Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na rozdiel od volieb do VÚC, kde mobilizácia opozičných voličov zvýšila dovtedajšiu volebnú účasť o polovicu, v komunálnych voľbách ostala účasť na úrovni roku 2014, povedal v V. Hřích z agentúry AKO.
Autor Teraz.sk
Bratislava 13. novembra (Teraz.sk) – Bežný človek nie je schopný rozoznať rozdiel medzi korektne napísaným kritickým článkom a platenou manipulatívnou antikampaňou, ktorej cieľom je za každú cenu očierniť vopred určeného kandidáta. „Volič to nevidí. Bežní ľudia dôverujú médiám, veríme tomu, že žurnalisti nám pripravujú to, čo je dôležité, zaujímavé, čo by nás mohlo osloviť. A túto dôveru ľudí voči médiám zneužívajú tieto profesionálne kampane,“ povedal v TABLET.TV Václav Hřích z agentúry AKO.
V aktuálnych komunálnych voľbách sa na antikampane sťažovalo veľké množstvo kandidátov a zdá sa, že ich kvantita v porovnaní s komunálnymi voľbami v roku 2014 výrazne vzrástla. Legitimizácia tohto spôsobu predvolebného boja by znamenala systémové znevýhodnenie práve tých čestnejších kandidátov, ktorí nie sú ochotní neférové prostriedky používať. Podľa Hřícha však neexistuje žiadny reálny spôsob, ako by sa antikampane dali zakázať. „To by sme bojovali proti veterným mlynom. Je veľmi ťažké túto vec nejako legislatívne obmedziť. Možno by to malo byť poučenie pre kandidátov aj strany, že majú rátať s tým, že takéto niečo bude,“ poznamenal.
To však podľa neho neznamená, že sa neférovým útokom nedá brániť. Príkladom môže podľa Hřícha byť novozvolený košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý s podporou SaS, KDH, SMK-MKP, NOVA, OKS). „Kampane by mali od začiatku čo najviac posilňovať dôveru medzi kandidátom a jeho voličmi. Čím je silnejšia, tým ťažšie sa negatívnym kampaniam do tejto dôvery zasahuje. Zároveň by sa kandidáti mali naučiť reagovať na takéto kampane. Videli sme napríklad na Košiciach, že sa to dá zvládnuť,“ poznamenal s tým, že kandidáti by si podľa neho mali vopred pripraviť plán krízovej komunikácie pre prípad, že by boli vystavení podobnému útoku. „Veľakrát totiž takáto kampaň ráta s momentom prekvapenia, že ten kandidát je taký šokovaný, že nedokáže zareagovať. A ľudia si povedia, že keď nedokáže reagovať, asi je to pravda,“ povedal Hřích.
Kauza s obvinením Polačekovej manželky, s ktorou je v rozvodovom konaní, podľa Hřícha prišla v čase, keď sa ľudia ešte len rozhodovali o podpore kandidátov. „Ich rozhodnutie ešte nebolo pevné,“ upozornil. Hoci OĽaNO a Sme rodina v dôsledku kauzy stiahli Polačekovu podporu, podľa Hřícha bolo dôležité, že ju nedelegovali na niekoho iného. „On o tom, samozrejme, komunikoval v snahe to ustáť, čo sa mu aj podarilo. Z jeho hľadiska bolo najväčšie riziko, že sa jeho podpora rozdelí a strany, čo od neho odskočili, ju naviažu na niekoho iného,“ povedal Hřích.
„Stala sa zaujímavá vec. Ešte tri týždne pred voľbami boli s Martinom Petruškom (Smer-SD,SNS) pomerne vyrovnaní a mierne ich dobiehala Alena Bašistová (nezávislá). Potom došlo asi k najvyššiemu hromadnému vzdaniu sa kandidátov v prospech niekoho v týchto voľbách, konkrétne štyroch nezávislých kandidátov v prospech pani Bašistovej. Ale nezafungovalo to. Vyzerá to tak, že voliči týchto nezávislých kandidátov mali na druhom mieste asi pána Polačeka, lebo jeho nárast oproti prieskumu nápadne pripomína súčet preferencií kandidátov, ktorí sa vzdali v prospech pani Bašistovej,“ zhrnul Hřích s tým, že v Košiciach bol zrejme dôležitým faktorom koalično-opozičný antagonizmus.
V Bratislave sa úspešne pokúsil presadiť kandidát s podporou nových mimoparlamentných opozičných strán Progresívne Slovensko a SPOLU-občianska demokracia Matúš Vallo. „Novinkou bolo, že prezentoval tím. Obvykle idú kandidáti sami za seba, ak aj spomínajú nejaký tím, nebýva to to hlavné komunikačné posolstvo,“ komentoval Hřích.
Na margo skutočnosti, že Vallo minul na svoju kampaň výrazne viac peňazí, ako umožňuje zákonný limit, Hřích povedal, že to mal právnicky ošetrené. „Ak hovoríme o peniazoch, zatiaľ to vyzerá, že to bolo všetko legálne, teda využitie všetkých možností, ktoré v zákone sú. Vieme, že tretia strana môže použiť ďalších 25.000 eur. Ale ak by sme išli ad absurdum, ak by si niekto našiel sto tretích strán, môže urobiť kampaň za 250.000 plus ďalších 2,5 milióna eur,“ povedal.
Mimoriadne drahá kampaň bola podľa neho v prípade Valla potrebná preto, že ho ešte začiatkom roka poznalo len minimum bratislavských voličov. „Poznateľnosť sa dá, nielen v politike, ale takmer v každom segmente, pretlačiť len frekvenciou, len intenzitou kampane a to stojí veľké peniaze. Lebo môžete byť sebelepší kandidát, ak o vás ľudia nevedia,“ povedal Hřích.
Na otázku, či môže byť víťazstvo Valla príznakom generačnej výmeny, teda vytlačenia súčasných parlamentných opozičných strán a ich nahradenie novou opozíciou, Hřích odpovedal, že ak takýto proces nastane, podľa neho nebude rýchly. „Tieto nové strany asi veľmi nesúťažia o voliča, ktorého má Smer-SD alebo SNS, aspoň to nedeklarujú vo svojich programoch. Súťažia navzájom v opozícii,“ povedal. „Mnohí voliči zo Slovenska, ktorí doteraz možno ani nevedeli, že takéto strany existujú, sa to dozvedeli teraz. Ale nemyslím si, že to bude rýchla zmena. Hoci tie strany existujú už x – mesiacov, preferencie im idú hore len veľmi pomaly,“ poznamenal Hřích s tým, že dokonca aj v bratislavskom zastupiteľstve má väčšinu klasická opozícia.
Na rozdiel od volieb do VÚC, kedy dokázala opozičná mobilizácia výrazne zvýšiť volebnú účasť, v komunálnych voľbách ostala účasť na rovnakej úrovni ako v roku 2014. „Vo VÚC sa účasť zvýšila o desať percentuálnych bodov a keďže predtým bola na úrovni 20 percent, tak sa zvýšila o polovicu. A bolo vidieť, že nárast spôsobila opozičná mobilizácia. Pri týchto komunálnych voľbách, možno s výnimkou Bratislavy, kde sa volebná účasť zvýšila o pätinu, k nejakej väčšej mobilizácii voličov neprišlo,“ poznamenal Hřích.
Voľby ukázali posilnenie pozície nezávislých kandidátov a hoci je Smer-SD stále percentuálne najúspešnejšou stranou v počte primátorov a starostov, jej pozície sa v porovnaní s rokom 2014 oslabili, klesli z 29,11 na 20,38 percenta. „Aj v krajských mestách Smer, možno s výnimkou Banskej Bystrice, stratil,“ konštatoval Hřích. Naopak, historický úspech dosiahli koaliční partneri Smeru-SD, Slovenská národná strana a Most – Híd.
Most-Híd v porovnaní s rokom 2014 výrazne zvýšil svoj podiel na starostoch a primátoroch. Z prvej pätice v poradí - "1. nezávislí kandidáti, 2. Smer-SD, 3. SNS, 4. KDH, 5.Most-Híd", Most-Híd vytlačil svojho rivala, SMK. „Most má 4,37 a SMK 3,96 percenta. Ten rozdiel je, samozrejme, malý, ale je to zaujímavý signál pre voličov maďarskej národnosti. Boli sme zvyknutí, že v komunále býva silnejšia SMK, brali sme to už ako samozrejmosť a toto je narušenie tohto stereotypu. Most predbehol SMK. Uvidíme, ako sa to prenesie do sympatií voličov, čo sa týka veľkých volieb,“ poznamenal Hřích.
SNS svoj výsledok oproti minulým štyrom rokom strojnásobila a dosiahla najvyšší podiel na počte starostov a primátorov vo svojej histórii (5,5 percenta z celkového počtu). V tomto rebríčku tesne predbehla KDH, ktoré zasa tesne predbehlo SNS v počte poslancov. Na margo vyhlásenia predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorý medzi úspešnými stranami nezaregistroval ani jednu súčasnú parlamentnú opozičnú stranu, Hřích reagoval, že samostatné úspechy dosahujú najmä kandidáti dlhodobo regionálne etablovaných strán.
„Možno je to pre opozíciu poučenie, Smer mal obrovský počet kandidátov, ktorých podporil len on. A signál pre opozíciu, že treba pracovať v regionálnych štruktúrach. A ľudia im postupne vyrastú. Lebo táto tabuľka nie je ani tak o opozícii a koalícii, ale o stranách, ktoré sú na trhu dlho, Smer, SNS a KDH. Bolo tam SMK a teraz Most. Jeden z argumentov, prečo treba mať regionálne štruktúry je potreba mať koho kandidovať v komunálnych voľbách,“ povedal Hřích.
Na margo pokračujúceho trendu posilňovania pozícií nezávislých kandidátov, Hřích povedal, že súvisí s rastúcou nedôverou občanov k straníckej politike. „V tejto chvíli, keď je časť ľudí sklamaná, iní nevedia, kam sa pridať alebo inklinujú k úplne novým subjektom, je možno lepšie, respektíve bezpečnejšie byť nezávislý kandidát,“ povedal.
Okrem toho nezávislý kandidát sa môže obrátiť na širšie spektrum voličov ako stranícky. „Vidíme , že strany, napríklad pri komunikácii v parlamente a médiách, pôsobia dosť antagonisticky. Komunikácia býva dosť tvrdá. A je správny predpoklad, že ak sa stranícky nezafarbím smerom k jednej strane, môžem komunikovať aj s voličmi inej strany z pozície občianskeho kandidáta. A hovoriť skôr o sebe ako o nejakej straníckosti,“ uzavrel Hřích.
V aktuálnych komunálnych voľbách sa na antikampane sťažovalo veľké množstvo kandidátov a zdá sa, že ich kvantita v porovnaní s komunálnymi voľbami v roku 2014 výrazne vzrástla. Legitimizácia tohto spôsobu predvolebného boja by znamenala systémové znevýhodnenie práve tých čestnejších kandidátov, ktorí nie sú ochotní neférové prostriedky používať. Podľa Hřícha však neexistuje žiadny reálny spôsob, ako by sa antikampane dali zakázať. „To by sme bojovali proti veterným mlynom. Je veľmi ťažké túto vec nejako legislatívne obmedziť. Možno by to malo byť poučenie pre kandidátov aj strany, že majú rátať s tým, že takéto niečo bude,“ poznamenal.
To však podľa neho neznamená, že sa neférovým útokom nedá brániť. Príkladom môže podľa Hřícha byť novozvolený košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý s podporou SaS, KDH, SMK-MKP, NOVA, OKS). „Kampane by mali od začiatku čo najviac posilňovať dôveru medzi kandidátom a jeho voličmi. Čím je silnejšia, tým ťažšie sa negatívnym kampaniam do tejto dôvery zasahuje. Zároveň by sa kandidáti mali naučiť reagovať na takéto kampane. Videli sme napríklad na Košiciach, že sa to dá zvládnuť,“ poznamenal s tým, že kandidáti by si podľa neho mali vopred pripraviť plán krízovej komunikácie pre prípad, že by boli vystavení podobnému útoku. „Veľakrát totiž takáto kampaň ráta s momentom prekvapenia, že ten kandidát je taký šokovaný, že nedokáže zareagovať. A ľudia si povedia, že keď nedokáže reagovať, asi je to pravda,“ povedal Hřích.
Kauza s obvinením Polačekovej manželky, s ktorou je v rozvodovom konaní, podľa Hřícha prišla v čase, keď sa ľudia ešte len rozhodovali o podpore kandidátov. „Ich rozhodnutie ešte nebolo pevné,“ upozornil. Hoci OĽaNO a Sme rodina v dôsledku kauzy stiahli Polačekovu podporu, podľa Hřícha bolo dôležité, že ju nedelegovali na niekoho iného. „On o tom, samozrejme, komunikoval v snahe to ustáť, čo sa mu aj podarilo. Z jeho hľadiska bolo najväčšie riziko, že sa jeho podpora rozdelí a strany, čo od neho odskočili, ju naviažu na niekoho iného,“ povedal Hřích.
„Stala sa zaujímavá vec. Ešte tri týždne pred voľbami boli s Martinom Petruškom (Smer-SD,SNS) pomerne vyrovnaní a mierne ich dobiehala Alena Bašistová (nezávislá). Potom došlo asi k najvyššiemu hromadnému vzdaniu sa kandidátov v prospech niekoho v týchto voľbách, konkrétne štyroch nezávislých kandidátov v prospech pani Bašistovej. Ale nezafungovalo to. Vyzerá to tak, že voliči týchto nezávislých kandidátov mali na druhom mieste asi pána Polačeka, lebo jeho nárast oproti prieskumu nápadne pripomína súčet preferencií kandidátov, ktorí sa vzdali v prospech pani Bašistovej,“ zhrnul Hřích s tým, že v Košiciach bol zrejme dôležitým faktorom koalično-opozičný antagonizmus.
Bratislavské voľby
V Bratislave sa úspešne pokúsil presadiť kandidát s podporou nových mimoparlamentných opozičných strán Progresívne Slovensko a SPOLU-občianska demokracia Matúš Vallo. „Novinkou bolo, že prezentoval tím. Obvykle idú kandidáti sami za seba, ak aj spomínajú nejaký tím, nebýva to to hlavné komunikačné posolstvo,“ komentoval Hřích.
Na margo skutočnosti, že Vallo minul na svoju kampaň výrazne viac peňazí, ako umožňuje zákonný limit, Hřích povedal, že to mal právnicky ošetrené. „Ak hovoríme o peniazoch, zatiaľ to vyzerá, že to bolo všetko legálne, teda využitie všetkých možností, ktoré v zákone sú. Vieme, že tretia strana môže použiť ďalších 25.000 eur. Ale ak by sme išli ad absurdum, ak by si niekto našiel sto tretích strán, môže urobiť kampaň za 250.000 plus ďalších 2,5 milióna eur,“ povedal.
Mimoriadne drahá kampaň bola podľa neho v prípade Valla potrebná preto, že ho ešte začiatkom roka poznalo len minimum bratislavských voličov. „Poznateľnosť sa dá, nielen v politike, ale takmer v každom segmente, pretlačiť len frekvenciou, len intenzitou kampane a to stojí veľké peniaze. Lebo môžete byť sebelepší kandidát, ak o vás ľudia nevedia,“ povedal Hřích.
Na otázku, či môže byť víťazstvo Valla príznakom generačnej výmeny, teda vytlačenia súčasných parlamentných opozičných strán a ich nahradenie novou opozíciou, Hřích odpovedal, že ak takýto proces nastane, podľa neho nebude rýchly. „Tieto nové strany asi veľmi nesúťažia o voliča, ktorého má Smer-SD alebo SNS, aspoň to nedeklarujú vo svojich programoch. Súťažia navzájom v opozícii,“ povedal. „Mnohí voliči zo Slovenska, ktorí doteraz možno ani nevedeli, že takéto strany existujú, sa to dozvedeli teraz. Ale nemyslím si, že to bude rýchla zmena. Hoci tie strany existujú už x – mesiacov, preferencie im idú hore len veľmi pomaly,“ poznamenal Hřích s tým, že dokonca aj v bratislavskom zastupiteľstve má väčšinu klasická opozícia.
Volebná účasť, strany a nezávislí kandidáti
Na rozdiel od volieb do VÚC, kedy dokázala opozičná mobilizácia výrazne zvýšiť volebnú účasť, v komunálnych voľbách ostala účasť na rovnakej úrovni ako v roku 2014. „Vo VÚC sa účasť zvýšila o desať percentuálnych bodov a keďže predtým bola na úrovni 20 percent, tak sa zvýšila o polovicu. A bolo vidieť, že nárast spôsobila opozičná mobilizácia. Pri týchto komunálnych voľbách, možno s výnimkou Bratislavy, kde sa volebná účasť zvýšila o pätinu, k nejakej väčšej mobilizácii voličov neprišlo,“ poznamenal Hřích.
Voľby ukázali posilnenie pozície nezávislých kandidátov a hoci je Smer-SD stále percentuálne najúspešnejšou stranou v počte primátorov a starostov, jej pozície sa v porovnaní s rokom 2014 oslabili, klesli z 29,11 na 20,38 percenta. „Aj v krajských mestách Smer, možno s výnimkou Banskej Bystrice, stratil,“ konštatoval Hřích. Naopak, historický úspech dosiahli koaliční partneri Smeru-SD, Slovenská národná strana a Most – Híd.
Most-Híd v porovnaní s rokom 2014 výrazne zvýšil svoj podiel na starostoch a primátoroch. Z prvej pätice v poradí - "1. nezávislí kandidáti, 2. Smer-SD, 3. SNS, 4. KDH, 5.Most-Híd", Most-Híd vytlačil svojho rivala, SMK. „Most má 4,37 a SMK 3,96 percenta. Ten rozdiel je, samozrejme, malý, ale je to zaujímavý signál pre voličov maďarskej národnosti. Boli sme zvyknutí, že v komunále býva silnejšia SMK, brali sme to už ako samozrejmosť a toto je narušenie tohto stereotypu. Most predbehol SMK. Uvidíme, ako sa to prenesie do sympatií voličov, čo sa týka veľkých volieb,“ poznamenal Hřích.
SNS svoj výsledok oproti minulým štyrom rokom strojnásobila a dosiahla najvyšší podiel na počte starostov a primátorov vo svojej histórii (5,5 percenta z celkového počtu). V tomto rebríčku tesne predbehla KDH, ktoré zasa tesne predbehlo SNS v počte poslancov. Na margo vyhlásenia predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorý medzi úspešnými stranami nezaregistroval ani jednu súčasnú parlamentnú opozičnú stranu, Hřích reagoval, že samostatné úspechy dosahujú najmä kandidáti dlhodobo regionálne etablovaných strán.
„Možno je to pre opozíciu poučenie, Smer mal obrovský počet kandidátov, ktorých podporil len on. A signál pre opozíciu, že treba pracovať v regionálnych štruktúrach. A ľudia im postupne vyrastú. Lebo táto tabuľka nie je ani tak o opozícii a koalícii, ale o stranách, ktoré sú na trhu dlho, Smer, SNS a KDH. Bolo tam SMK a teraz Most. Jeden z argumentov, prečo treba mať regionálne štruktúry je potreba mať koho kandidovať v komunálnych voľbách,“ povedal Hřích.
Na margo pokračujúceho trendu posilňovania pozícií nezávislých kandidátov, Hřích povedal, že súvisí s rastúcou nedôverou občanov k straníckej politike. „V tejto chvíli, keď je časť ľudí sklamaná, iní nevedia, kam sa pridať alebo inklinujú k úplne novým subjektom, je možno lepšie, respektíve bezpečnejšie byť nezávislý kandidát,“ povedal.
Okrem toho nezávislý kandidát sa môže obrátiť na širšie spektrum voličov ako stranícky. „Vidíme , že strany, napríklad pri komunikácii v parlamente a médiách, pôsobia dosť antagonisticky. Komunikácia býva dosť tvrdá. A je správny predpoklad, že ak sa stranícky nezafarbím smerom k jednej strane, môžem komunikovať aj s voličmi inej strany z pozície občianskeho kandidáta. A hovoriť skôr o sebe ako o nejakej straníckosti,“ uzavrel Hřích.
