Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár Juraja Hrabka.
Autor Juraj Hrabko
Už desaťročie býva koncom roka jednou z hlavných tém rokovania parlamentu novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľoch. Tento rok však vrcholí doteraz neobvyklým sporom – nie medzi vládnymi a mimovládnymi stranami, ale medzi vládnymi stranami a aj v ich vnútri.
Straníci síce môžu hovoriť o zlyhaní komunikácie koľko chcú, ale fakt - keď ministri schvália novelu zákona aj zrýchlené konanie k nej, ale poslanci tých istých strán ich v parlamente hlasovaním odmietnu - zostáva tristný. Buď sa totiž unáhlili ministri alebo poslanci. Nič na tom nemení ani to, že partaje aj koalícia už v tejto veci našli dohodu: s výnimkou sudcov a prokurátorov zostanú platy zmrazené na úrovni roka 2011, ale keďže k nim poslanci pridajú jedno euro, zmrazené až tak nebudú.
Na platy poslancov možno nazerať hlavne dvoma pohľadmi – vecným a politickým. Samozrejme, tiež straníckym, ale ten možno nateraz ponechať bokom.
Z vecného hľadiska sú platy poslancov háklivá téma a vždy to tak aj bude. Aj preto, lebo poslanci sú v štátnej či verejnej sfére jediní, ktorí schvaľujú platy sami sebe. Preto je dobré a správne, keď parlament nový platový zákon schváli tak, aby sa týkal až nových poslancov – teda od ďalšieho volebného obdobia – a nie najskôr pre seba. To, že viacerí zo súčasných poslancov sa možno stanú poslancami aj v ďalšom volebnom období, neprekáža. O tom už totiž rozhodujú voliči, a nie oni sami.
Politické riešenie, s ktorým teraz prišla vládna koalícia je v rámci jej možností a schopností zrejme jediné možné. Každý z pozície totiž ustúpil. Premiér Fico už nespomína zmrazenie platov v spojení s vyslovením dôvery vláde a B. Bugár už nehovorí, že nepodporí zmrazenie platov, keďže budú zvýšené o jedno euro. Keby bol v opozícii, tak povie, že je to „gaťafalš“. Lebo to gaťafalš aj je.
Nielen uvedené možno zatiaľ považovať za ďalšie slovenské špecifikum. Ďalším je to, že koaličnej roztržke, sporu medzi vládou a jej poslancami či hrozbe pádu vlády, dokáže zabrániť jedno euro pre jedného poslanca.
K slávnemu paragrafu 29 zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov tak onedlho pribudne už odsek p), ktorý nastaví ich platové pomery na rok 2018. Inými slovami, to, čo sa v roku 1994 začalo písmenkom a), úspešne pokračuje aj v roku 2017 písmenkom p). Či aj v súlade s Ústavou, povie neskôr Ústavný súd.
Straníci síce môžu hovoriť o zlyhaní komunikácie koľko chcú, ale fakt - keď ministri schvália novelu zákona aj zrýchlené konanie k nej, ale poslanci tých istých strán ich v parlamente hlasovaním odmietnu - zostáva tristný. Buď sa totiž unáhlili ministri alebo poslanci. Nič na tom nemení ani to, že partaje aj koalícia už v tejto veci našli dohodu: s výnimkou sudcov a prokurátorov zostanú platy zmrazené na úrovni roka 2011, ale keďže k nim poslanci pridajú jedno euro, zmrazené až tak nebudú.
Na platy poslancov možno nazerať hlavne dvoma pohľadmi – vecným a politickým. Samozrejme, tiež straníckym, ale ten možno nateraz ponechať bokom.
Z vecného hľadiska sú platy poslancov háklivá téma a vždy to tak aj bude. Aj preto, lebo poslanci sú v štátnej či verejnej sfére jediní, ktorí schvaľujú platy sami sebe. Preto je dobré a správne, keď parlament nový platový zákon schváli tak, aby sa týkal až nových poslancov – teda od ďalšieho volebného obdobia – a nie najskôr pre seba. To, že viacerí zo súčasných poslancov sa možno stanú poslancami aj v ďalšom volebnom období, neprekáža. O tom už totiž rozhodujú voliči, a nie oni sami.
Politické riešenie, s ktorým teraz prišla vládna koalícia je v rámci jej možností a schopností zrejme jediné možné. Každý z pozície totiž ustúpil. Premiér Fico už nespomína zmrazenie platov v spojení s vyslovením dôvery vláde a B. Bugár už nehovorí, že nepodporí zmrazenie platov, keďže budú zvýšené o jedno euro. Keby bol v opozícii, tak povie, že je to „gaťafalš“. Lebo to gaťafalš aj je.
Nielen uvedené možno zatiaľ považovať za ďalšie slovenské špecifikum. Ďalším je to, že koaličnej roztržke, sporu medzi vládou a jej poslancami či hrozbe pádu vlády, dokáže zabrániť jedno euro pre jedného poslanca.
K slávnemu paragrafu 29 zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov tak onedlho pribudne už odsek p), ktorý nastaví ich platové pomery na rok 2018. Inými slovami, to, čo sa v roku 1994 začalo písmenkom a), úspešne pokračuje aj v roku 2017 písmenkom p). Či aj v súlade s Ústavou, povie neskôr Ústavný súd.
