Bratislava 23. augusta (TASR) - Pekná, mladá, sexi. Ale sama. Taká je hlavná hrdinka nového románu Ivany Havranovej. Románu, ktorý krásnym a úspešným dievčatám nenájde partnera v poslednej kapitole.

Táňa je mladá kočka. Býva u rodičov, je pomerne spokojná s prácou, priťahuje pohľady kaviarní aj bratislavských ulíc. Lebo k tomu všetkému je aj náramne sexi chodiacim magnetom. Taká polotypická hrdinka, pomyslíte si. Vyjadruje sa štýlovo, žije si štýlovo, ale sama. V Táninom živote, ktorého krátky úsek zachytáva nový román od Ivany Havranovej, sa však muži objavujú. Pravidelne ako vlaky na hlavnej stanici. Ich odchody a príchody sa premenlivosťou podobajú na počasie. Sú chaotické ako slovenská doprava a v hlavách majú nastavený strojček predsudkov.

„Čítanie? Zaujímavé. Nepoznám nikoho, kto má takú záľubu. Myslel som, že najkrajšie baby nazerajú iba do vkladných knižiek. Že tie normálne knižky ich nezaujímajú.“ Povedal jeden z Tániných nápadníkov a nevydržal ani po tretiu kávu. Táňa je totiž napriek svojmu krásnemu zovňajšku veľmi citlivou bytosťou a nestačí jej len šantenie počas víkendov. Vo vzťahoch hľadá viac ako jej partneri.

Román Sama pomerne citlivo opisuje dobu, v ktorej sa mnoho mladých ľudí točí aj dnes. Práca, nejaká tá zábava, víkend s rodičmi a zase práca. Niekde v strede tohto kolotoča však chýba sedadlo s partnerom. A presne táto schéma vystihuje aj našu hlavnú hrdinku.

U Havranovej sme si zvykli na svieži, ľahký a príjemne čitateľný štýl. Žiadne okrasy, zdĺhavé opisy, skôr verne zachytené pocity žien. Román Sama navyše pôsobí veľmi sviežo, a to aj napriek horúcim letným dňom, v ktorom som ho čítala. Rovnako ako predchádzajúca kniha Lásky jednej smutnej krásky, aj tento titul poukazuje na písaním vycvičenú štylistiku autorky a jej bohatý slovník. „Baba made in luxus“ je jedným z dôkazov nápaditých výrazov z príbehu. Táninmu životu chýbajú úvodzovky priamej reči a tak na čitateľa pôsobí ešte viac intímne, autenticky.

Môže byť tento príbeh skutočne reálny, Táňa aspoň z polovice naozajstná a situácie pravdivé? Odpovedám môže, áno a ešte raz áno. A čitateľky vo veku tridsiatky, no s podobným „chorobopisom“ ako Havranovej hrdinka, sa zrejme s pocitmi z týchto strán stotožnia. Práve im by som titul odporučila ako prvým. Sama je letným čítaním, z ktorého môžete mať len dva pocity. Prvý, že je napísaný bez zbytočných okolkov a citlivo. Druhý môže byť len pocit radosti, že nepatríte ku skupine žien, ktorým ťahá na vek, v ktorom mali do školy viesť svoje prvé dieťa. A nie nového psíka po parku.

Havranovej dielo je zaujímavým pohľadom na to, ako svet vnímajú pekné a slobodné ženy. Literatúra práve tie úspešné kočky často vykreslí ako dračice, ktoré nepozerajú na city, na nehu alebo na budúcnosť. Tánin príbeh je v tomto smere mierne odlišný. Dokazuje, že ženy sú uletené, potrpia si na šminky hoc aj v nemocnici, ale stále je tu niečo, čo potrebujú viac ako kávové besiedky.