Pri pohľade na české médiá má človek dojem, že televízne debaty pred druhým kolom prezidentských volieb budú mať rozhodujúci vplyv na voľbu prezidenta. Zdá sa, že sme ako starí generáli, ktorí chcú vyhrať novú vojnu pomocou starej taktiky a nevšimli sme si, že sa už používajú nové zbrane.

Situácia sa od roku 1960, kedy vďaka duelu vyhral v Spojených štátoch John F. Kennedy nad Richardom Nixonom práve kvôli televízii, zásadne zmenila. V 21. storočí je to inak, ako ukázala aj voľba Donalda Trumpa.
Počet divákov v prvých kolách v roku 1960 aj v roku 2017 bol približne rovnaký: na Kennedyho s Nixonom sa pozeralo 80 miliónov ľudí a na Donalda Trumpa s Hillary Clintonovou 84 milionov ľudí.

Kennedy vďaka televízii vyhral. V minuloročnom súboji podľa väčšiny expertov a prieskumníkov, ktorí debaty na rozdiel od divákov pozorne sledovali, bola pani Clintonová lepšia, ale nakoniec vyhral Trump. Ako ukázali neskoršie analýzy, debaty neovplyvnili ani jedno percento voličov.

Čo voličom najviac chýba

Dôvodov je zrejme veľa, ale jeden môže byť rozhodujúci: televízia už dávno nie je fascinujúci fenomén, ktorý pôsobí ako celonárodné zasadanie, ku ktorému sa uprie sústredený pohľad celej rodiny. Cez satelit si dnes už môžete vyberať z viac ako tisícky staníc. A hlavne, do verejného priestoru razantne vstúpil internet so sociálnymi sieťami a to zmenilo politiku ešte viac ako kedysi televízia.

Na internete už skoro nikto nečíta dlhé texty: tam rozhodujú klipy, obrázky a titulky. Ľudia stratili schopnosť viac sa sústrediť. Rýchlo prechádzajú správami aj zdieľaniami na sociálnych sieťach, odkazmi vo svojich skupinách a televízia často funguje v domácnostiach iba ako kulisa, pri ktorej ženy varia, muži posielajú SMS, telefonujú, hrajú sa s deťmi, atď.

A podobne zaobchádzajú s televíziou aj keď si chcú v nej niečo pozrieť: prechádzajú medzi rôznymi stanicami a zostávajú len pri programe, ktorý ich momentálne zaujme a to tiež len dovtedy, kým ich začne nudiť. Sústredene pozerajú televíziu iba starší ľudia.

Potvrdila to aj prvá debata s Milošom Zemanom na Nove: na začiatku ju pozeralo viac ľudí a postupne prepínali inam. Sledovanosť bola v priemere tridsaťpercentná, čo je iba o tri percentá viac, ako je jej denný priemer.
To je dôvod, prečo – pokiaľ nenastane nejaká mimoriadna situácia, ako to bolo pri minulej voľbe, kedy sa Karel Schwarzenberg nepresne vyjadril o sudetských Nemcoch – rozloženie síl s najväčšou pravdepodobnosťou zostane skoro rovnaké ako pred debatami. Zvíťazí lepšia ponuka pozitívnej motivácie. Hlas dajú voliči tomu, kto im ponúkne to, čo im najviac chýba.