Komentár Juraja Hrabka.
Autor Juraj Hrabko
Po prvý raz vo funkcii hlavy štátu rozhodla Z. Čaputová o demisii člena vlády, konkrétne ministerky zdravotníctva A. Kalavskej. Krstom prešla bez straty politickej kvetinky, čo v tomto prípade znamená, že postupovala podľa Ústavy.
Čo je fajn, keďže predchádzajúci prezident A. Kiska dovolil, aby si minister zahraničných vecí M. Lajčák podanú demisiu vzal z paláca späť. Takže ministruje ďalej. Ústava síce povoľuje členovi vlády podať demisiu – „člen vlády môže podať demisiu prezidentovi SR“ – ale už nikde neuvádza, že ju môže aj vziať späť, čo znamená, že ju stiahnuť nemôže – aj preto, lebo prezidentský palác by nemal pripomínať holubník.
Prezidentka Z. Čaputová využila takpovediac domáce prostredie, príležitosť aj priestor na krátky prejav k situácii v zdravotníctve. Keďže každý vie, že nie je vôbec utešený, nijako a nikoho všímavého neprekvapil, lebo prekvapiť ani nemohol. Napokon, aj A. Kalavská podaním demisie priznala, že nebola schopná stav vylepšiť.
Hlava štátu naplnila aj ďalší ústavný článok – „ak prijme prezident SR demisiu alebo ak odvolá člena vlády, určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal“ – a poverila dočasným riadením rezortu premiéra P. Pellegriniho.
Nevedno, či ten prišiel do paláca už aj s menom kandidáta na nového ministra zdravotníctva, ale ak aj nie, zakrátko s ním za hlavou štátu príde, pretože vykonávať dlhodobo funkciu premiéra a ministra zdravotníctva nemôže a ani nesmie. Netreba zabúdať na to, že vláda P. Pellegriniho nebude vládnuť iba do volieb, ale aj po nich. A nikto dnes nevie s istotou povedať, ako dlho. Je síce isté, že po ustanovujúcej schôdzi parlamentu jeho vláda podá demisiu, ale inak už isté v tejto chvíli nie je nič viac.
Ďalší vývoj bude totiž závisieť nielen od výsledkov februárových volieb, ale aj rozhodnutia hlavy štátu.
Čo je fajn, keďže predchádzajúci prezident A. Kiska dovolil, aby si minister zahraničných vecí M. Lajčák podanú demisiu vzal z paláca späť. Takže ministruje ďalej. Ústava síce povoľuje členovi vlády podať demisiu – „člen vlády môže podať demisiu prezidentovi SR“ – ale už nikde neuvádza, že ju môže aj vziať späť, čo znamená, že ju stiahnuť nemôže – aj preto, lebo prezidentský palác by nemal pripomínať holubník.
Prezidentka Z. Čaputová využila takpovediac domáce prostredie, príležitosť aj priestor na krátky prejav k situácii v zdravotníctve. Keďže každý vie, že nie je vôbec utešený, nijako a nikoho všímavého neprekvapil, lebo prekvapiť ani nemohol. Napokon, aj A. Kalavská podaním demisie priznala, že nebola schopná stav vylepšiť.
Hlava štátu naplnila aj ďalší ústavný článok – „ak prijme prezident SR demisiu alebo ak odvolá člena vlády, určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal“ – a poverila dočasným riadením rezortu premiéra P. Pellegriniho.
Nevedno, či ten prišiel do paláca už aj s menom kandidáta na nového ministra zdravotníctva, ale ak aj nie, zakrátko s ním za hlavou štátu príde, pretože vykonávať dlhodobo funkciu premiéra a ministra zdravotníctva nemôže a ani nesmie. Netreba zabúdať na to, že vláda P. Pellegriniho nebude vládnuť iba do volieb, ale aj po nich. A nikto dnes nevie s istotou povedať, ako dlho. Je síce isté, že po ustanovujúcej schôdzi parlamentu jeho vláda podá demisiu, ale inak už isté v tejto chvíli nie je nič viac.
Ďalší vývoj bude totiž závisieť nielen od výsledkov februárových volieb, ale aj rozhodnutia hlavy štátu.