Vláda pritom podľa Hajka nemá v rámci plánovaného rozpočtu na budúci rok žiadnu ambíciu výber daní zlepšiť.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) - Slovensko patrí medzi štvoricu najhorších štátov v Európskej únii v súvislosti s výberom dane z pridanej hodnoty (DPH). Ak by sa výber daní zefektívnil, v budúcom roku by mohlo byť vyzbieraných dodatočných 900 miliónov eur do štátneho rozpočtu a nemuselo by tak dôjsť k zvyšovaniu daňových sadzieb v rámci konsolidačných opatrení. Uviedol to v utorok poslanec opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Jozef Hajko.
Vláda pritom podľa neho nemá v rámci plánovaného rozpočtu na budúci rok žiadnu ambíciu výber daní zlepšiť. Predloženému návrhu rozpočtu ďalej opozičný poslanec vytkol predikciu spotreby domácností, ktorej rast by mal byť v budúcom roku vyčíslený na sedem percent napriek opatreniam prijatým v rámci konsolidačného balíčka.
"Pri tých vysokých daniach, pri tom, ako sa obmedzia čisté príjmy domácností a rodín, napríklad v prípade skrátenia daňového bonusu alebo čo sa týka zrušenia rodičovského dôchodku, tak vláda očakáva rast 7 %. To je skutočne veľmi diskutabilné číslo, lebo mnohí ekonómovia hovoria presný opak, že spotreba budúci rok pre vysoké ceny klesne," povedal Hajko.
Nevhodne vyčíslený je podľa neho aj predpokladaný rast čerpania eurofondov, ktorý by mal byť v súčasnosti na úrovni jedného percenta. Vláda by pritom mala plánovať zrýchlenie ich čerpania v budúcom roku na dvojnásobok, čo vidí opozičný poslanec nereálne.
Hnutie kritizuje taktiež nedostatočné znižovanie výdavkov v súvislosti s počtom štátnych úradníkov. Slovensko má podľa poslanca Martina Štuka (KDH) najvyššie výdavky na administratívu v rámci krajín Vyšehradskej skupiny, pričom prvú priečku bude pravdepodobne zastávať aj v tomto roku, uviedol.
"Keď sa pozrieme na dáta zo štátneho rozpočtu, tak počet úradníkov neklesá, ale stúpa. Ako môžete vidieť, pre rok 2024 je naplánovaný rast o 4648 úradníkov. Je to odhad, nemám ešte koniec roka, takže uvidíme, ako to dopadne, zväčša tie čísla ešte poskočia. Pre rok 2025 je to zase ďalší nárast o 5068 miezd alebo teda osôb," povedal Štuka.
Vláda pritom podľa neho nemá v rámci plánovaného rozpočtu na budúci rok žiadnu ambíciu výber daní zlepšiť. Predloženému návrhu rozpočtu ďalej opozičný poslanec vytkol predikciu spotreby domácností, ktorej rast by mal byť v budúcom roku vyčíslený na sedem percent napriek opatreniam prijatým v rámci konsolidačného balíčka.
"Pri tých vysokých daniach, pri tom, ako sa obmedzia čisté príjmy domácností a rodín, napríklad v prípade skrátenia daňového bonusu alebo čo sa týka zrušenia rodičovského dôchodku, tak vláda očakáva rast 7 %. To je skutočne veľmi diskutabilné číslo, lebo mnohí ekonómovia hovoria presný opak, že spotreba budúci rok pre vysoké ceny klesne," povedal Hajko.
Nevhodne vyčíslený je podľa neho aj predpokladaný rast čerpania eurofondov, ktorý by mal byť v súčasnosti na úrovni jedného percenta. Vláda by pritom mala plánovať zrýchlenie ich čerpania v budúcom roku na dvojnásobok, čo vidí opozičný poslanec nereálne.
Hnutie kritizuje taktiež nedostatočné znižovanie výdavkov v súvislosti s počtom štátnych úradníkov. Slovensko má podľa poslanca Martina Štuka (KDH) najvyššie výdavky na administratívu v rámci krajín Vyšehradskej skupiny, pričom prvú priečku bude pravdepodobne zastávať aj v tomto roku, uviedol.
"Keď sa pozrieme na dáta zo štátneho rozpočtu, tak počet úradníkov neklesá, ale stúpa. Ako môžete vidieť, pre rok 2024 je naplánovaný rast o 4648 úradníkov. Je to odhad, nemám ešte koniec roka, takže uvidíme, ako to dopadne, zväčša tie čísla ešte poskočia. Pre rok 2025 je to zase ďalší nárast o 5068 miezd alebo teda osôb," povedal Štuka.