Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novinárska organizácia, ktorá kompromitovala Andreja Danka materiálmi z Kočnerovho archívu, podľa Hrabka v konečnom dôsledku nekonala nelegitímne, lebo záznamy boli pravdivé.
Autor Teraz.sk
Bratislava 1. februára (Teraz.sk) – Vládne opatrenia na podporu autodopravcov sú podľa publicistu Juraja Hrabka dôkazom, že štrajk iniciovaný Úniou autodopravcov Slovenska (UNAS) bol úspešný, aj keď sa im nepodarilo presadiť všetky svoje požiadavky. Povedal to v diskusii na Tablet.tv.
Na druhej strane, priestor na ďalší úspešný postup únie už nevidí. „Myslím si, že nateraz by to mohol byť koniec tejto témy. Aspoň do volieb. UNAS predsa len dosiahol viac, ako mali predtým ako vstúpil do štrajku,“ poznamenal Hrabko. „A vláda urobila dobrý ťah, keď sa jej podarilo oddeliť ČESMAD od UNASu. Ak by vydržali spolu, dnes by sme sa možno nebavili o tom, že je tu koniec štrajku. Ale ČESMAD prijal podmienky, ktoré navrhla vláda, UNAS ostal osamotený a nemá inú možnosť ako so cťou ustúpiť,“ dodal.
Prímerím sa skončil aj vyhrotený spor vedenia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) s vedením SAD Zvolen, keď sa obe strany dohodli na postupe až do právoplatného ukončenia súdnej kauzy, ktorú spolu vedú. „Dôležité je, že veci už dnes fungujú tak, ako fungovať majú a všetky tie slovné hrátky a vyhrážky, ktoré sme mali možnosť sledovať počas víkendu, sú za nami. Myslím, že obidve strany sa z toho dokážu poučiť,“ povedal Hrabko.
„Pán Lunter podľa mňa konal, hoci prvostupňové rozhodnutie súdu ešte nebolo ani doručené, nieto ešte právoplatné. Ale to je už zažehnané, uznal, že treba počkať na právoplatné rozhodnutie súdu a ten čas dovtedy využije a pokúsi sa rokovať so SAD-kou. Aby boli pripravení na to, keď to rozhodnutie už príde a mali dohodu ako budú postupovať,“ dodal.
Medzinárodná novinárska organizácia OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project) ešte na jeseň avizovala, že má k dispozícii 57 terabajtov dát zozbieraných slovenskou políciou pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a v prípade, že by chcel niekto pred voľbami tieto údaje falšovať alebo zneužívať, môže ako nestranný rozhodca zasiahnuť a spresniť, čo v archíve je a čo nie. Zároveň ale chce na tomto poli aj sama aktívne hrať a z Kočnerových záznamov poskytovať slovenským médiám údaje. Ako prvé vybrala tri telefonáty, na ktorých si Kočnerova volavka Alena Zsuzsová dohadovala stretnutie s Andrejom Dankom (SNS), a zaslala ich viacerým slovenským médiám.
Danko sa neskôr bránil, že o identite Zsuzsovej vtedy nemal ani potuchy a k stretnutiu napokon reálne nedošlo.
Na otázku, či nie je organizácia, ktorá je súčasťou Američanmi založenej novinárskej siete v konflikte záujmov, keď tridsať dní pred voľbami kompromituje politika známeho dobrými vzťahmi s Ruskom, Hrabko povedal, že jej postup nebol nelegitímny. „Myslím, že je to úplne v poriadku, že to bolo zverejnené a to najmä z toho dôvodu, že je to pravdivé. Že to nie je vymyslené a to koniec-koncov priznal aj pán Danko,“ povedal.
Zverejnené hovory boli súkromné a neobsahovali žiadnu politiku. Podľa Hrabka však postačuje samotná skutočnosť, že bol Danko v čase telefonátov vo funkcii predsedu parlamentu.
Nemyslí si ani, že zverejnenie súkromných rozhovorov Andreja Danka poškodí strany Za ľudí a PS/SPOLU, ktoré medzi prvými na medializáciu telefonátov kriticky reagovali. „Neboli na tom zainteresované. Ja predpokladám, že vopred nevedeli, čo sa objaví v médiách a nevedia vopred, čo je vo vyšetrovacom spise. Samozrejme, že je to účelové, samozrejme, že je krátko pred voľbami a samozrejme, že to má potenciál, ktorý sa zrejme ukáže aj vo výsledkoch volieb,“ povedal Hrabko, podľa ktorého má kauza potenciál poškodiť SNS. Preferenčne by teoreticky mohla pomôcť Smeru-SD, ktorý sa Danka zastal.
Súdna rada SR v pondelok 27. januára ani na tretí pokus nezvolila predsedu NS SR. Voľba bola prvýkrát verejná. Ani jedna z kandidátok, ktorými boli Jana Bajánková a Soňa Mesiarkinová, nezískala dostatočný počet hlasov. Voľba bude opäť 30. marca. „Súdna rada porušuje ústavu, lebo Najvyšší súd nefunguje tak, ako podľa ústavy má, teda s normálnym predsedom Najvyššieho súdu. Ukázalo sa, že verejná voľba nie je všeliek, ako nás presviedčajú niektorí politici,“ reagoval Hrabko. Dodal, že ak Súdna rada nebude dlhodobo schopná splniť svoju ústavnú povinnosť, môže napokon o kompetenciu voliť predsedu Najvyššieho súdu prísť.
Na druhej strane, priestor na ďalší úspešný postup únie už nevidí. „Myslím si, že nateraz by to mohol byť koniec tejto témy. Aspoň do volieb. UNAS predsa len dosiahol viac, ako mali predtým ako vstúpil do štrajku,“ poznamenal Hrabko. „A vláda urobila dobrý ťah, keď sa jej podarilo oddeliť ČESMAD od UNASu. Ak by vydržali spolu, dnes by sme sa možno nebavili o tom, že je tu koniec štrajku. Ale ČESMAD prijal podmienky, ktoré navrhla vláda, UNAS ostal osamotený a nemá inú možnosť ako so cťou ustúpiť,“ dodal.
Prímerím sa skončil aj vyhrotený spor vedenia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) s vedením SAD Zvolen, keď sa obe strany dohodli na postupe až do právoplatného ukončenia súdnej kauzy, ktorú spolu vedú. „Dôležité je, že veci už dnes fungujú tak, ako fungovať majú a všetky tie slovné hrátky a vyhrážky, ktoré sme mali možnosť sledovať počas víkendu, sú za nami. Myslím, že obidve strany sa z toho dokážu poučiť,“ povedal Hrabko.
„Pán Lunter podľa mňa konal, hoci prvostupňové rozhodnutie súdu ešte nebolo ani doručené, nieto ešte právoplatné. Ale to je už zažehnané, uznal, že treba počkať na právoplatné rozhodnutie súdu a ten čas dovtedy využije a pokúsi sa rokovať so SAD-kou. Aby boli pripravení na to, keď to rozhodnutie už príde a mali dohodu ako budú postupovať,“ dodal.
Kauza volavka
Medzinárodná novinárska organizácia OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project) ešte na jeseň avizovala, že má k dispozícii 57 terabajtov dát zozbieraných slovenskou políciou pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a v prípade, že by chcel niekto pred voľbami tieto údaje falšovať alebo zneužívať, môže ako nestranný rozhodca zasiahnuť a spresniť, čo v archíve je a čo nie. Zároveň ale chce na tomto poli aj sama aktívne hrať a z Kočnerových záznamov poskytovať slovenským médiám údaje. Ako prvé vybrala tri telefonáty, na ktorých si Kočnerova volavka Alena Zsuzsová dohadovala stretnutie s Andrejom Dankom (SNS), a zaslala ich viacerým slovenským médiám.
Danko sa neskôr bránil, že o identite Zsuzsovej vtedy nemal ani potuchy a k stretnutiu napokon reálne nedošlo.
Na otázku, či nie je organizácia, ktorá je súčasťou Američanmi založenej novinárskej siete v konflikte záujmov, keď tridsať dní pred voľbami kompromituje politika známeho dobrými vzťahmi s Ruskom, Hrabko povedal, že jej postup nebol nelegitímny. „Myslím, že je to úplne v poriadku, že to bolo zverejnené a to najmä z toho dôvodu, že je to pravdivé. Že to nie je vymyslené a to koniec-koncov priznal aj pán Danko,“ povedal.
Zverejnené hovory boli súkromné a neobsahovali žiadnu politiku. Podľa Hrabka však postačuje samotná skutočnosť, že bol Danko v čase telefonátov vo funkcii predsedu parlamentu.
Nemyslí si ani, že zverejnenie súkromných rozhovorov Andreja Danka poškodí strany Za ľudí a PS/SPOLU, ktoré medzi prvými na medializáciu telefonátov kriticky reagovali. „Neboli na tom zainteresované. Ja predpokladám, že vopred nevedeli, čo sa objaví v médiách a nevedia vopred, čo je vo vyšetrovacom spise. Samozrejme, že je to účelové, samozrejme, že je krátko pred voľbami a samozrejme, že to má potenciál, ktorý sa zrejme ukáže aj vo výsledkoch volieb,“ povedal Hrabko, podľa ktorého má kauza potenciál poškodiť SNS. Preferenčne by teoreticky mohla pomôcť Smeru-SD, ktorý sa Danka zastal.
Najvyšší súd
Súdna rada SR v pondelok 27. januára ani na tretí pokus nezvolila predsedu NS SR. Voľba bola prvýkrát verejná. Ani jedna z kandidátok, ktorými boli Jana Bajánková a Soňa Mesiarkinová, nezískala dostatočný počet hlasov. Voľba bude opäť 30. marca. „Súdna rada porušuje ústavu, lebo Najvyšší súd nefunguje tak, ako podľa ústavy má, teda s normálnym predsedom Najvyššieho súdu. Ukázalo sa, že verejná voľba nie je všeliek, ako nás presviedčajú niektorí politici,“ reagoval Hrabko. Dodal, že ak Súdna rada nebude dlhodobo schopná splniť svoju ústavnú povinnosť, môže napokon o kompetenciu voliť predsedu Najvyššieho súdu prísť.
