Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus
Autor Jan Bednář
Otvorenie zimných olympijských hier v juhokórejskom Pchjong-Čchangu sprevádzala v uplynulých dňoch nebývalá diplomatická a mediálna ofenzíva severokórejského režimu. V spojení s vrcholnou svetovou športovou súťažou vytvára dojem, že na Ďalekom východe sa konečne pohli ľady.
Až do konca minulého týždňa nikto nečakal, že severokórejský diktátor Kim Čong-un zaradí do čela početnej štátnej delegácie, sprevádzajúcej severokórejských športovcov na olympiádu, svoju vlastnú, iba o trochu mladšiu sestru a zrejme tiež jemu osobne najbližšiu a politicky najvýznamnejšiu členku vládnucej dynastie.
A slečna Kimová navyše nepricestovala do Južnej Kórei s prázdnymi rukami: ako sa v sobotu ukázalo, priviezla so sebou ručne napísaný list svojho brata – osobné pozvanie juhokórejskému prezidentovi Munovi na návštevu Severnej Kórei a na stretnutie s Kimom Čung-unom.
Stojí za pozornosť, že juhokórejský prezident Mun Če-into na mieste pozvanie jednoznačne neprijal, ale vyjadril sa veľmi diplomaticky. Je mu totiž jasné, že cestu do Severnej Kórei a prípadné rokovania s Kim Čong-unom musí najskôr dôkladne prerokovať so svojim hlavným strategickým a vojenským spojencom v regióne, Spojenými štátmi.
Inak sa ale Mun k slečne Kimovej správal po celý čas veľmi prívetivo, srdečne ju privítal a spolu s ňou tiež postojačky tlieskal spoločnému družstvu juhokórejských a severokórejských športovcov počas otváracieho ceremoniálu.
Oveľa menej diplomaticky sa v rovnakej chvíli správal americký viceprezident Mike Pence, ktorý nielenže pri vítaní kórejskej športovej družiny nevstal, ale zostal akosi nezdvorilo sedieť.
Dokonca ani náznakom severokórejskú emisárku nepozdravil, hoci bol od nej vzdialený doslova na dosah ruky. „Premárnená príležitosť“ – tak hodnotí jeho diplomatické pôsobenie v Pchjong-Čchangu americká televízna stanica CNN.
Kým sestra severokórejského tyrana dokázala udržať skoro po celý čas svojej návštevy v Južnej Kórei na tvári prívetivý úsmev, ktorý možno považovať za súčasť veľmi efektívnej severokórejskej diplomatickej ofenzívy, americký viceprezident vyzeral na fotografiách z olympiády viac sverepo a nekompromisne.
Až po návrate do USA sa Pence vyjadril v tom zmysle, že americká vláda nemá nič proti prípadným rozhovorom s predstaviteľmi Severnej Kórei a že je dokonca ochotná sa ich tiež zúčastniť bez predchádzajúcich podmienok. Iba nehodlá ustúpiť od sankcií voči Severnej Kórei pokiaľ bude pokračovať v jadrovom programe.
Isté je, že práve juhokórejský prezident Mun bude musieť teraz postupovať veľmi opatrne. Ani doma nemá totiž myšlienka zblíženia so Severnou Kóreou plnú podporu. Ale je to politický kurz, ktorý by mohol vyviesť jeho krajinu zo slepej uličky.
Až do konca minulého týždňa nikto nečakal, že severokórejský diktátor Kim Čong-un zaradí do čela početnej štátnej delegácie, sprevádzajúcej severokórejských športovcov na olympiádu, svoju vlastnú, iba o trochu mladšiu sestru a zrejme tiež jemu osobne najbližšiu a politicky najvýznamnejšiu členku vládnucej dynastie.
A slečna Kimová navyše nepricestovala do Južnej Kórei s prázdnymi rukami: ako sa v sobotu ukázalo, priviezla so sebou ručne napísaný list svojho brata – osobné pozvanie juhokórejskému prezidentovi Munovi na návštevu Severnej Kórei a na stretnutie s Kimom Čung-unom.
Stojí za pozornosť, že juhokórejský prezident Mun Če-into na mieste pozvanie jednoznačne neprijal, ale vyjadril sa veľmi diplomaticky. Je mu totiž jasné, že cestu do Severnej Kórei a prípadné rokovania s Kim Čong-unom musí najskôr dôkladne prerokovať so svojim hlavným strategickým a vojenským spojencom v regióne, Spojenými štátmi.
Inak sa ale Mun k slečne Kimovej správal po celý čas veľmi prívetivo, srdečne ju privítal a spolu s ňou tiež postojačky tlieskal spoločnému družstvu juhokórejských a severokórejských športovcov počas otváracieho ceremoniálu.
Cesta zo slepej uličky
Oveľa menej diplomaticky sa v rovnakej chvíli správal americký viceprezident Mike Pence, ktorý nielenže pri vítaní kórejskej športovej družiny nevstal, ale zostal akosi nezdvorilo sedieť.
Dokonca ani náznakom severokórejskú emisárku nepozdravil, hoci bol od nej vzdialený doslova na dosah ruky. „Premárnená príležitosť“ – tak hodnotí jeho diplomatické pôsobenie v Pchjong-Čchangu americká televízna stanica CNN.
Kým sestra severokórejského tyrana dokázala udržať skoro po celý čas svojej návštevy v Južnej Kórei na tvári prívetivý úsmev, ktorý možno považovať za súčasť veľmi efektívnej severokórejskej diplomatickej ofenzívy, americký viceprezident vyzeral na fotografiách z olympiády viac sverepo a nekompromisne.
Až po návrate do USA sa Pence vyjadril v tom zmysle, že americká vláda nemá nič proti prípadným rozhovorom s predstaviteľmi Severnej Kórei a že je dokonca ochotná sa ich tiež zúčastniť bez predchádzajúcich podmienok. Iba nehodlá ustúpiť od sankcií voči Severnej Kórei pokiaľ bude pokračovať v jadrovom programe.
Isté je, že práve juhokórejský prezident Mun bude musieť teraz postupovať veľmi opatrne. Ani doma nemá totiž myšlienka zblíženia so Severnou Kóreou plnú podporu. Ale je to politický kurz, ktorý by mohol vyviesť jeho krajinu zo slepej uličky.