Prvé kolo prezidentských volieb v Českej republike sa skončilo a už pri prvých reakciách jednotlivých kandidátov na výsledky volieb sa začala kampaň pred kolom druhým.

Prieskumy verejnej mienky nesklamali – do druhého kola postúpili Miloš Zeman a Jiří Drahoš. S nie až takým priepastným rozdielom, ktorý by umožnil prezidentovi Zemanovi pred druhým kolom pokojný spánok. Zhruba 600 tisíc hlasov totiž nie je veľa, obzvlášť, keď v krajine ide naozaj o veľa. Presnejšie, v prezidentských voľbách ide nielen o kreslo hlavy štátu, ale aj o novú vládu.

Podpora viacerých kandidátov pre Jiřího Drahoša v druhom kole môže znamenať veľa, ale tiež nemusí. Ak ich podpora skončila iba týmto vyhlásením, ich voliči môžu o dva týždne hlasovať nohami, teda neunúvať sa prísť k volebným urnám. A to aj napriek tomu, že M. Zemana už vo funkcii nechcú. Naopak, ak by podporili J. Drahoša aj inak, ako iba rétorickým cvičením, jeho šance na víťazstvo v druhom kole by výrazne stúpli.

Jedným zo základných rozdielov je totiž to, že kým J. Drahoš ešte môže výrazne navýšiť počet svojich voličov, M. Zeman to urobiť v takých počtoch nedokáže. Zrejme sa tak sústredí na udržanie svojich terajších voličov a najmä, na odpudenie nových pre J. Drahoša.

Ten už na úplnom začiatku druhého kola urobil prvú politickú chybu, keď vyzval M. Zemana na verejnú debatu pred druhým kolom volieb. Rýchlosť a blahosklonnosť s akou na to M. Zeman reagoval – hoci predtým vyhlásil, že sa žiadnej debaty v prvom ani v druhom kole nezúčastní – to iba potvrdzuje.

Samozrejme, na debatu s M. Zemanom sa dá pripraviť aj tak, aby z nej J. Drahoš vyšiel lepšie ako M. Zeman, ale vyžaduje to veľa času, dôkladnú prípravu, pevné nervy a vhodnú taktiku. A v tejto chvíli J. Drahoš, ktorý je politický panic, nič z toho nemá. Jeho odvaha postaviť sa proti politickému matadorovi bez akýchkoľvek škrupulí môže byť sympatická – iba odvaha však voľby nevyhráva, naopak, iba odvaha dokáže voľby prehrať.

Treba si jednoducho iba skúsiť predstaviť, ako by asi M. Zeman vyzeral pred očami voličov – svojich aj iných a ako by to mohol jeho protikandidát využiť – ak by sa teraz sám domáhal verejnej debaty, ktorú doteraz opakovane odmietal a pozvania do nej ignoroval. A záležalo by iba na rozhodnutí J. Drahoša, či jeho pozvanie prijme alebo nie.

Pritom kľúčová debata bude hneď tá prvá, ktorá bude pravdepodobne v súkromnej televízii, v ktorej má prezident výrazného pomocníka v moderátorovi. Automaticky sa spoliehať na to, že budú verejné debaty dve, ako to avizoval M. Zeman, sa totiž pri poznaní spôsobov aké uplatňuje v politike, vôbec nedá. Prezident môže zmeniť názor hneď po prvej z nich, keď sa skončí pre neho lepšie. Nebude mať s tým žiadny problém, na rozdiel od J. Drahoša, ktorý by s tým problém zrejme mal.

Tak či onak, platí, že J. Drahoš má pred druhým kolom volieb lepšiu východiskovú pozíciu ako M. Zeman, keďže môže prezidentské kreslo získať, zatiaľ čo M. Zeman ho môže stratiť.

Spoza hraníc - a hoci sa to teraz nezdá, aj so skúsenosťou so vzťahmi medzi prezidentom Kováčom a premiérom Mečiarom – usudzujem, že počas vlády A. Babiša by bol J. Drahoš vhodnejším prezidentom ako M. Zeman.
Vo všeobecnosti však platí: akého prezidenta si českí voliči zvolia, takého aj budú mať. Taký ich bude reprezentovať a v ich mene tiež rozhodovať.