Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak do volieb vyrastie medzi stranami väčšia konkurencia, ako voliči by sme mali byť radi. Čím viac strán, tým je pre voliča lepšie, aj keď možno nie ľahšie rozhodovanie, povedal v TABLET.TV J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 26. septembra (Teraz.sk) – Jednorazový štátny sviatok pri príležitosti 100. výročia Martinskej deklarácie, ktorou sa Slováci prihlásili k myšlienke vytvorenia spoločného štátu s Čechmi, bude podľa publicistu Juraja Hrabka svetový unikát. „Ak ho parlament schváli, vstúpi do dejín. Nepoznám krajinu, ktorá by mala jednorazový štátny sviatok. Z politického aj vecného hľadiska sa niečo také, ako jednorazový štátny sviatok raz za sto rokov, nedá ani vymyslieť, to sa musí jednoducho stať,“ povedal v TABLET.TV Hrabko.
Hoci Slovenská národná strana (SNS) pôvodne s týmto návrhom z ekonomických dôvodov nesúhlasila, premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) po utorkovej (22.5.) koaličnej rade konštatoval, že názorové rozdiely sa podarilo prekonať. Návrh napokon schválila vláda. „Rozhodne o tom parlament. Ale ak za to na vláde hlasovali aj ministri za SNS, tak to zrejme bolo na koaličnej rade prebrané,“ konštatoval Hrabko.
Jednorazovým štátnym sviatkom 30. októbra by si Slováci uctili 100. výročie vzniku Československa. „Samozrejme, bežní ľudia sa potešia každému sviatku. Ale jednorazový sviatok je smiešny a absurdný,“ tvrdí Hrabko.
Začiatkom budúceho týždňa avizovala ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) tlačovú konferenciu, na ktorej predstaví zmeny vo vedení policajného zboru. Z neho na vlastnú žiadosť odchádza doterajší prezident Tibor Gašpar a viceprezident Miroslav Ábel. Na margo medializovaných informácií, podľa ktorých by novým policajným prezidentom mohol byť policajný pridelenec v Chorvátsku Marián Slobodník, ministerka potvrdila, že je jedným z troch top kandidátov.
„Nevieme, či sú naozaj traja. Predpokladám, že ministerka je príliš rozumná na to, aby v budúcnosti povedala všetky tri mená. Podľa mňa to v tejto chvíli vyzerá na pána Slobodníka,“ reagoval Hrabko. Dodal, že Tibor Gašpar podľa neho urobil správne, keď sa rozhodol nezvyšovať ďalej napätie v spoločnosti a vzdal sa funkcie.
Na druhej strane, skutočnosť, že vládna koalícia pripravuje nové pravidlá pre voľbu policajného prezidenta, podľa neho neznamená, že by sa malo hovoriť o dočasnom policajnom prezidentovi. Ak sa nové pravidlá schvália, policajného prezidenta bude voliť parlament, ktorý môže, ale aj nemusí potvrdiť osobu, ktorú ministerka aktuálne menuje.
„Zákon nepozná nič také, ako je dočasný policajný prezident. Je iba riadny policajný prezident a zodpovednosť za neho nesie ministerka vnútra. To, že sa teraz hovorí o príprave zákona, to je ešte v ďalekých politických hviezdach, či vôbec príde k jeho schváleniu alebo nie,“ upozornil Hrabko.
Opozícia sa v parlamente neúspešne pokúsila presadiť predčasné parlamentné voľby v septembrovom termíne. „Podľa mňa už žiadny,“ odpovedal Hrabko na otázku, aký zmysel mala v tomto čase opozičná iniciatíva.
„Podľa mňa mimovládne strany premeškali vhodnú politickú situáciu. Návrh do podateľne NR SR podali 19. marca. Ak by zároveň podali návrh na zvolanie schôdze, hrozilo by, že parlament neschváli jej program. Teda by sa tým parlament vôbec nezaoberal. Ale v spoločenskej situácii okolo 20. marca by to bolo oveľa napínavejšie a užitočnejšie pre navrhovateľov, ako keď sa o tom rokovalo po dvoch mesiacoch, keď sú už všetci zoradení,“ povedal.
„Predpoklad, že to parlament neschváli už podľa mňa vyhovoval aj navrhovateľom, lebo voľby v septembri by pre nich neboli výhodné. Ak by voľby mali byť začiatkom septembra, kedy by strany robili kampaň? Vo výhode by boli vládne strany, ktoré nemajú problém s prezentáciou v médiách prostredníctvom svojich ministrov,“ odhadol Hrabko.
Na námietku, že súčasnej parlamentnej opozícii by v septembri tohto roka ešte veľmi nekonkurovali nové strany Spolu a Progresívne Slovensko, prípadne nový politický subjekt Andreja Kisku, Hrabko reagoval, že tieto úvahy sú špekulatívne. „Ak do volieb vyrastie medzi stranami väčšia konkurencia, tomu by sme ako voliči mali byť iba radi. Čím viac strán, tým je pre voliča lepšie, aj keď možno nie ľahšie rozhodovanie,“ tvrdí.
Na druhej strane, viac strán znamená aj väčšie riziko prepadu hlasov v dôsledku toho, že niektoré nedosiahnu päť percent potrebných pre vstup do Národnej rady SR. Podľa Hrabka však vie svoju voľbu racionalizovať aj volič. „Podmienky sú pre všetkých rovnaké. Ak sa mi aj strana alebo jej líder páči, ale má mizivú podporu vo verejnosti, potom škoda hlasu,“ povedal Hrabko.
O predčasné voľby sa ešte stále snažia občianski aktivisti prostredníctvom referenda. „Požiadavka na referendum o vyhlásení predčasných volieb ešte stále existuje, organizátori petície požiadali o pomoc mimovládne politické strany a tie im ju prisľúbili. Aj keď samy do toho nechcú ísť, stačí im, čo urobili v parlamente,“ povedal.
Ak však organizátori nedokázali využiť na vyzbieranie potrebných 350.000 podpisov davy na námestiach, teraz už budú mať úlohu oveľa ťažšiu. S pribúdajúcim časom hrozí, že by malo referendum šancu skrátiť riadne volebné obdobie len o niekoľko mesiacov. Aj to len v prípade, že by naň prišlo viac ako 50 percent voličov, čo sa zatiaľ na Slovensku stalo iba raz, pri vstupe do Európskej únie.
Hrabko by však peniaze minuté na neúspešné referendum nepovažoval za vyhodené, demokracia podľa neho má svoje náklady a ak petíciu podpíše potrebný počet občanov, na plebiscit majú nárok.
Opozícii sa v parlamente nepodarilo presadiť vyslovenie nedôvery ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (SNS). „Považoval by som za malý politický zázrak, keby parlament odvolal akéhokoľvek ministra. Zatiaľ sa to stalo iba raz v novodobých dejínách, bol exminister zdravotníctva Soboňa. Dovtedy aj odvtedy ministri, samozrejme, odstupovali, padli aj vlády, ale minister v parlamente bol odvolaný iba raz,“ upozornil Hrabko.
Pred prezidentom stojí v tomto volebnom období významnú úloha vybrať z 18 kandidátov zvolených parlamentom deviatich nových ústavných sudcov. „Možno dostane osemnásť kandidátov, vyberie deväť a bude to tip – top. Ale nemusí to tak urobiť,“ upozornil Hrabko, že prezident nikdy oficiálne neakceptoval, že nemôže zamietnuť viac ako polovicu kandidátov, respektíve, že musí presne polovicu vymenovať za sudcov.
Okrem toho parlament avizuje legislatívnu zmenu, ktorá by pravidlá pre výber sudcov spresnila. „Máme dve iniciatívy, koaličná a iniciatíva právnických elít. Koalícia už dávno prisľúbila, že pristúpi k zmene. Schváli sa to, na čom sa dohodne koaličná väčšina,“ konštatuje Hrabko.
„Koalícia si to podľa mňa udrží v rukách, lebo jej ide o veľa. Otázka je, čo s tými nominantmi urobí prezident Andrej Kiska. Ak sa hovorí o zvýšení veku, ja by som ho aj zastropoval. Sudcovia majú odchádzať do dôchodku vo veku 65 rokov s výnimkou ústavných sudcov. Podľa mňa by horná veková hranica pre kandidáta na ústavného sudcu mala byť 60 rokov, vzhľadom na dvanásťročné funkčné obdobie,“ povedal Hrabko.
Problémom je aj to, že prezident má vyberať sudcov ako nadstranícka hlava štátu, Andrej Kiska však už naznačil, že uvažuje o vstupe do straníckej politiky. „Tak ako zmenil názor v tom, že nechce v stúpiť do straníckej politiky, môže zmeniť názor aj v tom, že nebude kandidovať,“ naznačil Hrabko, že Kiskovo rozhodnutie nekandidovať po druhý krát za prezidenta bude ešte možné v budúcnosti zmeniť.
V každom prípade si vyhlásením o tom, že už nechce kandidovať za prezidenta, v politike by však chcel ostať, komplikuje pozíciu pri výbere sudcov ústavného súdu. „Bude to mať teraz oveľa ťažšie, lebo jeho kroky budú posudzované presne z tohto uhla pohľadu. Ťažko sa to dá odhadnúť. Ten opar, ktorý spôsobil vyhlásením, že ostane naďalej verejne činný v politike, možno založí stranu, alebo sa bude usilovať o zjednotenie strán, sa bude nad ním vznášať a vždy sa nájde niekto, kto bude špekulovať, že je za tým aj jeho strana. A takto bude brané aj jeho rozhodovanie o ústavných sudcoch,“ odhadol Hrabko.
Podľa májového prieskumu AKO by voľby v máji vyhral Smer-SD s 21,5 percentnou podporou pred SaS s 16,7 percentami, medzi 9 -11 percentami nasledujú ĽSNS, SNS, OĽaNO a Sme rodina, do parlamentu by postúpilo aj KDH a Most – Híd s 5 -7 percentami. Dve nové strany, Progresívne Slovensko a SPOLU sa umiestnili medzi tromi a štyrmi percentami podpory.
„Ja som len zvedavý, odkiaľ nabrali voličov tie nové strany. Sú to podľa vás noví voliči? S prieskumami treba narábať opatrne,“ poznamenal Hrabko na margo toho, že nové strany získali úhrnom celkom zaujímavý počet voličov bez toho, že by viditeľne ubudli starej opozícii.
Inak podľa neho prieskum ukázal stabilizáciu výšky podpory parlamentných subjektov. „Pre Smer-SD sa ukazuje ako zásadná hranica 20 percent. Ak pod ňu klesne, môže ísť dolu rýchlejším tempom, ak neklesne, ešte môže aj nabrať. U ostatných strán sú posuny zanedbateľné,“ povedal.
V debate Hrabko krátko komentoval vyhlásenie českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý vyhlásil, že Andreja Babiša opätovne vymenuje za premiéra aj v prípade, že vnútrostranícke referendum ČSSD neodsúhlasí vládnu koalíciu s ANO. „Myslím si, že to mohol byť pomocný odkaz straníkom z ČSSD. Pán prezident sa netají tým, že je za koalíciu vedenú Andrejom Babišom, zloženú z ANO, ČSSD a s podporou komunistov,“ povedal Hrabko.
Hoci Slovenská národná strana (SNS) pôvodne s týmto návrhom z ekonomických dôvodov nesúhlasila, premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) po utorkovej (22.5.) koaličnej rade konštatoval, že názorové rozdiely sa podarilo prekonať. Návrh napokon schválila vláda. „Rozhodne o tom parlament. Ale ak za to na vláde hlasovali aj ministri za SNS, tak to zrejme bolo na koaličnej rade prebrané,“ konštatoval Hrabko.
Jednorazovým štátnym sviatkom 30. októbra by si Slováci uctili 100. výročie vzniku Československa. „Samozrejme, bežní ľudia sa potešia každému sviatku. Ale jednorazový sviatok je smiešny a absurdný,“ tvrdí Hrabko.
Začiatkom budúceho týždňa avizovala ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) tlačovú konferenciu, na ktorej predstaví zmeny vo vedení policajného zboru. Z neho na vlastnú žiadosť odchádza doterajší prezident Tibor Gašpar a viceprezident Miroslav Ábel. Na margo medializovaných informácií, podľa ktorých by novým policajným prezidentom mohol byť policajný pridelenec v Chorvátsku Marián Slobodník, ministerka potvrdila, že je jedným z troch top kandidátov.
„Nevieme, či sú naozaj traja. Predpokladám, že ministerka je príliš rozumná na to, aby v budúcnosti povedala všetky tri mená. Podľa mňa to v tejto chvíli vyzerá na pána Slobodníka,“ reagoval Hrabko. Dodal, že Tibor Gašpar podľa neho urobil správne, keď sa rozhodol nezvyšovať ďalej napätie v spoločnosti a vzdal sa funkcie.
Na druhej strane, skutočnosť, že vládna koalícia pripravuje nové pravidlá pre voľbu policajného prezidenta, podľa neho neznamená, že by sa malo hovoriť o dočasnom policajnom prezidentovi. Ak sa nové pravidlá schvália, policajného prezidenta bude voliť parlament, ktorý môže, ale aj nemusí potvrdiť osobu, ktorú ministerka aktuálne menuje.
„Zákon nepozná nič také, ako je dočasný policajný prezident. Je iba riadny policajný prezident a zodpovednosť za neho nesie ministerka vnútra. To, že sa teraz hovorí o príprave zákona, to je ešte v ďalekých politických hviezdach, či vôbec príde k jeho schváleniu alebo nie,“ upozornil Hrabko.
Opozičné iniciatívy
Opozícia sa v parlamente neúspešne pokúsila presadiť predčasné parlamentné voľby v septembrovom termíne. „Podľa mňa už žiadny,“ odpovedal Hrabko na otázku, aký zmysel mala v tomto čase opozičná iniciatíva.
„Podľa mňa mimovládne strany premeškali vhodnú politickú situáciu. Návrh do podateľne NR SR podali 19. marca. Ak by zároveň podali návrh na zvolanie schôdze, hrozilo by, že parlament neschváli jej program. Teda by sa tým parlament vôbec nezaoberal. Ale v spoločenskej situácii okolo 20. marca by to bolo oveľa napínavejšie a užitočnejšie pre navrhovateľov, ako keď sa o tom rokovalo po dvoch mesiacoch, keď sú už všetci zoradení,“ povedal.
„Predpoklad, že to parlament neschváli už podľa mňa vyhovoval aj navrhovateľom, lebo voľby v septembri by pre nich neboli výhodné. Ak by voľby mali byť začiatkom septembra, kedy by strany robili kampaň? Vo výhode by boli vládne strany, ktoré nemajú problém s prezentáciou v médiách prostredníctvom svojich ministrov,“ odhadol Hrabko.
Na námietku, že súčasnej parlamentnej opozícii by v septembri tohto roka ešte veľmi nekonkurovali nové strany Spolu a Progresívne Slovensko, prípadne nový politický subjekt Andreja Kisku, Hrabko reagoval, že tieto úvahy sú špekulatívne. „Ak do volieb vyrastie medzi stranami väčšia konkurencia, tomu by sme ako voliči mali byť iba radi. Čím viac strán, tým je pre voliča lepšie, aj keď možno nie ľahšie rozhodovanie,“ tvrdí.
Na druhej strane, viac strán znamená aj väčšie riziko prepadu hlasov v dôsledku toho, že niektoré nedosiahnu päť percent potrebných pre vstup do Národnej rady SR. Podľa Hrabka však vie svoju voľbu racionalizovať aj volič. „Podmienky sú pre všetkých rovnaké. Ak sa mi aj strana alebo jej líder páči, ale má mizivú podporu vo verejnosti, potom škoda hlasu,“ povedal Hrabko.
O predčasné voľby sa ešte stále snažia občianski aktivisti prostredníctvom referenda. „Požiadavka na referendum o vyhlásení predčasných volieb ešte stále existuje, organizátori petície požiadali o pomoc mimovládne politické strany a tie im ju prisľúbili. Aj keď samy do toho nechcú ísť, stačí im, čo urobili v parlamente,“ povedal.
Ak však organizátori nedokázali využiť na vyzbieranie potrebných 350.000 podpisov davy na námestiach, teraz už budú mať úlohu oveľa ťažšiu. S pribúdajúcim časom hrozí, že by malo referendum šancu skrátiť riadne volebné obdobie len o niekoľko mesiacov. Aj to len v prípade, že by naň prišlo viac ako 50 percent voličov, čo sa zatiaľ na Slovensku stalo iba raz, pri vstupe do Európskej únie.
Hrabko by však peniaze minuté na neúspešné referendum nepovažoval za vyhodené, demokracia podľa neho má svoje náklady a ak petíciu podpíše potrebný počet občanov, na plebiscit majú nárok.
Opozícii sa v parlamente nepodarilo presadiť vyslovenie nedôvery ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (SNS). „Považoval by som za malý politický zázrak, keby parlament odvolal akéhokoľvek ministra. Zatiaľ sa to stalo iba raz v novodobých dejínách, bol exminister zdravotníctva Soboňa. Dovtedy aj odvtedy ministri, samozrejme, odstupovali, padli aj vlády, ale minister v parlamente bol odvolaný iba raz,“ upozornil Hrabko.
Výber ústavných sudcov
Pred prezidentom stojí v tomto volebnom období významnú úloha vybrať z 18 kandidátov zvolených parlamentom deviatich nových ústavných sudcov. „Možno dostane osemnásť kandidátov, vyberie deväť a bude to tip – top. Ale nemusí to tak urobiť,“ upozornil Hrabko, že prezident nikdy oficiálne neakceptoval, že nemôže zamietnuť viac ako polovicu kandidátov, respektíve, že musí presne polovicu vymenovať za sudcov.
Okrem toho parlament avizuje legislatívnu zmenu, ktorá by pravidlá pre výber sudcov spresnila. „Máme dve iniciatívy, koaličná a iniciatíva právnických elít. Koalícia už dávno prisľúbila, že pristúpi k zmene. Schváli sa to, na čom sa dohodne koaličná väčšina,“ konštatuje Hrabko.
„Koalícia si to podľa mňa udrží v rukách, lebo jej ide o veľa. Otázka je, čo s tými nominantmi urobí prezident Andrej Kiska. Ak sa hovorí o zvýšení veku, ja by som ho aj zastropoval. Sudcovia majú odchádzať do dôchodku vo veku 65 rokov s výnimkou ústavných sudcov. Podľa mňa by horná veková hranica pre kandidáta na ústavného sudcu mala byť 60 rokov, vzhľadom na dvanásťročné funkčné obdobie,“ povedal Hrabko.
Problémom je aj to, že prezident má vyberať sudcov ako nadstranícka hlava štátu, Andrej Kiska však už naznačil, že uvažuje o vstupe do straníckej politiky. „Tak ako zmenil názor v tom, že nechce v stúpiť do straníckej politiky, môže zmeniť názor aj v tom, že nebude kandidovať,“ naznačil Hrabko, že Kiskovo rozhodnutie nekandidovať po druhý krát za prezidenta bude ešte možné v budúcnosti zmeniť.
V každom prípade si vyhlásením o tom, že už nechce kandidovať za prezidenta, v politike by však chcel ostať, komplikuje pozíciu pri výbere sudcov ústavného súdu. „Bude to mať teraz oveľa ťažšie, lebo jeho kroky budú posudzované presne z tohto uhla pohľadu. Ťažko sa to dá odhadnúť. Ten opar, ktorý spôsobil vyhlásením, že ostane naďalej verejne činný v politike, možno založí stranu, alebo sa bude usilovať o zjednotenie strán, sa bude nad ním vznášať a vždy sa nájde niekto, kto bude špekulovať, že je za tým aj jeho strana. A takto bude brané aj jeho rozhodovanie o ústavných sudcoch,“ odhadol Hrabko.
Prieskum a Zeman
Podľa májového prieskumu AKO by voľby v máji vyhral Smer-SD s 21,5 percentnou podporou pred SaS s 16,7 percentami, medzi 9 -11 percentami nasledujú ĽSNS, SNS, OĽaNO a Sme rodina, do parlamentu by postúpilo aj KDH a Most – Híd s 5 -7 percentami. Dve nové strany, Progresívne Slovensko a SPOLU sa umiestnili medzi tromi a štyrmi percentami podpory.
„Ja som len zvedavý, odkiaľ nabrali voličov tie nové strany. Sú to podľa vás noví voliči? S prieskumami treba narábať opatrne,“ poznamenal Hrabko na margo toho, že nové strany získali úhrnom celkom zaujímavý počet voličov bez toho, že by viditeľne ubudli starej opozícii.
Inak podľa neho prieskum ukázal stabilizáciu výšky podpory parlamentných subjektov. „Pre Smer-SD sa ukazuje ako zásadná hranica 20 percent. Ak pod ňu klesne, môže ísť dolu rýchlejším tempom, ak neklesne, ešte môže aj nabrať. U ostatných strán sú posuny zanedbateľné,“ povedal.
V debate Hrabko krátko komentoval vyhlásenie českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý vyhlásil, že Andreja Babiša opätovne vymenuje za premiéra aj v prípade, že vnútrostranícke referendum ČSSD neodsúhlasí vládnu koalíciu s ANO. „Myslím si, že to mohol byť pomocný odkaz straníkom z ČSSD. Pán prezident sa netají tým, že je za koalíciu vedenú Andrejom Babišom, zloženú z ANO, ČSSD a s podporou komunistov,“ povedal Hrabko.
