Zálesní Lhota/Bratislava 15. februára (TASR) - Hudobný skladateľ, multiinštrumentalista, herec a výtvarník Jiří Šlitr bol jedným zo zakladateľov divadla Semafor. Spolupracoval so spisovateľom, dramatikom a textárom Jiřím Suchým, s ktorým vytvorili slávnu divadelnú dvojicu. Od narodenia hudobného tvorcu Jiřího Šlitra uplynie v piatok 15. februára 95 rokov.

Asi najväčší divácky ohlas vyvolala hra Jonáš a tingl-tangl (1962), kde prvýkrát vystúpili jej autori spolu ako duo S+Š (Suchý, Šlitr).

Jiří Šlitr sa narodil 15. februára 1924 v Zálesní Lhote v bývalom Československu, dnes Česká republika. Po ukončení gymnázia študoval od roku 1945 na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a po štyroch rokoch získal diplom a titul JUDr. Povolaniu právnika sa však nikdy nevenoval.

Multiinštrumentalista, ktorý vedel hrať snáď na všetky hudobné nástroje (piano, harmonika, gitara, saxofón, trúbka) radšej vystupoval v kabaretoch. Neskôr spolupracoval s humoristom Miroslavom Horníčkom v jeho estrádnom súbore. Stretnutie s dramatikom a textárom Jiřím Suchým mu zmenilo život. Spolu založili v roku 1959 pražské hudobné divadlo Semafor. Názov divadla pochádza z prvých slabík spojenia slov "sedm malých forem".

Šlitr významne ovplyvnil českú populárnu hudbu. Na jeho scénickú hudobnú tvorbu nadviazal rad autorov štúdiových scén. Jiří Suchý napísal v roku 1961 scenár k hudobnému projektu Zuzana je zase sama doma. Autorom takmer polovice skladieb z pásma bol Jiří Šlitr. V niekoľkých prípadoch Suchý pretextoval americké piesne a ďalšie sú Šlitrovými melódiami na texty Pavla Koptu a Miroslava Horníčka. Dvojica sa objavila aj v hudobnom poviedkovom filme Konkurs (1963) v réžii Miloša Formana, autorom hudby k filmu je Jiří Šlitr. Snímka pripomínala dnešnú hudobnú súťaž Superstar. Príjemným prekvapením bolo aj uvedenie muzikálu Kdyby tisíc klarinetů (1964) v réžii Jána Roháča a Vladimíra Svitáčka. Dnes už legendárny muzikál bol postavený na grotesknej možnosti premeny zbraní do hudobných nástrojov. V roku 1965 zaujal publikum hudobný Recitál Jiří Suchý – Jiří Šlitr. Moderná westernová mikrokomédia s vynikajúcimi hereckými príležitosťami sa objavila v roku 1965 s názvom Magnetické vlny léčí. V príbehu si s chuťou zahrali vynikajúci českí herci Jan Werich a Jiří Sovák. Dej sa odvíjal podľa scenára Jany Werichovej – Kvapilovej a hudba k filmu pochádzala z tvorby Jiřího Šlitra.

V roku 1965 mala v divadle Semafor premiéru džezová opera buffa (komická opera vychádzajúca z talianskej tradície) s názvom Dobře placená procházka. Autorom libreta bol Jiří Suchý a Jiří Šlitr sa podpísal pod hudobnú spoluprácu. Mimoriadny ohlas predstavenia viedol k jej televíznemu spracovaniu v réžii Slováka Jána Roháča, úspešného českého režiséra Miloša Formana a kameramana Jaroslava Kučeru. Jiří Šlitr chcel pôvodne predstaviť opernú frašku na Broadwayi. Vyrobil kópiu filmu s anglickými titulkami a zobral ju so sebou na svetovú výstavu EXPO 67 do kanadského Montrealu, kde vystupoval ako klavirista v predstavení "Kinoautomat". Šlitrove ambície sa však nepodarilo naplniť. V porovnaní s broadwayskými hudobnými produkciami ako "Cabaret" z roku 1966 či "Hair" z roku 1967 pôsobila Dobře placená procházka až príliš skromne.

Jiří Šlitr zomrel záhadnou smrťou vo veku 45 rokov. Našli ho mŕtveho 26. decembra 1969 v jeho ateliéri na Václavskom námestí v Prahe. Podľa dostupných informácií, dôvodom jeho smrti bola otrava plynom. Vedľa neho našli aj telo študentky, častej návštevníčky divadla.

K 50. výročiu založenia divadla Semafor vydal Supraphon ďalšiu zo série slávnych piesní, ktorými sa do kultúrnej histórie zapísali ich tvorcovia, Jiří Suchý a Jiří Šlitr. Medzi nimi nechýbala ani skladba Pověrčivý úzenář z hry Kdyby tisíc klarinetů, v minulosti cenzúrou zakázaná pieseň Kdo chce psa bít, vždycky si hůl najde (1969), pieseň na tému výtvarného štýlu Surrealistická krajina i nezabudnuteľné melódie zo Šlitrovej pozostalosti.