A to bez bez ohľadu na názor na požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ).
Autor TASR
Bratislava 19. decembra (TASR) - Schválenie legislatívy k zabezpečeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti je podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského krok zlým smerom, bez ohľadu na názor na požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ). "Vláda si maximálne tak kúpila trocha času výmenou za vážny zásah do občianskych slobôd a poškodenie reputácie slovenského trhu v očiach budúcich zdravotníkov či tých, ktorí pomýšľali nad návratom na Slovensko," dodal pre TASR.
Požiadavky lekárskych odborárov vníma ako zmes rozumných požiadaviek (opatrenia vo vzdelávaní), ktoré by však podľa neho nemali byť vyjednávané nátlakovými akciami, a politických požiadaviek (zákaz transformácie nemocníc), ktoré podľa neho skôr patria do politickej agendy. Požiadavku miezd považuje za splniteľnú, avšak na úkor iných položiek v rozpočte. "Verejný systém sa stal zajatcom platového automatu, čo je unikátny a zároveň značne neefektívny nástroj, pretože nemá nadväznosť na ekonomickú ani fiškálnu realitu. Slovensku by pomohlo zbaviť sa ho, mzdy majú byť záležitosťou vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľom," doplnil v tejto súvislosti analytik.
V aktuálnej situácii očakáva, že časť lekárov svoje výpovede stiahne. "Časť spraví rošádu po nemocniciach, malá časť sa stiahne do ambulantného sektora a zvyšok slovenský systém opustí. Pomery týchto častí môžeme len hádať," dodal Vlachynský.
Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári začali podávať už aj výpovede z nadčasov. Sú ochotní ich stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Výpovedná lehota im vyprší 31. decembra.
V reakcii na situáciu s výpoveďami bol prijatý zákon súvisiaci s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Legislatíva prináša rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Počas nej budú zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva aj LOZ však deklarujú snahu dohodnúť sa čo najskôr.
Požiadavky lekárskych odborárov vníma ako zmes rozumných požiadaviek (opatrenia vo vzdelávaní), ktoré by však podľa neho nemali byť vyjednávané nátlakovými akciami, a politických požiadaviek (zákaz transformácie nemocníc), ktoré podľa neho skôr patria do politickej agendy. Požiadavku miezd považuje za splniteľnú, avšak na úkor iných položiek v rozpočte. "Verejný systém sa stal zajatcom platového automatu, čo je unikátny a zároveň značne neefektívny nástroj, pretože nemá nadväznosť na ekonomickú ani fiškálnu realitu. Slovensku by pomohlo zbaviť sa ho, mzdy majú byť záležitosťou vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľom," doplnil v tejto súvislosti analytik.
V aktuálnej situácii očakáva, že časť lekárov svoje výpovede stiahne. "Časť spraví rošádu po nemocniciach, malá časť sa stiahne do ambulantného sektora a zvyšok slovenský systém opustí. Pomery týchto častí môžeme len hádať," dodal Vlachynský.
Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári začali podávať už aj výpovede z nadčasov. Sú ochotní ich stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Výpovedná lehota im vyprší 31. decembra.
V reakcii na situáciu s výpoveďami bol prijatý zákon súvisiaci s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Legislatíva prináša rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Počas nej budú zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva aj LOZ však deklarujú snahu dohodnúť sa čo najskôr.