Ružomberok 7. novembra (TASR) - Hudba ho bavila od malička a už v sedemnástich mal svoju prvú kapelu. V súčasnosti je gitaristom metalovej skupiny Quarreling Men a vlastní nahrávacie štúdio, v ktorom sa už premlelo mnoho známych muzikantov. Hudobník a zvukár v jednom – Jozef Matejka.



Kedy si zistil, že hudba je to, čomu by si sa chcel venovať?

Hudba ma začala baviť asi v trinástich. Bývali sme pri kasárňach a vojaci tam hrávali na gitare. Mne sa to veľmi zapáčilo a tak mi jeden z nich gitaru požičal, napísal mi pár akordov a ja som sa ich začal doma učiť. To bol ten prvý impulz.

Momentálne máš aj svoju vlastnú skupinu. Kedy vznikla a kde koncertujete?

Mám metalovú skupinu Quarreling Man. Názov dostala pred pätnástimi rokmi, ale s niektorými členmi kapely spolupracujem už oveľa dlhšie. A kde koncertujeme? Momentálne nikde, lebo bubeník si zlomil nohu a tak budeme musieť niektoré koncerty zrušiť. Ale inak chodíme po celom Slovensku, boli sme i v Čechách či v Rakúsku.

Aké úspechy máte s kapelou za sebou?

V roku 2004 sme sa zúčastnili súťaže Kapela na predaj, kde sme síce skončili štvrtý, ale tvorcovi programu sme sa páčili najviac a dokonca nám venoval aj elektrickú gitaru. Tiež sme poslali naše dve nahrávky do amerických internetových rádií. Jedna skončila na desiatom mieste a s druhou sme hitparádu vyhrali. Následne nám prišiel mail z Ameriky, že si tam zakladajú náš fanklub. Taktiež máme nahrané tri videoklipy, ktoré sa už objavili aj v médiách.

Okrem hrania v skupine vlastníš aj nahrávacie štúdio. Ako si sa k nemu dostal?

S kapelou sme pochodili celé Slovensko, no neboli sme spokojní s prácou v žiadnom štúdiu. Tak som sa rozhodol, že si urobím vlastné, kde si budeme robiť nahrávky sami. No tie sa zapáčili viacerým tunajším kapelám, ktoré začali ku mne chodiť a tak som si povedal, prečo to neskúsiť?

Ako prebieha práca na nahrávaní CD nosiča?

Je to dlhý proces. Každý jeden článok, v ktorom sa pochybí počas procesu nahrávania sa podpíše na výsledku. Prvá dôležitá vec je, aby bola kapela zohratá, mala dobre naaranžované skladby a kvalitne hrala. Keď kapela príde do štúdia, najprv sa nahrajú nástroje, bicie, basa či gitara a nakoniec spevy. Potom sa dohrávajú klávesy. Keď sa všetko zaznamená, prebehne proces čistenia nahrávky, nasleduje mixáž a následne sa nahrávka mastruje. No a master podoba už ide rovno do výroby.

Je práca s hudobníkmi jednoduchá? Vie každý, kto chce mať CD aj naozaj spievať, alebo sa o to musíš niekedy postarať sám?

Ideálne je, keď si kapela so zvukárom rozumie. Komunikácia v štúdiu je jedna z najdôležitejších vecí. Keď nevznikne pohoda, vzniká stres a to pre nahrávanie nie je dobré. Je to bežné hlavne pri mladých kapelách, ktoré nemajú dostatok peňazí a sú tlačené časom. Vtedy musí zvukár za krátky čas vydolovať z kapely čo najviac, čo je niekedy veľmi náročné. A či vie každý spievať? Ja sa pred nahrávaním snažím vypočuť si aspoň štúdiové nahrávky kapely, aby som vedel, do čoho idem. Ale samozrejme, všetko sa dá doladiť. No osobne to neuznávam. Radšej sa s muzikantom potrápim a viem, že aj on bude mať z toho lepší pocit. A ak aj náhodou niečo doladím, tak o tom nevie.

S ktorými známymi hudobníkmi si už pracoval?

S mnohými. Z tých najznámejších spomeniem Jožka Hollého, vynikajúceho klavírneho virtuóza, ďalej Bystrík, skupina Aya či spevák skupiny Rebro, ktorý bol niekdajším členom kapely Metalinda. Zastavila sa u mňa aj Zuzka Smatanová či Michal Chrenko. Z tých tvrdších skupín spomeniem Brainscane, ktorá je v súčasnosti na Slovensku top kapelou, čo sa tvrdšieho štýlu hudby týka.

Robíš momentálne na nejakom projekte?

Teraz nedávno sme nahrávali s Bobom Kantorom, niekdajším klávesákom z Teamu, najnovšie CD skupiny PloštínPunk. A tiež som dokončil master nahrávku jednej mladej a talentovanej skupiny z Liptovského Hrádku.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Máš nejaký sen, kde by si chcel koncertovať s kapelou?

Sny a plány sú veľmi dôležité. Mojim snom je postaviť štúdio v takom kľudnejšom štýle typu domček v prírode. Aby kapely vedeli, že nahrávanie nie je len o strese. Momentálne spolupracujem aj s DJ-om Jankom Tlamkom, s ktorým plánujeme spojiť naše štúdiá a ak sa nám to podarí, verím, že na Slovensku bude jedno z najlepších nahrávacích štúdií so špičkovou technikou. No a s kapelou sme plánovali teraz na jeseň nahrávať CD, ale kvôli zlomenej bubeníkovej nohe to budeme musieť posunúť.

Myslíš si, že slovenská hudobná scéna má svetu čo ponúknuť?

Samozrejme. Nahrávam klubovú scénu a stretávam tam naozaj famózne skupiny, minimálne európskeho formátu. No u nás je hudobná scéna konzervatívna a hudba tvrdšieho štýlu je menšinovou záležitosťou.

Čo by si poradil mladým hudobníkom, ktorí by chceli preraziť?

Hlavne mať veľa chuti a trpezlivosti. A samozrejme hrať, hrať a hrať.

Nikola Kokiová, Katolícka univerzita Ružomberok