Bratislava 24. decembra (TASR) - Druhé knižné vydanie kultového diela Jozefa Miloslava Hurbana Ľudovít Štúr, Rozpomienky, ktoré práve vyšlo vo vydavateľstve SLOVART v spolupráci s TASR, obsahuje aj pôvodné Vysvetlivky. Sú obsiahle, podrobné a mimoriadne obsažné. V knihe zaberajú vyše sto strán (649-758) pri zmenšenom type písma a celkovo obsahujú 1553 hesiel, bibliografi by povedali - jednotiek. Ich autorom je známy historik a literárny historik Ján Vladimír Ormis (1903 Bingula, Srbsko - 1993 Bratislava). Pripravil ich tak precízne, že ho právom môžeme považovať za vedeckého editora prvého kompletného knižného vydania Hurbanovho diela. Ale bolo to nevyhnutné, a preto správne. Bez Ormisových vysvetliviek by sa nám omnoho ťažšie chápal Hurbanov text. Ten sa celkom prirodzene pohybuje v materiálnych i vzťahových reáliách doby, v ktorej so Štúrom pôsobili, a adresne to písal pre generáciu, ktorú mal pred očami, teda pre generáciu svojho syna Svetozára, ktorý ho vlastne k tomuto tvorivému literárnemu výkonu donútil.

Ormisove vysvetlivky nám zároveň sumarizačne hovoria o veľkom počte ľudí, doteraz známych i celkom zabudnutých, s ktorými Ľudovít Štúr komunikoval osobne, písomne či redakčne, a to aj za hranicami rakúsko-uhorského cisárstva. Vysvetľujú štruktúru orgánov štátnej moci, vtedajšiu právnu terminológiu, systém uhorského školstva, organizačný systém pôsobiacich cirkví, prinášajú preklady latinských citátov i preklady celých listov, petícií a protokolov, na ktoré sa Hurban vo svojej spontánnej štylistike odvoláva. No a prináša tiež isté, dnes by sme slangovo povedali „pikošky“, súvisiace so životom a tvorbou Ľ. Štúra, ktoré ušli pozornosti iných životopiscov, prípadne ich nepovažovali za relevantné.

„Bílá snad si byla, když Modrou teď se nazýváš,/ černou, zdá sa mi, než slouti mi ještě budeš.“ To je známy Štúrov zápis o meste Modra, ktorý aj dnes vyvoláva podozrenia o Štúrových jasnovideckých schopnostiach, keď si predpovedá svoj skon v tomto meste. „Tento nápis padá ešte do študentských dôb Ľudovítových, tak asi do r. 1835“, napísal Hurban a potom rozvádza, ako sa viackrát márne pokúšal dozvedieť od Štúra, čo ho viedlo k tejto jazykovo-významovej sentencii s osudovým obsahom. Ako tvrdí Ján Ormis, „epigram sa zachoval práve len tu, v Štúrovom životopise od Hurbana.“( Dodajme, že české sloveso „slouti“ môžeme prekladať ako „zvať sa“, „nazývať sa“.)

Na inom mieste Hurban ironizujúco napísal: „Nekrižujú sa pred slovenskou knihou...“ Ormis vysvetľuje: „Hurban tu rozumie zaznávanie slovenskej literatúry zo strany šovinisticky naladených českých ľudí, ktorí nehľadeli na obsah, ale stačilo im, keď kniha bola v „slovenskom nářečí“. Situácia výstižne hovorí, čo všetko Ľudovít Štúr a jeho družina museli prekonať, aby náš jazyk dostali na zákonný piedestál spisovnosti.

Z vysvetliviek sa ďalej dozvieme, že Sobotné je názov uhrovského cintorína, kde bol pochovaný Štúrov otec Samuel Štúr, a tiež, aký bol kurz a materiál vtedy používaných peňazí: „Sto šesťdesiat zlatých šajnových, totiž papierových peňazí a nie strieborných. Medzi nimi bol značný kurzový rozdiel, lebo 1 zl. v striebre bol až 21 zl. v šajnoch. (Pomenovanie 'šajn' pochádzalo z nem. názvu papierových peňazí.“

Dozvieme sa i tento presný údaj: „Rok školský 1829/30. Bol to Ľudovítov prvý rok v Bratislave. Podľa lyceálnej matriky (str. 537) prišiel na lýceum 4. septembra 1829. Zákony lýcea podpísal pod. č. 71 ako 'Staur Ludovicus', trinásťročný.“

Hurban spomína aj bývanie v Bratislave na - už vtedy - „Panenskej ulici, ktorá má to meno i dnes. Po nemecky sa volala Nonnenbahn“, čo v doslovnom kalkovom preklade znamená Cesta mníšok. Všimnime si, že Slováci nazvali ulicu Panenská. Nie Mníšska ulica ani Ulica mníšok a podobne, ale Panenská. Určite preto, lebo automaticky a logicky predpokladali, že mníška musí byť panna. Z vysvetliviek sa dozvieme aj to, že Levoči sa v jej najlepších vzdelaneckých časoch hovorilo aj „Slovenský Norimberg“.

Z literárneho hľadiska je užitočné si zapamätať, že rozľahlú epickú báseň Jána Hollého Sláv, Ľudovít Štúr a štúrovci volali Slaviada.

Vysvetlivky Jána V. Ormisa sú nevyhnutným rámom na široké literárne plátno monumentálneho Hurbanovho diela Ľudovít Štúr, Rozpomienky. Bez nich by nám unikli mnohé súvislosti a viaceré fakty a udalosti by sme správne možno ani nepochopili. To však nijako neumenšuje význam Hurbanovho diela. Jednoducho, ako hovorí súčasný bard slovenskej histórie Matúš Kučera „dejiny sa píšu pre jestvujúcu generáciu“. Aj Hurban napísal Štúrov životopis najmä pre jestvujúce generácie. Ale v živote i v dejinách to už tak chodí: Úsilia predkov vedia ďaleko lepšie oceniť potomkovia, vzdialení cez tri generácie, ako ich súčasníci. Rok Ľudovíta Štúra to v plnej miere potvrdzuje.