Bratislava 7. októbra (TASR) - Zaujímavý a z pedagogického hľadiska veľmi pozoruhodný životopis i prehľad diela Ľudovíta Štúra prináša aj publikácia Slovenská literatúra - učebnica pre deviaty ročník jedenásťročnej strednej školy, teda pre dnešných gymnaziálnych študentov piateho ročníka, čiže kvintánov. Napísal ju Ján Béder (1917 Lukáčovce - 1965 Bratislava), posudzovali Andrej Mráz a Karol Goláň a vydalo ju Slovenské pedagogické nakladateľstvo v Bratislave v roku 1953.

Heslo o Ľudovítovi Štúrovi je po všeobecnom úvode prvým osobnostným heslom v kapitole Štúrovské obdobie národného obrodenia (štyridsiate roky 19. storočia) a má 20 tlačených strán (160 - 180). Autor heslo rozčlenil na tieto štyri časti: Život Ľudovíta Štúra a činnosť do roku 1844, Uzákonenie spisovnej slovenčiny, Štúrova politická činnosť a zhrňujúci záver - Význam Štúrovej osobnosti.

V mene výchovno-vzdelávacieho cieľa každá z častí obsahuje aj citáty a výroky Ľudovíta Štúra. V prvej časti, ktorá je venovaná činnosti študentov na bratislavskom lýceu a na pôde Literárnej jednoty, čiže Spoločnosti (ako štúrovci volali Literárnu jednotu), nájdeme tieto slová zo Štúrovho príhovoru k študentom: „Veľa tvoriť (duchovne), málo troviť, a sa učiť, bratia, buď naša snaha po prvé preto, že nám prichádza teraz častejšie obetovať ten groš na časopisy a knihy, bez ktorých niet života, po druhé, všetci rodičia slovenskí budú nám radi svojich synkov zverovať, keď sa medzi nami priučia poriadku a skromnosti a po tretie, čo je najpodstatnejšia príčina, že nikto nie je slobodným a samostatným človekom, kto nevie už v mladosti sa spokojovať s málom, kto sa naučí len troviť a troviť a privykol pohodliam života, lebo keď v muža vzrastie, nepovedú ho už jeho ideály, presvedčenie jeho duše, láska jeho srdca, ale pohodlie a rozkoš...“

Druhá časť prináša prehľadné a pre mládež zrozumiteľné zdôvodnenie vzniku spisovnej slovenčiny. Prvým dôvodom bola „kmeňovitosť slovanského národa“. Druhým dôvodom bola „slovenčina sama ako čistá, bohatá, jadrná a plnozvučná, hodna literárneho života, všetky nárečia spojujúca a najstaršie meno Slovanov najčistejšie zachovávajúca“. Tretím dôvodom bola „analógia iných slovanských národov“ a štvrtým dôvodom boli „nástojčivé otázky súčasného života“.

Sociálne cítenie Ľudovíta Štúra a jeho postoje k pospolitému ľudu dokumentujú aj tieto jeho slová: „Istí ľudia naveky sú radi nad pospolitosť vyvýšení, ľudia tí, ktorí sa k ľudu spustiť nechcú, ktorí zaň srdce nemajú, tí, ako hovoríme, radi sa vynášajú nad zber nízku a radi vysedávajú na trónikoch...“ (...) Či nie je nám ľud náš najprvší, či nie sme my z jeho lona, či my máme a môžeme žiadať, aby sa on k nedoletným preň vysokostiam pozdvihol, alebo či my máme vstúpiť do lona jeho a obcovať s ním od srdca k srdcu a prehovárať s ním v reči jeho vlastnej starootcovskej?“

O Štúrovom význame pre našu literárnu kultúru autor napísal: „Štúr má v dejinách našej literatúry veľký význam ako literárny teoretik, kritik a zákonodarca nového literárneho kánonu pre celú generáciu. Štúr pripisoval literatúre dôležité spoločenské poslanie.“ A svoj názor potvrdzuje týmto citátom z Ľudovíta Štúra: „Literatúra nemá hrať len parádu literatúry, ako sa to niekedy stáva, kde sa knihy vydávajú, aby boli vydané a prieskrinky nimi nabité a pekne nakladené, ale literatúra má hlavne byť, ako každé živé slovo, pre život, literatúra je kapitál mŕtvy, keď v živote úroky nedonáša.“

Učebnica Jána Bédera, ktorá sprevádzala celé generácie stredoškolských študentov, je ukážkou metodického majstrovstva, kde sa stretáva prehľadne zoradený a zrozumiteľne podaný súbor poznatkov s prirodzenou výchovou k vlasteneckému cíteniu a národnému sebavedomiu. A to všetko bez nadbiehania vládnucej ideológii a charakteru spoločenského zriadenia.