Vláde by pri rokovaniach s lekárskymi odborármi odporúčal, aby štát vyžadoval za zvýšené mzdy zdravotníkov aj lepšie výsledky pre pacienta.
Autor TASR
Bratislava 24. októbra (TASR) - Navrhované zvýšenie miezd lekárov pre rok 2025 podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara bezpečne prevyšuje budúcoročnú infláciu. Na druhej strane rozumie, že lekárski odborári budú bojovať za výdobytky, ktoré vyjednali s predchádzajúcimi vládami, a za ktoré hlasovali v parlamente aj poslanci terajších vládnych strán.
"Je to ich právo. Myslím si, že chcú ukázať, že sú vo svojich požiadavkách konzistentní a navyše nechcú pripustiť precedens, že sa začne otvárať platový automat aj v súvislosti so zmenou koeficientov smerom nadol," skonštatoval Zachar pre TASR na margo aktuálnej situácie v sektore. Zároveň podotkol, že málokto v slovenskom hospodárstve má na každý rok zákonom automaticky garantované zvýšenie miezd v takom rozsahu ako zdravotníci.
Vláde by pri rokovaniach s lekárskymi odborármi odporúčal, aby štát vyžadoval za zvýšené mzdy zdravotníkov aj lepšie výsledky pre pacienta. "Doteraz vlády, konkrétne Ivety Radičovej a Eduarda Hegera, protestujúcim lekárom, ktorí podali hromadné výpovede, vždy ustúpili, pričom opatrenia, ku ktorým sa následne zaviazali, nezlepšili zdravotníctvo pre pacienta a priniesli doň mnohé systémové problémy. Viď nemotivačný a finančne neudržateľný platový automat alebo ideologický zákaz transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a podobne," doplnil.
Vyše 2460 lekárov z nemocníc je pripravených podať hromadné výpovede do konca októbra, ak vláda nebude dodržiavať osem bodov memoranda, ktoré v roku 2022 podpísal vtedajší kabinet s Lekárskym odborovým združením. Jedným z nich je navýšenie miezd lekárov v budúcom roku o 9,7 percenta namiesto 6,4 percenta, ktoré im aktuálne ponúka minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Minister aj odborári tento týždeň deklarovali, že sú ochotní spoločne rokovať.
Hromadné výpovede podávali lekári aj v minulosti. Naposledy v októbri 2022 počas vlády Eduarda Hegera. Výpovede dalo viac ako 2100 lekárov, viaceré nemocnice preto rušili plánované operácie, uvažovalo sa aj o vyhlásení núdzového stavu. Pred uplynutím výpovednej doby dospeli vláda a lekári k dohode na ich požiadavkách. Akcia hromadných výpovedí otriasla zdravotníctvom aj koncom roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Vtedy došlo na niekoľko dní k reálnemu odchodu asi 1200 lekárov z nemocníc, čo viedlo k vyhláseniu núdzového stavu. Aj vtedy sa lekári rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek.
"Je to ich právo. Myslím si, že chcú ukázať, že sú vo svojich požiadavkách konzistentní a navyše nechcú pripustiť precedens, že sa začne otvárať platový automat aj v súvislosti so zmenou koeficientov smerom nadol," skonštatoval Zachar pre TASR na margo aktuálnej situácie v sektore. Zároveň podotkol, že málokto v slovenskom hospodárstve má na každý rok zákonom automaticky garantované zvýšenie miezd v takom rozsahu ako zdravotníci.
Vláde by pri rokovaniach s lekárskymi odborármi odporúčal, aby štát vyžadoval za zvýšené mzdy zdravotníkov aj lepšie výsledky pre pacienta. "Doteraz vlády, konkrétne Ivety Radičovej a Eduarda Hegera, protestujúcim lekárom, ktorí podali hromadné výpovede, vždy ustúpili, pričom opatrenia, ku ktorým sa následne zaviazali, nezlepšili zdravotníctvo pre pacienta a priniesli doň mnohé systémové problémy. Viď nemotivačný a finančne neudržateľný platový automat alebo ideologický zákaz transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a podobne," doplnil.
Vyše 2460 lekárov z nemocníc je pripravených podať hromadné výpovede do konca októbra, ak vláda nebude dodržiavať osem bodov memoranda, ktoré v roku 2022 podpísal vtedajší kabinet s Lekárskym odborovým združením. Jedným z nich je navýšenie miezd lekárov v budúcom roku o 9,7 percenta namiesto 6,4 percenta, ktoré im aktuálne ponúka minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Minister aj odborári tento týždeň deklarovali, že sú ochotní spoločne rokovať.
Hromadné výpovede podávali lekári aj v minulosti. Naposledy v októbri 2022 počas vlády Eduarda Hegera. Výpovede dalo viac ako 2100 lekárov, viaceré nemocnice preto rušili plánované operácie, uvažovalo sa aj o vyhlásení núdzového stavu. Pred uplynutím výpovednej doby dospeli vláda a lekári k dohode na ich požiadavkách. Akcia hromadných výpovedí otriasla zdravotníctvom aj koncom roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Vtedy došlo na niekoľko dní k reálnemu odchodu asi 1200 lekárov z nemocníc, čo viedlo k vyhláseniu núdzového stavu. Aj vtedy sa lekári rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek.