Bratislava 24. novembra (TASR) - Český pesničkár Jan Nedvěd nemá k ženským románom žiadny vzťah, ani nemusí, pretože ich obsah zažil v realite. "Ja som to všetko prežil. Musím povedať, že môj život bol naozaj skutočne bohatý na lásku, na všetko. Po prvých 20 - 30 románoch pre ženy a pre mužov som zistil, že už by som i ja mohol napísať takúto vec," povedal v rozhovore pre TASR Jan Nedvěd, ktorý tento týždeň pokrstil v Bratislave nový román najpredávanejšej slovenskej spisovateľky Táne Keleovej-Vasilkovej. Krstný otec jej nového románu Tá druhá a obľúbený spevák Honza však v literatúre dáva prednosť dokumentom a faktom, preferuje životopisy, aby "spoznal životy iných".

Šesťdesiatšesťročný muzikant ďalej priznal, že sám sa písaniu kníh nebráni. Nevylúčil fakt, že svojich fanúšikov časom poteší knižným titulom o vlastnom živote. "A tiež trošku opravím tie nové skutočnosti, ktoré sa píšu v knižkách o dejinách. História bola trochu iná, ako sa píše," poznamenal Honza Nedvěd. "Nič ma nedonúti súhlasiť s tým, že tu ktosi niekoho niekde nútil k niečomu. Ja som žil, môj tatínek žil, všetci žili, a mohli tu byť komunisti, kapitalisti a ktokoľvek, moje vnútorné presvedčenie mi nikto nevzal," vyhlásil folkový hudobník s tým, že v každej dobe čítal to, čo chcel. "Mám predsa svoju dušu, svoju pravdu v sebe, svoje kresťanské presvedčenie, kto mi čo mohol vziať, či tam bol Husák, alebo Havel," doplnil s tým, že vo svojej knihe by rád povedal názor na obdobie od roku 1946 až po dnes. O žiadnu odbornú literatúru písanú pod dohľadom odborníka - historika však nepôjde.

"Skôr by som humorne popisoval, ako sme sa s bráchom pobili o dievčinu, ktorá chodila úplne s niekým iným, napríklad. Alebo ako Sázava, keď sa rozvodnila, tak len vtedy bola v správnom koryte. Človek sa šiel pozrieť a hovoril, tí ľudia, čo tam nastavili, čo tam urobili, to je chyba," priblížil niektoré zo svojich príbehov, ktoré plánuje zvečniť v knihe. Či ju však skutočne dopíše a aj vydá, je otázne. "Mám 66 rokov a nechce sa mi. Viete, najhoršia je staroba na kritiku. Ste autokritik a neexistuje horšia autokritika než starého človeka. Bojíte sa o všetko," poznamenal Jan Nedvěd a pri tejto téme si spomenul aj na českého muzikológa, textára, hudobníka Jiřího Tichotu, zakladateľa a umeleckého vedúceho skupiny Spirituál kvintet. "Bol to veľký skladateľ. Spievali sme od neho možno jednu pesničku, pretože on mal toľko v sebe mravného svedomia, že povedal - ja to nikomu nikdy nedám. A mohol mať 100 pesničiek."