Golanské výšiny sú skalnatá náhorná plošina nachádzajúca sa v juhozápadnej Sýrii, približne 60 kilometrov juhozápadne od Damasku.
Autor TASR
Jeruzalem 15. októbra (TASR) - Izrael zrejme chce rozšíriť svoje pozemné operácie proti proiránskemu hnutiu Hizballáh a zároveň aj posilniť svoju obranu. Podľa analytikov o tom svedčí fakt, že na hranici medzi Golanskými výšinami a demilitarizovaným pásom hraničiacim so Sýriou pristúpil k odmínovaniu a vytvoril tam nové bariéry. Píše o tom v utorok spravodajský web The Times of Israel (TOI).
Analytici predpokladajú, že Izrael sa môže po prvý raz pokúsiť zaútočiť na Hizballáh aj východnejšie ako teraz a zároveň zrejme aj vytvoriť bezpečnú zónu, z ktorej by mohol kontrolovať Hizballáh a zabrániť infiltrácii jeho príslušníkov.
Vojenské operácie zahŕňajúce nálety z izraelských Golanských výšin a možno aj z demilitarizovanej zóny, ktorá ich oddeľuje od sýrskeho územia, by mohla ešte viac prehĺbiť konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom a jeho spojencom, palestínskym hnutím Hamas.
Golanské výšiny sú skalnatá náhorná plošina nachádzajúca sa v juhozápadnej Sýrii, približne 60 kilometrov juhozápadne od Damasku. Ide o územie s rozlohou približne 1000 kilometrov štvorcových.
Izrael ovláda dve tretiny územia Golanských výšin od šesťdňovej vojny v roku 1967, keď toto územie obsadil. V roku 1981 schválil zákon o Golanských výšinách, ktorý rozšíril izraelské právo a správu nad Golanskými výšinami a de facto ich tak anektoval.
Bezpečnostná rada OSN tento krok v rezolúcii č. 497 odsúdila, izraelský zákon vyhlásila za neplatný a bez medzinárodného právneho účinku.
V roku 2019 počas návštevy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo Washingtone podpísal vtedajší americký prezident Donald Trump výnos, ktorým Spojené štáty uznali izraelskú suverenitu nad Golanskými výšinami. Okrem USA tak doteraz neurobil žiadny iný štát a a Golany sú OSN naďalej považované za výsostné územie Sýrie.
V oblasti Golanských výšin je viac ako 30 židovských osád, kde žije približne 20.000 ľudí. Žijú tam spolu s 20.000 ďalšími Sýrčanmi, väčšinou drúzskymi Arabmi, ktorí počas anexie Golanských výšin neutiekli do Sýrie.
Osady sú podľa medzinárodného práva považované za nelegálne, hoci Izrael túto interpretáciu odmieta.
Sýria vždy trvala na tom, že neprijme mierovú dohodu s Izraelom, ak sa Izrael nestiahne z celých Golanských výšin.
Analytici predpokladajú, že Izrael sa môže po prvý raz pokúsiť zaútočiť na Hizballáh aj východnejšie ako teraz a zároveň zrejme aj vytvoriť bezpečnú zónu, z ktorej by mohol kontrolovať Hizballáh a zabrániť infiltrácii jeho príslušníkov.
Vojenské operácie zahŕňajúce nálety z izraelských Golanských výšin a možno aj z demilitarizovanej zóny, ktorá ich oddeľuje od sýrskeho územia, by mohla ešte viac prehĺbiť konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom a jeho spojencom, palestínskym hnutím Hamas.
Golanské výšiny sú skalnatá náhorná plošina nachádzajúca sa v juhozápadnej Sýrii, približne 60 kilometrov juhozápadne od Damasku. Ide o územie s rozlohou približne 1000 kilometrov štvorcových.
Izrael ovláda dve tretiny územia Golanských výšin od šesťdňovej vojny v roku 1967, keď toto územie obsadil. V roku 1981 schválil zákon o Golanských výšinách, ktorý rozšíril izraelské právo a správu nad Golanskými výšinami a de facto ich tak anektoval.
Bezpečnostná rada OSN tento krok v rezolúcii č. 497 odsúdila, izraelský zákon vyhlásila za neplatný a bez medzinárodného právneho účinku.
V roku 2019 počas návštevy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo Washingtone podpísal vtedajší americký prezident Donald Trump výnos, ktorým Spojené štáty uznali izraelskú suverenitu nad Golanskými výšinami. Okrem USA tak doteraz neurobil žiadny iný štát a a Golany sú OSN naďalej považované za výsostné územie Sýrie.
V oblasti Golanských výšin je viac ako 30 židovských osád, kde žije približne 20.000 ľudí. Žijú tam spolu s 20.000 ďalšími Sýrčanmi, väčšinou drúzskymi Arabmi, ktorí počas anexie Golanských výšin neutiekli do Sýrie.
Osady sú podľa medzinárodného práva považované za nelegálne, hoci Izrael túto interpretáciu odmieta.
Sýria vždy trvala na tom, že neprijme mierovú dohodu s Izraelom, ak sa Izrael nestiahne z celých Golanských výšin.