Bratislava 12. júla (TASR) - Originálna road-movie s neokukanými typmi postáv, ktorých príbehy vás donútia prečítať vždy ešte jednu stránku. Prvý román Víťa Staviarskeho Kale topanky (Čierne topánky) sa okamžite ocitol na popredných priečkach ankety denníka Pravda – Kniha roka 2012 a patrí k finalistom Ceny Anasoft Litera 2013. Hoci je to jeho len tretie publikované dielo, okamžite zaujalo svojou nevšednosťou a zaujímavým štýlom.

Príbeh Rómov, ktorí sa živia ako „jarmokoví biznismeni“, rozpráva staršia predavačka Vrana, ktorá sa pokladá za takmer skrachovanú existenciu bez budúcnosti, a jej úlohou je len nejako prežiť a popritom pomôcť, komu sa dá. Všetko sa začne tým, že hlavný mužský protagonista, alfasamec a veľké „jarmokové zviera“ Ferdy, ktorý ovláda všetky finty podvodov, krádeží a výhodných kúp, dostane namiesto peňazí, ktoré potreboval na zaplatenie dlhu, dcéru jedného zo svojich obchodných parťákov, Sabinu. Sabina je krásne mladé rómske dievča, ktoré oplýva naivitou, veľkými snami a dobrotivosťou. Jej príchodom sa spustí lavína rôznych prekvapivých okolností, zauzlení, rozuzlení a príbehov.

V knihe je zachytený život Rómov, obchodníkov -  sú "majstrami" malých podvodov a drobných krádeží. Môžeme nahliadnuť do ich problémov a riešení a celkovo ich pohľadu na svet. „Gádžo je skúpy. Chodí v jedných teplákoch aj ponožkách od narodenia až do smrti. Všetko sa mu zdá drahé, pamätá si ceny ešte za komunistov. A hoci Ferdy predával skoro za nákupnú cenu, aj tak mu nadávali, že je zlodej.“

Táto tragikomédia osudu postáv napriek ich poľutovaniahodným situáciám vôbec nepôsobí depresívne, práve naopak. Čitateľ má dojem, že všetko je možno trochu nadsadené a Rómovia v knihe sa vlastne bavia sami na sebe. Do deja vhupneme okamžite, bez nejakých opisov či úvodov, čo na prvý pohľad môže pôsobiť mätúco, ale, našťastie, Vrana má svojský rozprávačský štýl, popri ktorom sa nám všetko postupne vyjasní. Vranine rozprávanie tvorí mozaika zložená zo spomienok, opisov aktuálnej situácie, jej úvah a historiek. Rozprávanie je popretkávané rómskymi frázami a skomolenou slovenčinou, čo knihu odľahčuje a dáva jej nádych humoru a vtipnosti.

Keďže kniha bola napísaná ako knižná verzia Staviarskeho nezrealizovaného knižného scenára Šľepa laska, slepých a komplikovaných lások máme v celej knihe naozaj veľa. Spleť milostných vzťahov, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani tvorcovia nekonečných tureckých seriálov, ukazuje Rómov a ich city také, aké sú. Vášnivé, odvážne, niekedy možno bezcieľne a slepé, ale zároveň také citlivé a skutočné.

Kale topanky majú všetko, čo by kniha opisujúca životy svojráznych ľudí mala mať. Napätie, humor, zápletku, dejové zvraty, romantiku a happyend.  Aj obálka (s charakteristickým, gýčzvýrazňujúcim  štýlom Jozefa  „Danglára“ Gertliho) len dopĺňa celkovú atmosféru knihy.

Autor recenzie: Alžbeta Zemančíková