Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K novele tlačového zákona sa v druhom čítaní dá očakávať množstvo pozmeňovacích návrhov, povedal v TABLET.TV poslanec NR SR Dušan Jarjabek (Smer-SD).
Autor Teraz.sk
Bratislava 1. februára (Teraz.sk) – Postup ministerky kultúry Ľubice Laššákovej (Smer-SD) pri riešení krízy v Slovenskom národnom divadle (SND) bol podľa predsedu kultúrneho a mediálneho výboru parlamentu Dušana Jarjabka (Smer-SD) primeraný vážnosti situácie. „Ministerka musela rázne zasiahnuť. Viem to, lebo sme v tom období robili poslanecký prieskum. V divadle už bola štrajková pohotovosť a hrozil ostrý štrajk,“ povedal na margo udalostí z leta minulého roka Jarjabek.
Ministerka 1. augusta 2018 odvolala z funkcie dovtedajšieho generálneho riaditeľa SND Mariána Chudovského, aj keď ešte nebol ukončený audit v inštitúcii. Na jeho miesto dočasne vymenovala dovtedajšieho riaditeľa ekonomického a technického úseku Vladimíra Antalu. Napokon ho od 25. januára 2019 priamou voľbou vybrala za generálneho riaditeľa aj definitívne. „Tento generálny riaditeľ je zárukou toho, že sa z divadla dostávajú pravdivé ekonomické informácie. A nie, že sa ich dozvieme až vtedy, keď ide časť divadla do štrajkovej pohotovosti,“ reagoval Jarjabek.
Hoci nezávislá poslankyňa Viera Dubačová (SPOLU – občianska demokracia) kritizovala priamy výber generálneho riaditeľa a žiadala výberové konanie, podľa Jarjabka ministerka, ktorá za dianie v SND nesie politickú zodpovednosť, postupovala správne. „Nebudem komentovať to, čo hovorí pani Dubačová, je to jej názor. Ja som tiež za priame menovanie, veď je to priama zodpovednosť rezortu kultúry,“ povedal Jarjabek.
Divadlo malo v polovici minulého roka dlh vo výške takmer 700 tisíc eur a nebolo schopné vyplatiť časti zamestnancov pohyblivú zložku mzdy. „Hrozil ostrý štrajk. A tú pohyblivú zložku mzdy nedostali vyplatenú pracovníci typu zvukárov, osvetľovačov, stavačov kulís, čo je chrbtová kosť každého divadla. Ako bývalý riaditeľ divadla hovorím, že môžete mať akýchkoľvek sólistov v opere, činohre, akýkoľvek orchester či balet, pokiaľ nemáte obslužný personál, môžete divadlo zabaliť. Ich práca je neoveriteľným spôsobom nedocenená. A musíme hovoriť aj o dielňach Slovenského národného divadla,“ upozornil Jarjabek.
Divadlo, už pod vedením Antalu, napokon skončilo rok s prebytkom na účte. Otázkou ostáva, ako bude SND riešiť škody, ktoré v minulosti vznikli. „Situáciu v divadle poznajú zamestnanci a odborári, ktorí veľmi vehementne a správne upozorňovali na situáciu, ktorá tam bola. Pán Antala na problémy v divadle upozorňoval ešte v čase, keď pôsobil ako ekonomický námestník. Neviem, akým spôsobom budú vyčíslené škody, ktoré vznikli aj vzhľadom na inscenácie, ktoré sa nehrali,“ uzavrel Jarjabek.
Spolu s kolegom z poslaneckého klubu Smeru-SD Miroslavom Čížom Jarjabek predložil do parlamentu novelu tlačového zákona, ktorá by právo na odpoveď v médiách vrátila aj politikom. Právo na odpoveď umožňuje občanovi žiadať uverejnenie svojho stanoviska v médiu aj v prípade, keď reaguje na článok ktorý uviedol pravdivé fakty, ale mohol poškodiť dobré meno dotknutej osoby.
„Som presvedčený, že to vzbudí veľké emócie a nie iba v parlamente. Ale my to len staviame z hlavy na nohy. V roku 2008 bol prijatý návrh zákona z dielne ministerstva kultúry, ktorý hovoril o tejto problematike a týkal sa všetkých občanov,“ pripomenul Jarjabek. „V roku 2011 prišla vláda Ivety Radičovej a mediálni populisti si povedali, že politikov odtiaľ dajú preč. Mediálni experti pani Radičovej presadili, že sa verejní činitelia z toho vyňali. Ale život išiel ďalej a dnes sa ukazuje, že to akoby diskriminovalo aj tých ľudí, ktorých my v parlamente reprezentujeme. Keď sa pýtame v ich mene, nemáme právo na odpoveď,“ tvrdí Jarjabek.
Novela zákona napokon dnes 84 hlasmi poslancov prešla do druhého čítania. „Určite príde množstvo pozmeňujúcich návrhov a my budeme zvažovať čo áno a čo nie,“ povedal Jarjabek.
On osobne uvažuje dokonca o zriadení nového typu Tlačovej rady, ktorá by printové a internetové médiá regulovala podobne ako Rada pre vysielanie a retransmisiu rádiá a televízie. „Najskôr sa ale musíme dohodnúť, či tú radu chceme. Tlačoví magnáti budú tvrdiť, že nie a že svoju radu majú. Tá síce existuje, ale nemá autoritu. Nemá právo o niečom rozhodnúť, povedia svoj názor, ale nikto ho nerešpektuje. Mala by to byť normálna tlačová rada zo zákona. Mali by v nej byť zástupcovia občanov aj médií,“ uviedol Jarjabek.
V diskusii sa krátko vyjadril aj k priebehu posledného, 22. ročníka udeľovania ocenení Krištáľové krídlo. Tvrdí, že on osobne bol na odovzdávaní týchto cien prítomný už 21 krát. „V jednom prípade som bol chorý, takže som sa nezúčastnil. Čo ma, samozrejme veľmi mrzelo, pozeral som to v televízii. Je to fantastický projekt. Tento ročník sa mi mimoriadne páčil, je to jedna pozitívna akcia, ktorá oceňuje ľudí práce,“ povedal Jarjabek. Spomedzi jedenástky ocenených spomenul operného speváka Miroslava Dvorského, ale aj spisovateľku Etelu Farkašovú a expertku v oblasti paliatívnej medicíny Kristínu Križanovú, ktorá získala mimoriadnu cenu.
V tomto roku si Slovensko pripomenie sto rokov od tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika. „Sú pripravené mnohé akcie k tomuto výročiu, aj v NR SR bude výstava. Gesciu nad Štefánikovým rokom má ministerstvo kultúry, na budúci týždeň by mal ísť do vlády materiál, kde by sa vláda mala zaoberať tým, aké budú akcie a aké treba na ne vyčleniť finančné prostriedky,“ reagoval Jarjabek. „Pokiaľ ja viem, má byť realizovaná spolupráca s českou, talianskou a francúzskou stranou, kde sa pripravujú spoločné aktivity. Cieľom je pripomenúť si čo najdôstojnejšie jednu z najvýznamnejších osôb našej novodobej histórie,“ uzavrel.
Ministerka 1. augusta 2018 odvolala z funkcie dovtedajšieho generálneho riaditeľa SND Mariána Chudovského, aj keď ešte nebol ukončený audit v inštitúcii. Na jeho miesto dočasne vymenovala dovtedajšieho riaditeľa ekonomického a technického úseku Vladimíra Antalu. Napokon ho od 25. januára 2019 priamou voľbou vybrala za generálneho riaditeľa aj definitívne. „Tento generálny riaditeľ je zárukou toho, že sa z divadla dostávajú pravdivé ekonomické informácie. A nie, že sa ich dozvieme až vtedy, keď ide časť divadla do štrajkovej pohotovosti,“ reagoval Jarjabek.
Hoci nezávislá poslankyňa Viera Dubačová (SPOLU – občianska demokracia) kritizovala priamy výber generálneho riaditeľa a žiadala výberové konanie, podľa Jarjabka ministerka, ktorá za dianie v SND nesie politickú zodpovednosť, postupovala správne. „Nebudem komentovať to, čo hovorí pani Dubačová, je to jej názor. Ja som tiež za priame menovanie, veď je to priama zodpovednosť rezortu kultúry,“ povedal Jarjabek.
Divadlo malo v polovici minulého roka dlh vo výške takmer 700 tisíc eur a nebolo schopné vyplatiť časti zamestnancov pohyblivú zložku mzdy. „Hrozil ostrý štrajk. A tú pohyblivú zložku mzdy nedostali vyplatenú pracovníci typu zvukárov, osvetľovačov, stavačov kulís, čo je chrbtová kosť každého divadla. Ako bývalý riaditeľ divadla hovorím, že môžete mať akýchkoľvek sólistov v opere, činohre, akýkoľvek orchester či balet, pokiaľ nemáte obslužný personál, môžete divadlo zabaliť. Ich práca je neoveriteľným spôsobom nedocenená. A musíme hovoriť aj o dielňach Slovenského národného divadla,“ upozornil Jarjabek.
Divadlo, už pod vedením Antalu, napokon skončilo rok s prebytkom na účte. Otázkou ostáva, ako bude SND riešiť škody, ktoré v minulosti vznikli. „Situáciu v divadle poznajú zamestnanci a odborári, ktorí veľmi vehementne a správne upozorňovali na situáciu, ktorá tam bola. Pán Antala na problémy v divadle upozorňoval ešte v čase, keď pôsobil ako ekonomický námestník. Neviem, akým spôsobom budú vyčíslené škody, ktoré vznikli aj vzhľadom na inscenácie, ktoré sa nehrali,“ uzavrel Jarjabek.
Novela tlačového zákona
Spolu s kolegom z poslaneckého klubu Smeru-SD Miroslavom Čížom Jarjabek predložil do parlamentu novelu tlačového zákona, ktorá by právo na odpoveď v médiách vrátila aj politikom. Právo na odpoveď umožňuje občanovi žiadať uverejnenie svojho stanoviska v médiu aj v prípade, keď reaguje na článok ktorý uviedol pravdivé fakty, ale mohol poškodiť dobré meno dotknutej osoby.
„Som presvedčený, že to vzbudí veľké emócie a nie iba v parlamente. Ale my to len staviame z hlavy na nohy. V roku 2008 bol prijatý návrh zákona z dielne ministerstva kultúry, ktorý hovoril o tejto problematike a týkal sa všetkých občanov,“ pripomenul Jarjabek. „V roku 2011 prišla vláda Ivety Radičovej a mediálni populisti si povedali, že politikov odtiaľ dajú preč. Mediálni experti pani Radičovej presadili, že sa verejní činitelia z toho vyňali. Ale život išiel ďalej a dnes sa ukazuje, že to akoby diskriminovalo aj tých ľudí, ktorých my v parlamente reprezentujeme. Keď sa pýtame v ich mene, nemáme právo na odpoveď,“ tvrdí Jarjabek.
Novela zákona napokon dnes 84 hlasmi poslancov prešla do druhého čítania. „Určite príde množstvo pozmeňujúcich návrhov a my budeme zvažovať čo áno a čo nie,“ povedal Jarjabek.
On osobne uvažuje dokonca o zriadení nového typu Tlačovej rady, ktorá by printové a internetové médiá regulovala podobne ako Rada pre vysielanie a retransmisiu rádiá a televízie. „Najskôr sa ale musíme dohodnúť, či tú radu chceme. Tlačoví magnáti budú tvrdiť, že nie a že svoju radu majú. Tá síce existuje, ale nemá autoritu. Nemá právo o niečom rozhodnúť, povedia svoj názor, ale nikto ho nerešpektuje. Mala by to byť normálna tlačová rada zo zákona. Mali by v nej byť zástupcovia občanov aj médií,“ uviedol Jarjabek.
Krištáľové krídlo a Štefánik
V diskusii sa krátko vyjadril aj k priebehu posledného, 22. ročníka udeľovania ocenení Krištáľové krídlo. Tvrdí, že on osobne bol na odovzdávaní týchto cien prítomný už 21 krát. „V jednom prípade som bol chorý, takže som sa nezúčastnil. Čo ma, samozrejme veľmi mrzelo, pozeral som to v televízii. Je to fantastický projekt. Tento ročník sa mi mimoriadne páčil, je to jedna pozitívna akcia, ktorá oceňuje ľudí práce,“ povedal Jarjabek. Spomedzi jedenástky ocenených spomenul operného speváka Miroslava Dvorského, ale aj spisovateľku Etelu Farkašovú a expertku v oblasti paliatívnej medicíny Kristínu Križanovú, ktorá získala mimoriadnu cenu.
V tomto roku si Slovensko pripomenie sto rokov od tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika. „Sú pripravené mnohé akcie k tomuto výročiu, aj v NR SR bude výstava. Gesciu nad Štefánikovým rokom má ministerstvo kultúry, na budúci týždeň by mal ísť do vlády materiál, kde by sa vláda mala zaoberať tým, aké budú akcie a aké treba na ne vyčleniť finančné prostriedky,“ reagoval Jarjabek. „Pokiaľ ja viem, má byť realizovaná spolupráca s českou, talianskou a francúzskou stranou, kde sa pripravujú spoločné aktivity. Cieľom je pripomenúť si čo najdôstojnejšie jednu z najvýznamnejších osôb našej novodobej histórie,“ uzavrel.
