Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najmä v prípade, že vyšetrovanie nepotvrdí vedomú účasť ministerstva vnútra na únose, Hrabko očakáva mediálnu ofenzívu vládnej strany.
Autor Teraz.sk
Bratislava 13. augusta (Teraz.sk) – Bez ohľadu na to, či vyšetrovanie potvrdí alebo nepotvrdí indície Denníka N, podľa ktorých sa mohlo ministerstvo vnútra vedome podieľať na únose vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha z Nemecka, Smer-SD vďaka tejto kauze zrejme preferenčne mierne narastie. V diskusii na TABLET.TV to v pondelok 13. augusta, ešte pred tlačovou konferenciu generálneho prokurátora Jarimíra Čižnára, povedal publicista Juraj Hrabko.
„Je to pre mňa paradoxné. V jednom aj druhom prípade môžu mierne stúpnuť preferencie strany Smer,“ uviedol Hrabko. Keďže denník nedoložil svoj článok priamymi dôkazmi o vedomom zapojení ministerstva vnútra, len svedectvom zdroja, ktorý si neželá byť menovaný, je možné, že vyšetrovanie napokon jeho indície nepotvrdí. „Ak sa to nepotvrdí, Smer to dá jasne najavo, bude do toho búšiť, že ich obviňovali a očierňovali, to, čo vlastne robí už teraz. Ale potom bude mať čierne na bielom potvrdené, že do toho neboli zapletení a že sme boli iba podvedení, urobí z toho veľké haló,“ odhadol Hrabko. V takom prípade sa podľa neho dá mierny rast preferencií očakávať takmer automaticky.
Ale ak by aj vyšetrovanie smerovalo k tomu, že ministerstvo vnútra umožnilo odvoz uneseného človeka vedome, voliči Smeru-SD podľa Hrabka nebudú tieto výsledky akceptovať a budú mať tendenciu chrániť svoju stranu. „Podporovatelia Smeru tomu neuveria, budú si myslieť, že je to prehnané,“ odhadol Hrabko. Problémom slovenskej spoločnosti, nie len voličov Smeru-SD, ale aj voličov všetkých ostatných koaličných či opozičných strán, je podľa neho veľká nedôvera k orgánom štátu. „Preto je hocičo spochybniteľné,“ poznamenal. „Tu by si mali spytovať svedomie všetci politici, čo boli doteraz pri moci,“ dodal Hrabko.
Na otázku, či je pre Slovensko teraz vyššia priorita preveriť, či náš rezort vnútra vedome spolupracoval s vietnamskými tajnými službami, či sme boli iba podvedení, alebo je najvyššou prioritou preverenie činností zodpovedných inštitúcií počas návštevy vietnamského ministra vnútra To Lama na Slovensku v júli 2017, Hrabko odpovedal, že oboje.
„Podľa môjho názoru obidvoje. Čo je nepochybné, podľa môjho názoru, je, že skutok sa stal. Nehovorím to na základe článkov v slovenských médiách, ale rozhodnutia nemeckého súdu a zistení nemeckých vyšetrovateľov. Pre Roberta Kaliňáka je naozaj prioritou odmietnuť, že by sa na tom podieľal vedome. Ale je otázkou vyšetrovania, či to preukáže. To už je na generálnej prokuratúre,“ povedal Hrabko. „Musíme jej veriť, že to vyšetrí a preukázateľne, včas a dôveryhodne povie, ako to bolo,“ dodal.
Ak sa slovenskí politici vyjadrujú ku kauze, často nešpecifikujú, čo myslia pod pojmom „skutok“. Či tým myslia únos vietnamského podnikateľa, únos vietnamského podnikateľa a jeho odvoz zo schengenského priestoru vďaka zneužitiu slovenskej pohostinnosti, alebo tým myslia skutok únosu, na ktorom sa priamo podieľali slovenské orgány. Podľa Hrabka je dnes isté, že sa skutok únosu stal a je vysoko pravdepodobné, že bol na odvoz vietnamského podnikateľa využitý slovenský vládny špeciál. Ostatné skutočnosti môže podľa neho priniesť až vyšetrovanie slovenskej generálnej prokuratúry.
„Nemci nebudú vyšetrovať, podľa môjho názoru, či to bolo s vedomím a zapojením slovenských štátnych orgánov alebo bez ich súhlasu a boli podvedení. Oni sa snažia preukázať a zatiaľ to preukázali, že Vietnamec prekročil schengenskú hranici s pomocou slovenského štátneho špeciálu. Vychádzam hlavne z rozhodnutia nemeckého súdu, ktorý prišiel s touto verziou ako veľmi pravdepodobnou dokonca až istou,“ povedal Hrabko.
Zároveň upozornil, že Nemecko žiada návrat uneseného vietnamského podnikateľa späť do Nemecka a keďže v hre je aj obchodná dohoda medzi Vietnamom a Európskou úniou, je možné, že Vietnamci Trinh Xuan Thanha napokon naozaj vrátia. „Uvidíme, čo povie,“ povedal Hrabko.
Zároveň dodal, že je dôležité, aby naše inštitúcie preverili svoj postup z minulého roka a prijali opatrenia, ktoré v budúcnosti zabránia možnosti opakovania prípadných chýb.
„To je priveľmi kategorické tvrdenie, pán Grendel nie je sudca, to môže povedať sudca na základe dôkazov, že SIS s tým nič nemala,“ komentoval Hrabko vyjadrenie predsedu parlamentného výboru pre kontrolu SIS Gábora Grendela (OĽaNO/NOVA), podľa ktorého bola účasť SIS na kauze nulová a ak došlo k nejakému pochybeniu, tak na strane Ministerstva vnútra.
V diskusii Hrabko komentoval aj blížiacu sa voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu v parlamente a legislatívne zmeny, ktoré v tejto súvislosti pripravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. „Isté je, že Ministerstvo spravodlivosti pripravuje návrh zákona, už by sa malo končiť pripomienkové konanie, ale ešte nepoznáme jeho definitívne znenie. Podstatné je, že ide o novelu ústavy, na ktorú potrebuje najmenej 90 hlasov poslancov,“ poznamenal Hrabko. „Osobne si myslím, že je to šité horúcou ihlou,“ dodal s tým, že slovenský parlament podľa neho mení ústavu príliš často.
„Skôr som za to, aby sa postupovalo podľa stávajúcich pravidiel, teda nenašlo sa 90 hlasov na novelu,“ povedal Hrabko. „Je potrebné navoliť tých 18 kandidátov a potom bude zaujímavé, čo urobí prezident Andrej Kiska,“ pripomenul, že deviatich sudcov má hlava štátu vybrať práve z týchto osemnástich kandidátov. „Pán prezident Kiska hovorí o tom, že treba prevziať moc, mandát mu končí a ja si viem predstaviť aj to, že prezident opäť pôjde do sporu s ústavným súdom,“ poznamenal Hrabko, podľa ktorého prezident možno nevymenuje všetkých deväť sudcov, ale len niekoľko.
„Je to pre mňa paradoxné. V jednom aj druhom prípade môžu mierne stúpnuť preferencie strany Smer,“ uviedol Hrabko. Keďže denník nedoložil svoj článok priamymi dôkazmi o vedomom zapojení ministerstva vnútra, len svedectvom zdroja, ktorý si neželá byť menovaný, je možné, že vyšetrovanie napokon jeho indície nepotvrdí. „Ak sa to nepotvrdí, Smer to dá jasne najavo, bude do toho búšiť, že ich obviňovali a očierňovali, to, čo vlastne robí už teraz. Ale potom bude mať čierne na bielom potvrdené, že do toho neboli zapletení a že sme boli iba podvedení, urobí z toho veľké haló,“ odhadol Hrabko. V takom prípade sa podľa neho dá mierny rast preferencií očakávať takmer automaticky.
Ale ak by aj vyšetrovanie smerovalo k tomu, že ministerstvo vnútra umožnilo odvoz uneseného človeka vedome, voliči Smeru-SD podľa Hrabka nebudú tieto výsledky akceptovať a budú mať tendenciu chrániť svoju stranu. „Podporovatelia Smeru tomu neuveria, budú si myslieť, že je to prehnané,“ odhadol Hrabko. Problémom slovenskej spoločnosti, nie len voličov Smeru-SD, ale aj voličov všetkých ostatných koaličných či opozičných strán, je podľa neho veľká nedôvera k orgánom štátu. „Preto je hocičo spochybniteľné,“ poznamenal. „Tu by si mali spytovať svedomie všetci politici, čo boli doteraz pri moci,“ dodal Hrabko.
Na otázku, či je pre Slovensko teraz vyššia priorita preveriť, či náš rezort vnútra vedome spolupracoval s vietnamskými tajnými službami, či sme boli iba podvedení, alebo je najvyššou prioritou preverenie činností zodpovedných inštitúcií počas návštevy vietnamského ministra vnútra To Lama na Slovensku v júli 2017, Hrabko odpovedal, že oboje.
„Podľa môjho názoru obidvoje. Čo je nepochybné, podľa môjho názoru, je, že skutok sa stal. Nehovorím to na základe článkov v slovenských médiách, ale rozhodnutia nemeckého súdu a zistení nemeckých vyšetrovateľov. Pre Roberta Kaliňáka je naozaj prioritou odmietnuť, že by sa na tom podieľal vedome. Ale je otázkou vyšetrovania, či to preukáže. To už je na generálnej prokuratúre,“ povedal Hrabko. „Musíme jej veriť, že to vyšetrí a preukázateľne, včas a dôveryhodne povie, ako to bolo,“ dodal.
Ak sa slovenskí politici vyjadrujú ku kauze, často nešpecifikujú, čo myslia pod pojmom „skutok“. Či tým myslia únos vietnamského podnikateľa, únos vietnamského podnikateľa a jeho odvoz zo schengenského priestoru vďaka zneužitiu slovenskej pohostinnosti, alebo tým myslia skutok únosu, na ktorom sa priamo podieľali slovenské orgány. Podľa Hrabka je dnes isté, že sa skutok únosu stal a je vysoko pravdepodobné, že bol na odvoz vietnamského podnikateľa využitý slovenský vládny špeciál. Ostatné skutočnosti môže podľa neho priniesť až vyšetrovanie slovenskej generálnej prokuratúry.
„Nemci nebudú vyšetrovať, podľa môjho názoru, či to bolo s vedomím a zapojením slovenských štátnych orgánov alebo bez ich súhlasu a boli podvedení. Oni sa snažia preukázať a zatiaľ to preukázali, že Vietnamec prekročil schengenskú hranici s pomocou slovenského štátneho špeciálu. Vychádzam hlavne z rozhodnutia nemeckého súdu, ktorý prišiel s touto verziou ako veľmi pravdepodobnou dokonca až istou,“ povedal Hrabko.
Zároveň upozornil, že Nemecko žiada návrat uneseného vietnamského podnikateľa späť do Nemecka a keďže v hre je aj obchodná dohoda medzi Vietnamom a Európskou úniou, je možné, že Vietnamci Trinh Xuan Thanha napokon naozaj vrátia. „Uvidíme, čo povie,“ povedal Hrabko.
Zároveň dodal, že je dôležité, aby naše inštitúcie preverili svoj postup z minulého roka a prijali opatrenia, ktoré v budúcnosti zabránia možnosti opakovania prípadných chýb.
„To je priveľmi kategorické tvrdenie, pán Grendel nie je sudca, to môže povedať sudca na základe dôkazov, že SIS s tým nič nemala,“ komentoval Hrabko vyjadrenie predsedu parlamentného výboru pre kontrolu SIS Gábora Grendela (OĽaNO/NOVA), podľa ktorého bola účasť SIS na kauze nulová a ak došlo k nejakému pochybeniu, tak na strane Ministerstva vnútra.
Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR
V diskusii Hrabko komentoval aj blížiacu sa voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu v parlamente a legislatívne zmeny, ktoré v tejto súvislosti pripravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. „Isté je, že Ministerstvo spravodlivosti pripravuje návrh zákona, už by sa malo končiť pripomienkové konanie, ale ešte nepoznáme jeho definitívne znenie. Podstatné je, že ide o novelu ústavy, na ktorú potrebuje najmenej 90 hlasov poslancov,“ poznamenal Hrabko. „Osobne si myslím, že je to šité horúcou ihlou,“ dodal s tým, že slovenský parlament podľa neho mení ústavu príliš často.
„Skôr som za to, aby sa postupovalo podľa stávajúcich pravidiel, teda nenašlo sa 90 hlasov na novelu,“ povedal Hrabko. „Je potrebné navoliť tých 18 kandidátov a potom bude zaujímavé, čo urobí prezident Andrej Kiska,“ pripomenul, že deviatich sudcov má hlava štátu vybrať práve z týchto osemnástich kandidátov. „Pán prezident Kiska hovorí o tom, že treba prevziať moc, mandát mu končí a ja si viem predstaviť aj to, že prezident opäť pôjde do sporu s ústavným súdom,“ poznamenal Hrabko, podľa ktorého prezident možno nevymenuje všetkých deväť sudcov, ale len niekoľko.
