Banská Bystrica 18. apríla (TASR) - Na Veľkonočnú nedeľu sa po 40 dňoch končí pôst, a tak si cez sviatky mnohí doprajú dobroty, ktoré však nemusia vždy pozitívne vplývať na organizmus. Riziko hrozí hlavne vtedy, ak nie sú veľkonočné jedlá pripravené podľa správnych technologických postupov a na ich prípravu nie sú použité správne potraviny. V takýchto prípadoch nie sú výnimkou rozličné črevné nákazy, ktoré sa končia zvracaním, hnačkou či zvýšenou teplotou.

Kedysi sa konzumovali diétne jedlá podľa stáročnej tradície. Hlavne strukoviny, kyslá kapusta, zemiaky, zelenina, a to všetko bez mäsa až do nedele. V súčasnosti sa však na stôl dostávajú i jedlá, ktoré pri nestriedmej konzumácii môžu ľudskému zdraviu aj uškodiť. Je to predovšetkým typické veľkonočné menu, kde zvyčajne nechýba údená šunka, klobásy, rôzne druhy mäsa, rozmanité druhy koláčov a hlavne vajíčka. No a tieto potraviny podľa odborníkov nie sú práve tie, ktoré prospievajú zdraviu.

"Sú to typické druhy veľkonočných potravín. Keď už teda na stole musia byť, nech sú to skôr chudé druhy údenín konzumované v menších množstvách, doplnené vyšším množstvom čerstvej zeleniny," konštatuje Ivana Sedliačiková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Chren, ktorý je tiež typickou veľkonočnou pochutinou, je zdravý, obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B, ako aj provitamín A, ktoré môžeme zvýšiť pridaním postrúhaného jabĺčka, či mrkvy. Obsahuje aj silice, po ktorých má svoju typickú chuť.

Najtypickejšia potrava Veľkej noci sú vajíčka

Najtypickejšou potravou na Veľkú noc sú vajíčka. Sú nielen symbolom jari a zárodku nového života, ale v prípade nedostatočnej tepelnej úpravy aj rizikom hnačkového ochorenia – salmonelózy. Preto je potrebné dbať na ich dostatočnú tepelnú úpravu hlavne do šalátov, ale aj na obložené misy. "Aj keď vajcia obsahujú veľa cholesterolu, nemožno ich z nášho jedálnička vylúčiť. Ak ich počas Veľkej noci skonzumujeme viac, môžeme sa nadbytočného cholesterolu zbaviť vyššou konzumáciou zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín," upozorňuje Sedliačiková.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Rovnako treba striedmo pristupovať ku konzumácii alkoholu a sladkostí. Držať sa tradície je v tomto prípade vhodnejšie ako podľahnúť múčnikom s množstvom krémov a polevy. Bolo by vhodnejšie vrátiť sa k receptom starých mám, kedy nesmeli v tieto sviatočné dni chýbať hlavne kysnuté koláče – tvarohovníky, makovníky, orechovníky, či iné kysnuté pochúťky so sušeným ovocím, alebo naplnené slivkovým lekvárom. Tieto koláče sú bohatšie na nenasýtené mastné kyseliny, bielkoviny, ako aj minerálne látky.

Tradičné jedlá na veľkonočnom stole

Aj tradičné jedlá tak možno podľa Sedliačikovej zaradiť do jedálnička. Treba ich však konzumovať v malých množstvách a s časovými odstupmi, prípadne k nim pridať vlákninu v podobe zeleniny. "Ak si na raňajky dáme varené vajíčko, kúsok syra, celozrnné pečivo a napr. paradajku, na obed môžeme ochutnať plátok pečeného mäsa a zeleninový šalát. Jedno jedlo môže byť aj sladké, typický veľkonočný mazanec a ovocie," podotkla.

Najrizikovejší je podľa jej slov Veľkonočný pondelok, kedy chlapci a mládenci idú z domácnosti do domácnosti a nedokážu odolať ponukám gazdiniek a jedia a pijú všetko, čo im ponúknu. "To vydržia naozaj len tie najsilnejšie žalúdky. Ak by sme všetky tieto rady mali zhrnúť, tak najlepšie je všetkého s mierou a k tomu dostatočný pohyb," dodala Sedliačiková.