Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Japonsko po havárii v elektrárni Fukušima-1 v roku 2011 odstavilo všetkých svojich 54 reaktorov.
Autor TASR
Tokio 29. októbra (TASR) - Japonský jadrový reaktor s vylepšenou stenou proti cunami v utorok znovu uvedú do prevádzky v oblasti neďaleko poškodenej elektrárne Fukušima, oznámil jeho prevádzkovateľ. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.
Japonsko po havárii v elektrárni Fukušima-1 v roku 2011 odstavilo všetkých svojich 54 reaktorov. Odvtedy opäť uviedlo do prevádzky 12 z 33 stále funkčných blokov. Žiaden z nich sa nenachádza vo východných a severných oblastiach krajiny.
Druhý blok elektrárne Onagawa v severovýchodnej prefektúre Mijagi, ktorá susedí s prefektúrou Fukušima, sa má podľa elektrárenskej spoločnosti Tohoku stať v utorok 13. funkčným blokom v Japonsku.
Japonsko sa vracia k jadrovej energii s cieľom znížiť emisie, obmedziť drahý dovoz fosílnych palív a uspokojiť dopyt po energii pre dátové centrá umelej inteligencie.
"Jadrová energia je spolu s obnoviteľnou energiou dôležitým dekarbonizovaným zdrojom energie, a našou politikou je maximálne ju využívať pod podmienkou, že bude zaistená bezpečnosť," povedal v utorok novinárom hlavný tajomník japonskej vlády Jošimasa Hajaši.
Zemetrasenie a cunami, ktoré v roku 2011 usmrtili približne 18.000 ľudí, prerušili elektrické vedenie a zaplavili záložné generátory v elektrárni Fukušima-1, čím došlo k roztaveniu jej troch reaktorov.
Odvtedy sa sprísnili bezpečnostné a regulačné normy, pričom jadrová elektráreň Onagawa, ktorej opätovné spustenie bolo povolené v roku 2020, zvýšila výšku svojej steny proti cunami na 29 metrov nad hladinou mora.
Utorkový reštart je prvým prípadom, keď sa od havárie vo Fukušime-1 opäť uvedie do prevádzky varný reaktor (BWR). Tento model sa používal aj vo Fukušime-1.
Podľa súčasného plánu chce Japonsko do roku 2030 pokrývať pomocou jadra 20 až 22 percent svojej potreby elektrickej energie. V súčasnosti to je menej ako desať percent.
Takisto chce zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie z približne 20 na 36 až 38 percent a znížiť podiel fosílnych palív zo súčasných približne dvoch tretín na 41 percent.
Podľa think-tanku E3G je Japonsko v dekarbonizácii energetických systémov na poslednom mieste spomedzi siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta (skupina G7).
Japonsko po havárii v elektrárni Fukušima-1 v roku 2011 odstavilo všetkých svojich 54 reaktorov. Odvtedy opäť uviedlo do prevádzky 12 z 33 stále funkčných blokov. Žiaden z nich sa nenachádza vo východných a severných oblastiach krajiny.
Druhý blok elektrárne Onagawa v severovýchodnej prefektúre Mijagi, ktorá susedí s prefektúrou Fukušima, sa má podľa elektrárenskej spoločnosti Tohoku stať v utorok 13. funkčným blokom v Japonsku.
Japonsko sa vracia k jadrovej energii s cieľom znížiť emisie, obmedziť drahý dovoz fosílnych palív a uspokojiť dopyt po energii pre dátové centrá umelej inteligencie.
"Jadrová energia je spolu s obnoviteľnou energiou dôležitým dekarbonizovaným zdrojom energie, a našou politikou je maximálne ju využívať pod podmienkou, že bude zaistená bezpečnosť," povedal v utorok novinárom hlavný tajomník japonskej vlády Jošimasa Hajaši.
Zemetrasenie a cunami, ktoré v roku 2011 usmrtili približne 18.000 ľudí, prerušili elektrické vedenie a zaplavili záložné generátory v elektrárni Fukušima-1, čím došlo k roztaveniu jej troch reaktorov.
Odvtedy sa sprísnili bezpečnostné a regulačné normy, pričom jadrová elektráreň Onagawa, ktorej opätovné spustenie bolo povolené v roku 2020, zvýšila výšku svojej steny proti cunami na 29 metrov nad hladinou mora.
Utorkový reštart je prvým prípadom, keď sa od havárie vo Fukušime-1 opäť uvedie do prevádzky varný reaktor (BWR). Tento model sa používal aj vo Fukušime-1.
Podľa súčasného plánu chce Japonsko do roku 2030 pokrývať pomocou jadra 20 až 22 percent svojej potreby elektrickej energie. V súčasnosti to je menej ako desať percent.
Takisto chce zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie z približne 20 na 36 až 38 percent a znížiť podiel fosílnych palív zo súčasných približne dvoch tretín na 41 percent.
Podľa think-tanku E3G je Japonsko v dekarbonizácii energetických systémov na poslednom mieste spomedzi siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta (skupina G7).
