Dvojdňové rokovanie lídrov Európskej únie v Bruseli bude okrem iného aj o dohode na spoločnej odpovedi premiérke T. Mayovej, ktorá požiadala odložiť brexit o tri mesiace. Teda do konca júna tohto roka.
Existujú štyri hlavné možnosti, ako môže EÚ, teda aj Slovensko, na návrh reagovať: prijať, odmietnuť, dať protinávrh alebo vymyslieť niečo iné. Dobré riešenia už boli vyčerpané.

Otázkou dňa je, čo chce T. Mayová stihnúť za tri mesiace, keď to nedokázala stihnúť za dva roky. Teda od aktivizácie čl. 50 Lisabonskej zmluvy, ktorá odchod z EÚ upravuje. A keď podpora jej vlády, ako aj jej osobne, v britskom parlamente slabne čím ďalej tým viac. Nehovoriac o rozbití tamojšej politickej scény, ako aj vlastnej strany.

Naozaj nevedno, prečo to, čo sa jej zadarilo urobiť v Británii, by jej malo byť dovolené urobiť aj v EÚ.
Tá zostáva v brexite jednotná a pevná. Zatiaľ. V máji sa však budú konať voľby, ktorých výsledky môžu poriadne zamiešať nové zloženie aj vedenie EÚ. V tejto chvíli je jedno, či sa voľby uskutočnia aj v Británii – to je iný problém, aj keď priamo súvisí s navrhovaným predĺžením brexitu – dôležité bude, že reprezentácia EÚ bude nanovo vyskladaná. Nevedno síce ako, ale to je v tejto chvíli taktiež jedno: lepšie ako dnes to zrejme nebude, ale pre T. Mayovú to môže byť výhodnejšie.

Inými slovami, na akceptovanie návrhu na posun brexitu o tri mesiace chýbajú vecné či aspoň riadne uchopiteľné dôvody. Nevidieť ani dôvod, pre ktorý by mala EÚ tancovať tak, ako T. Mayová hrá. Isto, jeden je naporúdzi – brexit bez dohody. Ale aj ten by bol zrejme v konečnom dôsledku lepší, ako hľadať a dohadovať riešenia na nové problémy, ktoré by akceptovaním návrhu T. Mayovej na odloženie brexitu do konca júna tohto roka priniesli. Už len z toho dôvodu, že ak sa niečo odloží jeden krát, už sa môže aj viackrát.

A tiež preto, lebo v tomto prípade rovnako platí poučka, podľa ktorej sa politici správajú rozumne až potom, keď už predtým vyčerpali všetky iné možnosti.