Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Asi nikto neočakával, že by híring v europarlamente Maroš Šefčovič nezvládol. A stále platí, že jeho funkcia bude taká dôležitá, akú dôležitosť jej dá on sám, povedal v TABLET.TV publicista J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 5. októbra (Teraz.sk) - Zápas vo vnútri SaS pokračuje a bude podľa publicistu Juraja Hrabka pokračovať naďalej, akokoľvek dnešný mimoriadny kongres rozhodne. „Už je to v polohe, že niekto musí prehrať a to je to, čomu sa politici snažia vyhnúť. Vždy sa snažia spraviť to tak, aby niekto mohol ustúpiť so cťou, aby to nevyzeralo ako prehra,“ povedal v TABLET.TV na margo vyhroteného sporu medzi predsedom SaS Richardom Sulíkom a tzv. Demokratickým jadrom SaS na čele s Ľubomírom Galkom.
Ak poslanci okolo Galka umožnili svojim príliš útočným prístupom Richardovi Sulíkovi riešiť situáciu „urobením poriadku“ v strane na mimoriadnom kongrese, predsedovi strany zasa podľa Hrabka nevyšiel ťah s predstavením vlastnej verzie kandidátnej listiny.
Europoslankyňa Lucia Nicholsonová a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba síce medzi prvými pätnástimi medializovanými menami figurujú, ale pravdepodobnosť, že reálne uprednostnia mandát v Národnej rade pred svojimi dnešnými lukratívnejšími funkciami, nie je podľa Hrabka veľká. „Juraj Droba to povedal otvorene, môžete ma voliť, volíte SaS, ale ja sa potom poslaneckého mandátu vzdám,“ poznamenal. Jedno miesto na tejto listine je voľné pre Janu Kiššovú, ktorá ho však zatiaľ odmieta s odkazom na to, že nikto ďalší z Demokratického jadra sa tam nedostal.
Iba niekoľko dní figuroval na Sulíkovej kandidátnej listine bývalý generálny riaditeľ RTVS Václav Mika, miesta sa vzdal s odkazom na tlaky poslancov z Demokratického jadra. „Ukázalo sa, že Richard Sulík urobil chybu a že nemohol dať ruku do ohňa za Václava Miku, lebo ten zdupkal. Priame dôvody, ktoré ho k tomu viedli, neviem. Každý, kto ide do politiky, musí počítať s tým, že to nie je iba med lízať, ale, že bude konfrontovaný s tlakmi. A že tam lietajú aj podpásové údery, nie iba čisté,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že podľa neho Mika na kandidátku pravicovej SaS nepatril vôbec. „Za riaditeľa RTVS bol zvolený v čase, keď Smer-SD vládol sám,“ upozornil publicista.
„Druhá vec je, že to, čo predstavil Richard Sulík, je iba jeho návrh kandidátnej listiny. Podľa slov Richarda Sulíka má každý člen právo navrhnúť kandidátnu listinu. Rozhodovať bude snem,“ dodal Hrabko s tým, že malá šanca na ako-tak kompromisné riešenie ešte existuje.
Ustanovujúci snem mala strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí. Predsedom bol zvolený Andrej Kiska a podpredsedami Veronika Remišová, Jana Žitňanská, Michal Luciak, Vladimír Ledecký a Juraj Šeliga. Andrej Kiska na ustanovujúcom sneme reagoval na ponuku Miroslava Beblavého vstúpiť do predvolebnej koalície s Progresívnym Slovenskom a SPOLU skôr odmietavo, člen predsedníctva Miroslav Kollár neskôr v Tablet.tv predsa len pripustil aj takúto možnosť.
Povedal, že jeho strana sa teraz sústreďuje na čo najväčšie posilnenie svojej preferenčnej pozície a definitívne rozhodnutie o tom, či pôjde do volieb alebo samostatne, urobí až neskôr.
„To sa uvidí, strana iba teraz vznikla. Z hľadiska naberania voličov však nebude veľmi záležať na tom, aký má strana program. Dôležitejšie sú osoby a osobnosti a ich schopnosť obstáť v debatách. A potom, samozrejme, billboardy a kampaň na sociálnych sieťach,“ reagoval Hrabko. „Môže sa stať, že o dva mesiace, keď sa budú odovzdávať kandidátne listiny, bude mať Za ľudí viac percent, ako PS/SPOLU. Potom by bola v úplne inej polohe a inej vyjednávacej pozícii,“ dodal.
Novú stranu s názvom Vlasť avizoval aj sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin, sám by sa mal stať jej volebným lídrom. „Asi najviac voličov môže odobrať strane Sme rodina, Smeru-SD, SNS, a ĽS NS, ale môže osloviť aj nejakých nových voličov. Čo môže premiešať karty,“ poznamenal Hrabko. „Ale pán Harabin formuluje svoje vyjadrenia veľmi opatrne a ja by som zatiaľ nedal ruku do ohňa za to, že vôbec bude kandidovať. Najskôr by sme sa s pánom Harabinom mali zhodnúť, čo znamená výraz „volebný líder“. Väčšina ľudí to vníma tak, že ide o jednotku na kandidátnej listine, ale neviem, či to tak vníma aj pán Harabin,“ uvažuje Hrabko.
„Podľa mňa si počká na to, aký záujem medzi voličmi vzbudí jeho oznámenie, že by rád išiel do volieb ako volebný líder. Všetky strany si nechávajú robiť prieskumy a podľa toho upravujú svoju taktiku. Myslím si, že si prieskum nechá urobiť aj on. Každý má právo založiť si stranu a kandidovať, ako ho má pán Drucker, má ho aj pán Harabin,“ uzavrel Hrabko.
Pondelňajšie vypočúvanie slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča na pôde Európskeho parlamentu (EP) bolo úspešné. Koordinátori jednomyseľne odobrili nomináciu Šefčoviča na post podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.
Šefčovič prešiel „grilovaním“ úspešne ako prvý, naopak, neuspeli v ňom kandidáti Maďarska a Rumunska László Trócsányi a Rovana Plumbová.
„Úplne isté to nemá ani poľský zástupca, ktorý europarlament svojimi ústnymi odpoveďami príliš nepresvedčil, takže ešte bude musieť odpovedať na písomne položené otázky. Každý nastupujúci eurokomisár si cez výbory Európskeho parlamentu musí prejsť a tie hodnotia aj jeho majetkové pomery. A Európsky parlament už nikdy nebude mať kandidáta tak na lopate, ako teraz, keď ho vypočúva,“ reagoval Hrabko.
Ševčovič podľa Hrabka uspel bez problémov aj preto, že má s bruselskou politikou veľké skúsenosti. „Nielen, že môžeme, ale musíme s tým byť spokojní, keďže v tejto chvíli iná funkcia už vo výhľade nie je, to by bola už len veľmi teoretická možnosť. Asi nikto neočakával, že by híring Maroš Šefčovič nezvládol. A stále platí, že jeho funkcia bude taká dôležitá, akú dôležitosť jej dá on sám,“ uzavrel Hrabko.
V koalícii vznikol problém, keď vláda schválila zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur väčšinovým hlasovaním a nie konsenzom. Ministri za Smer-SD tak prehlasovali Gábora Gála z Mosta-Híd a nominantov SNS. Andrej Danko reagoval, že Peter Pellegrini porušil koaličnú zmluvu.
„Podľa mňa to až tak nepatrí na Koaličnú radu. Každý vedel, že sa minimálna mzda bude zvyšovať a spory boli len o to, o koľko. Zopakoval sa scenár z minulých rokov, zamestnávatelia navrhli určitú sumu, odborári vyššiu a minister práce hľadal prijateľnú sumu niekde uprostred. Andrej Danko to pociťoval ako neférový úder, ale faktom je, že Peter Pellegrini by to možno neurobil, keby na to nemal aj súhlas predsedu strany Roberta Fica,“ povedal Hrabko.
Vyšetrovateľ pristúpil k ukončeniu vyšetrovania v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Obhajobe dal lehotu od 30. septembra do 4. októbra na oboznámenie sa s jeho výsledkami. „Znamená to, že vyšetrovateľ je hotový so svojou prácou. Nehovorí to nič o kvalite jeho práce, ale hovorí to o tom, že dal bodku za svojou prácou a papiere dal, tak, ako ich odovzdať mal, na preštudovanie celého spisu. Budú sa k tomu môcť vyjadriť obhajcovia, zasa ich prácou je hľadať tam chyby. Budú môcť navrhovať nové dokazovania. Všetko to napokon skončí u prokurátora, ktorý rozhodne, čo sa bude akceptovať a čo nie. A rozhodne sa, či podá alebo nepodá obžalobu na súd,“ reagoval Hrabko.
Ak poslanci okolo Galka umožnili svojim príliš útočným prístupom Richardovi Sulíkovi riešiť situáciu „urobením poriadku“ v strane na mimoriadnom kongrese, predsedovi strany zasa podľa Hrabka nevyšiel ťah s predstavením vlastnej verzie kandidátnej listiny.
Europoslankyňa Lucia Nicholsonová a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba síce medzi prvými pätnástimi medializovanými menami figurujú, ale pravdepodobnosť, že reálne uprednostnia mandát v Národnej rade pred svojimi dnešnými lukratívnejšími funkciami, nie je podľa Hrabka veľká. „Juraj Droba to povedal otvorene, môžete ma voliť, volíte SaS, ale ja sa potom poslaneckého mandátu vzdám,“ poznamenal. Jedno miesto na tejto listine je voľné pre Janu Kiššovú, ktorá ho však zatiaľ odmieta s odkazom na to, že nikto ďalší z Demokratického jadra sa tam nedostal.
Iba niekoľko dní figuroval na Sulíkovej kandidátnej listine bývalý generálny riaditeľ RTVS Václav Mika, miesta sa vzdal s odkazom na tlaky poslancov z Demokratického jadra. „Ukázalo sa, že Richard Sulík urobil chybu a že nemohol dať ruku do ohňa za Václava Miku, lebo ten zdupkal. Priame dôvody, ktoré ho k tomu viedli, neviem. Každý, kto ide do politiky, musí počítať s tým, že to nie je iba med lízať, ale, že bude konfrontovaný s tlakmi. A že tam lietajú aj podpásové údery, nie iba čisté,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že podľa neho Mika na kandidátku pravicovej SaS nepatril vôbec. „Za riaditeľa RTVS bol zvolený v čase, keď Smer-SD vládol sám,“ upozornil publicista.
„Druhá vec je, že to, čo predstavil Richard Sulík, je iba jeho návrh kandidátnej listiny. Podľa slov Richarda Sulíka má každý člen právo navrhnúť kandidátnu listinu. Rozhodovať bude snem,“ dodal Hrabko s tým, že malá šanca na ako-tak kompromisné riešenie ešte existuje.
Za ľudí
Ustanovujúci snem mala strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí. Predsedom bol zvolený Andrej Kiska a podpredsedami Veronika Remišová, Jana Žitňanská, Michal Luciak, Vladimír Ledecký a Juraj Šeliga. Andrej Kiska na ustanovujúcom sneme reagoval na ponuku Miroslava Beblavého vstúpiť do predvolebnej koalície s Progresívnym Slovenskom a SPOLU skôr odmietavo, člen predsedníctva Miroslav Kollár neskôr v Tablet.tv predsa len pripustil aj takúto možnosť.
Povedal, že jeho strana sa teraz sústreďuje na čo najväčšie posilnenie svojej preferenčnej pozície a definitívne rozhodnutie o tom, či pôjde do volieb alebo samostatne, urobí až neskôr.
„To sa uvidí, strana iba teraz vznikla. Z hľadiska naberania voličov však nebude veľmi záležať na tom, aký má strana program. Dôležitejšie sú osoby a osobnosti a ich schopnosť obstáť v debatách. A potom, samozrejme, billboardy a kampaň na sociálnych sieťach,“ reagoval Hrabko. „Môže sa stať, že o dva mesiace, keď sa budú odovzdávať kandidátne listiny, bude mať Za ľudí viac percent, ako PS/SPOLU. Potom by bola v úplne inej polohe a inej vyjednávacej pozícii,“ dodal.
Vlasť
Novú stranu s názvom Vlasť avizoval aj sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin, sám by sa mal stať jej volebným lídrom. „Asi najviac voličov môže odobrať strane Sme rodina, Smeru-SD, SNS, a ĽS NS, ale môže osloviť aj nejakých nových voličov. Čo môže premiešať karty,“ poznamenal Hrabko. „Ale pán Harabin formuluje svoje vyjadrenia veľmi opatrne a ja by som zatiaľ nedal ruku do ohňa za to, že vôbec bude kandidovať. Najskôr by sme sa s pánom Harabinom mali zhodnúť, čo znamená výraz „volebný líder“. Väčšina ľudí to vníma tak, že ide o jednotku na kandidátnej listine, ale neviem, či to tak vníma aj pán Harabin,“ uvažuje Hrabko.
„Podľa mňa si počká na to, aký záujem medzi voličmi vzbudí jeho oznámenie, že by rád išiel do volieb ako volebný líder. Všetky strany si nechávajú robiť prieskumy a podľa toho upravujú svoju taktiku. Myslím si, že si prieskum nechá urobiť aj on. Každý má právo založiť si stranu a kandidovať, ako ho má pán Drucker, má ho aj pán Harabin,“ uzavrel Hrabko.
Šefčovičov híring a minimálna mzda
Pondelňajšie vypočúvanie slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča na pôde Európskeho parlamentu (EP) bolo úspešné. Koordinátori jednomyseľne odobrili nomináciu Šefčoviča na post podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.
Šefčovič prešiel „grilovaním“ úspešne ako prvý, naopak, neuspeli v ňom kandidáti Maďarska a Rumunska László Trócsányi a Rovana Plumbová.
„Úplne isté to nemá ani poľský zástupca, ktorý europarlament svojimi ústnymi odpoveďami príliš nepresvedčil, takže ešte bude musieť odpovedať na písomne položené otázky. Každý nastupujúci eurokomisár si cez výbory Európskeho parlamentu musí prejsť a tie hodnotia aj jeho majetkové pomery. A Európsky parlament už nikdy nebude mať kandidáta tak na lopate, ako teraz, keď ho vypočúva,“ reagoval Hrabko.
Ševčovič podľa Hrabka uspel bez problémov aj preto, že má s bruselskou politikou veľké skúsenosti. „Nielen, že môžeme, ale musíme s tým byť spokojní, keďže v tejto chvíli iná funkcia už vo výhľade nie je, to by bola už len veľmi teoretická možnosť. Asi nikto neočakával, že by híring Maroš Šefčovič nezvládol. A stále platí, že jeho funkcia bude taká dôležitá, akú dôležitosť jej dá on sám,“ uzavrel Hrabko.
V koalícii vznikol problém, keď vláda schválila zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur väčšinovým hlasovaním a nie konsenzom. Ministri za Smer-SD tak prehlasovali Gábora Gála z Mosta-Híd a nominantov SNS. Andrej Danko reagoval, že Peter Pellegrini porušil koaličnú zmluvu.
„Podľa mňa to až tak nepatrí na Koaličnú radu. Každý vedel, že sa minimálna mzda bude zvyšovať a spory boli len o to, o koľko. Zopakoval sa scenár z minulých rokov, zamestnávatelia navrhli určitú sumu, odborári vyššiu a minister práce hľadal prijateľnú sumu niekde uprostred. Andrej Danko to pociťoval ako neférový úder, ale faktom je, že Peter Pellegrini by to možno neurobil, keby na to nemal aj súhlas predsedu strany Roberta Fica,“ povedal Hrabko.
Vyšetrovanie vraždy novinára
Vyšetrovateľ pristúpil k ukončeniu vyšetrovania v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Obhajobe dal lehotu od 30. septembra do 4. októbra na oboznámenie sa s jeho výsledkami. „Znamená to, že vyšetrovateľ je hotový so svojou prácou. Nehovorí to nič o kvalite jeho práce, ale hovorí to o tom, že dal bodku za svojou prácou a papiere dal, tak, ako ich odovzdať mal, na preštudovanie celého spisu. Budú sa k tomu môcť vyjadriť obhajcovia, zasa ich prácou je hľadať tam chyby. Budú môcť navrhovať nové dokazovania. Všetko to napokon skončí u prokurátora, ktorý rozhodne, čo sa bude akceptovať a čo nie. A rozhodne sa, či podá alebo nepodá obžalobu na súd,“ reagoval Hrabko.
