Samozrejme, rozhodnúť sa a urobiť to, musí sám M. Glváč. V tom mu – ako bolo vyššie povedané – nepomôže už ani R. Fico, píše Juraj Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Zotrvanie M. Glváča vo funkcii podpredsedu parlamentu je politicky aj stranícky neúnosné.
Je iba otázkou času, kedy M. Glváč skončí vo vedení parlamentu. Koaliční poslanci ho v nej zatiaľ podržali, keď neschválili program schôdze, na ktorej mal byť z funkcie podpredsedu parlamentu odvolaný. Zatiaľ.
Adekvátnou odpoveďou navrhovateľov by bolo okamžité ďalšie podanie návrhu na jeho odvolanie, k čomu však neprišlo a tak M. Glváč môže ešte vo funkcii zotrvať dlhšie.
Každý však pritom vie, že je to politicky aj stranícky dlhodobo neúnosné. Predseda strany R. Fico síce pri M. Glváčovi stojí, zastáva sa ho, ale tiež vraví, že rozhodnutie je iba na M. Glváčovi a on ho podporí, nech bude akékoľvek. Rétorika samotného M. Glváča je podobná – bude vraj konať tak, aby strane neškodil. Ak k tomu pripočítame vyjadrenia iných straníckych činovníkov – napríklad aj premiéra P. Pellegriniho – vidno, že straníkom aspoň rétoricky ide o takú stranu, v ktorej M. Glváč nemá momentálne miesto, aby ju oficiálne reprezentoval.
Isteže, M. Glváč sa môže cítiť a zrejme sa aj cíti ukrivdený. To však so straníckou ani politickou kultúrou nemá nič spoločné. Mal by dokázať, že funkcia pre neho neznamená všetko, uznať, že v politike existujú chvíle, kedy politik má konať, a nielen hovoriť, sľubovať či problém odkladať. Politika nie je o spravodlivosti a problém, ktorý M. Glváč má, nevyhnije aj preto, lebo je už veľmi krátko pred voľbami a je veľmi výbušný. Vťahuje pritom do neho celú stranu, teda aj alebo najmä jej radových členov po celej krajine.
Samozrejme, aj celú vládnu koalíciu, čo nemôže byť a ani nie je pre ňu vôbec príjemné. Aj SNS aj Most-Híd sa totiž vezú v rovnakom politickom kočiari, ktorý poháňa M. Glváč. Ale donekonečna mu nebudú kryť chrbát, lebo voľby. Lebo sa potrebujú odlíšiť. Lebo vlastných straníckych starostí majú viac ako dosť. Lebo si nemôžu dovoliť M. Glváča dlho politicky kryť.
Povedané v troch bodoch: po prvé – ak M. Glváč, potom, čo sa mu prihodilo, odíde z funkcie podpredsedu parlamentu, pomôže tým každému. Vrátane politickej kultúry a aj strane Smer-SD, ktorá bude môcť okrem iného rozprávať o tom, že jej činovníci vedia, čo je politická zodpovednosť. Na rozdiel od iných strán, povedzme SaS, ale nielen. Po druhé – ak M. Glváč vo funkcii podpredsedu zostane, nepomôže tým nikomu. Čo znamená, že všetkým, vrátane Smeru-SD, iba uškodí. Po tretie – rozkročený medzi dvomi uvedenými možnosťami dlho nevydrží, to by naozaj veľmi bolelo. Aj preto, lebo jeho problém by sa premenil na problém celej koalície.
Samozrejme, rozhodnúť sa a urobiť to, musí sám. V tom mu – ako bolo vyššie povedané –nepomôže už ani R. Fico.
Je iba otázkou času, kedy M. Glváč skončí vo vedení parlamentu. Koaliční poslanci ho v nej zatiaľ podržali, keď neschválili program schôdze, na ktorej mal byť z funkcie podpredsedu parlamentu odvolaný. Zatiaľ.
Adekvátnou odpoveďou navrhovateľov by bolo okamžité ďalšie podanie návrhu na jeho odvolanie, k čomu však neprišlo a tak M. Glváč môže ešte vo funkcii zotrvať dlhšie.
Každý však pritom vie, že je to politicky aj stranícky dlhodobo neúnosné. Predseda strany R. Fico síce pri M. Glváčovi stojí, zastáva sa ho, ale tiež vraví, že rozhodnutie je iba na M. Glváčovi a on ho podporí, nech bude akékoľvek. Rétorika samotného M. Glváča je podobná – bude vraj konať tak, aby strane neškodil. Ak k tomu pripočítame vyjadrenia iných straníckych činovníkov – napríklad aj premiéra P. Pellegriniho – vidno, že straníkom aspoň rétoricky ide o takú stranu, v ktorej M. Glváč nemá momentálne miesto, aby ju oficiálne reprezentoval.
Isteže, M. Glváč sa môže cítiť a zrejme sa aj cíti ukrivdený. To však so straníckou ani politickou kultúrou nemá nič spoločné. Mal by dokázať, že funkcia pre neho neznamená všetko, uznať, že v politike existujú chvíle, kedy politik má konať, a nielen hovoriť, sľubovať či problém odkladať. Politika nie je o spravodlivosti a problém, ktorý M. Glváč má, nevyhnije aj preto, lebo je už veľmi krátko pred voľbami a je veľmi výbušný. Vťahuje pritom do neho celú stranu, teda aj alebo najmä jej radových členov po celej krajine.
Samozrejme, aj celú vládnu koalíciu, čo nemôže byť a ani nie je pre ňu vôbec príjemné. Aj SNS aj Most-Híd sa totiž vezú v rovnakom politickom kočiari, ktorý poháňa M. Glváč. Ale donekonečna mu nebudú kryť chrbát, lebo voľby. Lebo sa potrebujú odlíšiť. Lebo vlastných straníckych starostí majú viac ako dosť. Lebo si nemôžu dovoliť M. Glváča dlho politicky kryť.
Povedané v troch bodoch: po prvé – ak M. Glváč, potom, čo sa mu prihodilo, odíde z funkcie podpredsedu parlamentu, pomôže tým každému. Vrátane politickej kultúry a aj strane Smer-SD, ktorá bude môcť okrem iného rozprávať o tom, že jej činovníci vedia, čo je politická zodpovednosť. Na rozdiel od iných strán, povedzme SaS, ale nielen. Po druhé – ak M. Glváč vo funkcii podpredsedu zostane, nepomôže tým nikomu. Čo znamená, že všetkým, vrátane Smeru-SD, iba uškodí. Po tretie – rozkročený medzi dvomi uvedenými možnosťami dlho nevydrží, to by naozaj veľmi bolelo. Aj preto, lebo jeho problém by sa premenil na problém celej koalície.
Samozrejme, rozhodnúť sa a urobiť to, musí sám. V tom mu – ako bolo vyššie povedané –nepomôže už ani R. Fico.