Bratislava 8. marca (TASR) - Do štvrtej dekády minulého storočia, do obdobia keď uzrel svetlo sveta, sa vo svojej novej knihe Vojnové 40. roky vracia Juraj Šebo.

Spisovateľ a hudobník s nadhľadom pripomenie čitateľom obdobie rokov 1940 až 1950, ktoré hlboko zasiahlo do novodobých dejín, poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí.

"Nechcel som oslavovať ani hanobiť dobu o ktorej píšem. Dokonca ani Slovenský štát, voči ktorému mám určité výhrady, ani kapitalizmus, ktorý dnes prežívam na vlastnej koži, ani sionizmus, dokonca ani fašizmus a komunizmus," píše v úvode autor a dúfa, že jeho kniha nebude zle pochopená. Napísaná je z pohľadu obyčajného človeka danej doby.

Foto: martinus.sk

"Nie je to kniha historikov, ktorí sedia hodiny, dni, mesiace a roky v archívoch, a výsledkom je ohýbanie poplatné režimu," komentuje Vojnové 40. roky Juraj Šebo. Pri písaní tejto novinky si pomohol spomienkami a "ohmatanými zápiskami svojich blízkych". Listoval aj v dobových novinách a časopisoch, prezeral si staré fotografie. Zvolil rovnakú metódu ako pri tvorbe svojich predchádzajúcich kníh čitateľsky obľúbenej série - Budovateľských 50. rokov, Zlatých 60. rokov, Normálnych 70. rokov, Reálnych 80. rokov a Slobodných 90. rokov. Knižky tiež spája autorov zmysel pre humor, nadhľad a bezpochyby večná téma rodného a hlavného mesta zároveň.

"Bratislavu Nemci nevolali Pressburg, ale Fressburg ako niečo spojené s potravinami. Tu všetko bolo, obchody boli plné," pripomenul k vojnovej Bratislave Juraj Šebo. Zároveň podčiarkol, že vojna sa svojím spôsobom Slovensku vyhla. "Spojencami Nemecka sme boli len na papieri. Vojaci síce fungovali zo začiatku na východnom fronte, ale potom došlo k povstaniu a zistili, že sme ako vojaci nespoľahliví, takže tá naša vojenská účasť skončila," poznamenal v rozhovore pre TASR spisovateľ, ktorý politiku v knihe veľmi nerieši, skôr ho zaujíma obchodná Bratislava, jej kaviarne a bohéma, dobové postavy a postavičky.

"Nesnažím sa príliš ísť do politiky, pretože tam je toľko kontraproduktívnych záležitostí, že by som sa do toho zamotal a nie som historik. Posudzujem to len z pohľadu mojich najbližších, ktorí tú dobu prežili," priznáva Juraj Šebo. V knihe zachytil aj bombardovanie Bratislavy (z maminých spomienok), všíma si aj odchod posledných Nemcov z Bratislavy či rok 1948 - "prechod z polokapitalizmu do tvrdého stalinizmu". "To sú dosť veľké šoky, napríklad môj otec vtedy došiel o svoj podnik. Mal laboratórium, 13 ľudí a zo dňa na deň o to prišiel a neskoršie dokonca skončil aj vo väzení," prezradil "mapovateľ" dejín 20. storočia.

Kniha Vojnové 40. roky vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT.