Banka zostáva opatrná, keďže rok trvajúca vojna Izraela s Hamasom v pásme Gazy a boje s Hizballáhom v Libanone zrýchľujú infláciu a oslabujú ekonomickú aktivitu.
Autor TASR
Tel Aviv 9. októbra (TASR) - Izraelská centrálna banka ponechala v stredu svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenené, už šieste zasadnutie po sebe. Banka zostáva opatrná, keďže rok trvajúca vojna Izraela s Hamasom v pásme Gazy a boje s Hizballáhom v Libanone zrýchľujú infláciu a oslabujú ekonomickú aktivitu. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Centrálna banka, ktorú znepokojuje tiež zvýšenie rizikovej prirážky na dlhopisy Izraela od začiatku vojny 7. októbra 2023, ponechala v stredu svoju referenčnú sadzbu na úrovni 4,50 %. Analytici takýto výsledok očakávali.
"Vzhľadom na pokračujúcu vojnu sa politika menového výboru zameriava na stabilizáciu trhov a znižovanie neistoty spolu s cenovou stabilitou a podporou ekonomickej aktivity," uviedla banka vo vyhlásení.
Rozhodnutie ponechať sadzby nezmenené prišlo napriek tomu, že analytické oddelenie banky znížilo prognózu rastu izraelskej ekonomiky v tomto roku na 0,5 % z predchádzajúcich 1,5 %.
Ekonomika krajiny vzrástla v 2. štvrťroku medziročne len o 0,7 %, čo bolo výrazné spomalenie oproti jej expanzii o 17,2 % v 1. štvrťroku.
Izraelská centrálna banka znížila svoje sadzby o 25 bázických bodov v januári po zmiernení inflácie a spomalení hospodárskeho rastu počas vojny v Gaze, ale vo februári, apríli, máji, júli a auguste ich ponechala bez zmeny.
Medziročná miera inflácie v Izraeli vzrástla v auguste na 3,6 % z 3,2 % v júli, čím sa ešte viac vzdialila od vládneho cieľového rozsahu 1 % - 3 % po tom, ako vo februári klesla na 2,5 %.
"Zaznamenali sme nárast inflačného prostredia vzhľadom na obmedzenia ponuky v ekonomike," uviedla banka. "Rast inflácie je široký a odráža sa v neobchodovateľnej aj obchodovateľnej zložke," dodala.
Centrálna banka, ktorú znepokojuje tiež zvýšenie rizikovej prirážky na dlhopisy Izraela od začiatku vojny 7. októbra 2023, ponechala v stredu svoju referenčnú sadzbu na úrovni 4,50 %. Analytici takýto výsledok očakávali.
"Vzhľadom na pokračujúcu vojnu sa politika menového výboru zameriava na stabilizáciu trhov a znižovanie neistoty spolu s cenovou stabilitou a podporou ekonomickej aktivity," uviedla banka vo vyhlásení.
Rozhodnutie ponechať sadzby nezmenené prišlo napriek tomu, že analytické oddelenie banky znížilo prognózu rastu izraelskej ekonomiky v tomto roku na 0,5 % z predchádzajúcich 1,5 %.
Ekonomika krajiny vzrástla v 2. štvrťroku medziročne len o 0,7 %, čo bolo výrazné spomalenie oproti jej expanzii o 17,2 % v 1. štvrťroku.
Izraelská centrálna banka znížila svoje sadzby o 25 bázických bodov v januári po zmiernení inflácie a spomalení hospodárskeho rastu počas vojny v Gaze, ale vo februári, apríli, máji, júli a auguste ich ponechala bez zmeny.
Medziročná miera inflácie v Izraeli vzrástla v auguste na 3,6 % z 3,2 % v júli, čím sa ešte viac vzdialila od vládneho cieľového rozsahu 1 % - 3 % po tom, ako vo februári klesla na 2,5 %.
"Zaznamenali sme nárast inflačného prostredia vzhľadom na obmedzenia ponuky v ekonomike," uviedla banka. "Rast inflácie je široký a odráža sa v neobchodovateľnej aj obchodovateľnej zložke," dodala.