Bratislava 30. augusta (TERAZ.sk) - Občianske združenie Backspace bolo založené viacerými študentami z Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave.

Ako vznikol Backspace a kto sú jeho členovia?
Backspace vznikol po prvom Unicampe a založili sme ho práve kvôli právnej forme Unicampu a získavaniu sponzorov. Najskôr malo združenie riešiť iba Unicamp, avšak potom sme si povedali, že by to bola škoda, pretože možno budeme tvoriť aj nejaké iné projekty. Backspace bol založený viacerými spolužiakmi z Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave; Petrom Kučerkom, Paľom Kyselicom a Patrikom Hudákom. Postupne sa k nám pridala doktorandka Veronika Pizano, neskôr Baška Klimeková tiež z FMK a tento rok sa k nám pripojila Blažena Sedrovičová.

Aký bol prvý projekt po Unicampe, ktorý Backspace organizoval?
Po Unicampe bol prvým projektom QUICK KANCLE. Pôvodne sme hľadali vlastný priestor pre Backspace, kde by sme pôsobili a mali kancelárie. V Bratislave sme sa dali dokopy s KC Dunajom a vzišiel nápad spraviť co-working pre neziskovky, ktorý by bol zadarmo. Priestory poskytol KC Dunaj a my sme to vymysleli, zorganizovali a zariadili. A tak vznikli QUICK KANCLE, kde neziskovky môžu pol roka sídliť, vymýšľať a realizovať svoje projekty. Počas tohto projektu sme navyše oslovili dizajnérov,aby navrhli na poskytnuté stoly zaujímavé polepy. V projekte bolo zapojených 5 neziskoviek a jedna na zasadačku. Momentálne končí výber do druhého kola, kedy sa v KC Dunaj prestrieda ďalších 5 neziskoviek, ktoré budú mať zadarmo pol roka v centre mesta kancelárie.

Čo nasledovalo po projekte QUICK KANCLE?
Ďalším projektom bolo KOLOKOLO v spolupráci s Pecobikes a Kubíkom nápadov. Keďže v Trnave sa v poslednej dobe vybudovalo veľa cyklochodníkov, padol nápad, že by sa študenti presúvali medzi vzdialenými budovami fakulty na požičaných bicykloch. Projekt sa práve realizuje, rekonštruujú sa staré vyradené bicykle, ktoré sme doteraz zbierali po dedinách. Postavili sa nové stojany pred budovami fakulty a 20 ľudí bude mať požičaný bicykel na semester za 20 eur. Začiatkom októbra spolu so semestrom by sa KOLOKOLO malo spustiť.

Aký bol ďalší projekt?
Nasledoval MiniUnicamp, čo je podujatie, ktoré si môže hocikto zorganizovať na svojej škole. Je menšieho charakteru, 2-3 prednášky alebo workshopy, takže trvá iba pár hodín. Prvý MiniUnicamp sa konal na Festivale Pohoda v KC Dunaj stane. Rečníkom bol napríklad jeden z najlepších svetových typografov Peter Biľak žijúci v Holandsku či Štefan Klein, ktorý pracuje na lietajúcom aute.

Pracovali ste ešte na niečom?
Počas príprav MiniUnicampu sme v máji realizovali Design walks v spolupráci so štúdiom Milk. Žltý z Milku totiž prišiel s nápadom, že by bolo zaujímavé prezrieť si dizajnérske, architektonické a reklamné štúdiá, zistiť ako pracujú, inšpirovať sa, porozprávať a spoznať. Slovensko je síce malé, ale no veľa ľudí pracujúcich v rovnakej oblasti sa navzájom nepozná. V rámci Design walks chodilo 15 ľudí jedno poobedie pešo po Bratislave a navštívilo štúdiá Milk, Komplot, Zaraguza Digital, architektonické štúdiá GutGut a Vallo Sadovsky Architects.
A našim najväčším projektom je samozrejme Unicamp, aj keď práve „veľký“ Unicamp robíme pravdepodobne tento rok posledný krát.

Foto: archív Jakub Ptačin

Unicamp sa od prvého ročníka značne rozrástol. Ako to prebiehalo?
Keď sme sa o tom prvýkrát bavili s Peťom Kučerkom, s ktorým sme to vymysleli, predstava bola 20 ľudí sediacich v kruhu a rozprávajúcich sa. Keď sme však spustili registráciu na prvý ročník, prihlásilo sa veľmi veľa ľudí, preto sme určili kapacitu 200 ľudí. Bola to kapacita fakulty, kde sa konferencia konala, teda 2 sekcie, každá po 100 ľudí. Druhý ročník sme presunuli do 4* hotela Holiday Inn, kde sa zúčastnilo 400 ľudí a live vysielanie konferencie sledovalo cez 2000 ľudí, čo nás dosť prekvapilo. Aj v pripravovanom treťom ročníku sme mohli zväčšiť kapacitu na 600 alebo 800 ľudí, ale nevedeli by sme udržať štandard a už tých 400 ľudí bolo dosť, takže sme ostali pri tomto čisle. Presunuli sme sa do dvoch trnavských synagóg, čo je pre nás veľmi inšpiratívne, krásne a prijateľnejšie prostredie.

Koľko dopredu sa pripravuje Unicamp?
Tým, že všetci súčasne študujeme aj pracujeme, Unicamp pripravujeme priebežne takých 8 mesiacov dopredu. Kvalitným zahraničným rečníkom je nutné ozvať sa aj pol roka dopredu, pretože sú veľmi zaneprázdnení. Ich čas je drahý a niekedy je ťažké ich presvedčiť, aby prileteli na 3-4 dni, keď samotná prednáška trvá 45 minút. Po oslovení nasleduje ešte dlhý proces dohadovania podmienok a zmlúv.

Podľa čoho si vyberáte rečníkov?
Máme pravidlá, že neposkytujeme sponzorom možnosť byť rečníkom, tak ako je to pomerne bežné na iných konferenciách. Potom to vyzerá ako jeden dlhý egotrip rečníkov. Musia byť inšpiratívni, apolitickí, uvoľnení a veselí. Na Unicampe nechceme korporátnych ľudí v oblekoch, ale takých, s ktorými sa študenti uvoľnene rovnocenne porozprávajú a nechajú sa nimi inšpirovať. A samozrejme podľa tém, snažíme sa zaradiť medzi ne marketing, médiá, biznis a popritom sa vždy snažíme o prepojenie s architektúrou a hudbou. Veríme, že tieto oblasti sú previazané a môžu sa navzájom veľmi pekne dopĺnať.

V čom vidíš nedostatky alebo rezervy mladých ľudí, či už sú to študenti alebo čerství absolventi?
V prvom rade si myslím, že školský systém je pomerne demotivujúci a študenti nie sú vedení ku kreatívnemu riešeniu problémov. Namiesto tvorivých riešení iba aplikujú naučené postupy, prípadne sa vzdajú. Teda nie je zlé že to robia, ale že sa to od nich takto vyžaduje. Spolu s tým súvisí aj to, akí ľudia sú často na významných pozíciách nielen v školstve. Sú tam roky, vôbec nevedia ako to funguje v zahraničí a často znepríjemňujú ostatným život. Mnoho vecí by sa tu dalo urobiť oveľa jednoduchšie a relatívne za málo peňazí, keby bol systém nastavený inak. Plakať nad tým je zbytočné, avšak podľa mňa vidno v poslednej dobe veľmi veľký posun, mladí sa rozbiehajú a organizujú sa projekty. Trnava aj Bratislava ožili. Možno je to tým, že sa pohybujem medzi takýmito ľuďmi, ale ja mám z tohto vývoja veľmi dobrý pocit. Dúfam, že to bude iba lepšie a lepšie a aj to cítim, že to lepšie je.

Je chyba aj v samotných mladých?
Ďalším problémom je lenivosť, mladí by sa mohli okolo seba viac pozerať. Keď vidím niečo a vadí mi to, tak si nepovedať že mi to vadí a neísť do krčmy k pivu a tam nadávať, že aké to je zlé. Niektoré veci sa dajú veľmi jednoducho vyriešiť a keď jeden človek začne niečo robiť, tak sa k nemu geometrickým radom často pridajú ľudia, ktorí majú podobné myšlienky ako on. My to vidíme na Backspace, ako sa to nabaľuje. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí majú podobné zmýšľanie a robia akcie, ktoré nás motivujú. Stačí, že vás niekto inšpiruje k niečomu, vy to potom začnete robiť a ľudia sa k vám pridajú a vy inšpirujete ďalších ľudí a oni inšpirujú ďalších. Môže to tu byť po čase veľmi pekné miesto na život a netreba na to ani milióny z eurofondov či extra veľa peňazí. Jediné čo do toho človek musí investovať je kreativita, poctivosť, dobrý úmysel a hlavne svoj vlastný čas.

Erika Nagyová