Bratislava 14. februára (Teraz.sk) - Básnik a textár v jednom tele a duši je tvor nepoučiteľný. Krásne nepoučiteľný. Večne sa prediera smogom všednosti s pochodňou nádeje a toho jedinečného a jediného citu – s pochodňou lásky.

Niekde vo vlastných zraniteľných útrobách duše spriada verše o tom, akí by sme k sebe mali byť, o tom, že sa jeden druhému odcudzujeme, o tlkote srdca pre tú jedinú, jediného. Pesničiek o láske je veľa. A o láske ženy a muža ešte viac. Už teraz viem, prečo je to nevyčerpateľná téma. Pretože ma, ako autora, poriadne vyčerpáva. A nielen ako autora. Zároveň sa mi však dokáže krásne odmeniť v podobe textov, ktoré z toho vyčerpania napokon vzniknú. A práve preto, že ma vždy vyčerpá niečím iným, je to pre mňa téma nevyčerpateľná.

Veľmi ma teší, že v tejto téme dokážeme objaviť vždy niečo nové, pretože poukladať za sebou, či pod seba verše stále o tom istom, to je už svojim spôsobom matematika. No a to by nám básnikom a textárom nešlo zo srdca i z duše.

V ostatnom období ma veľmi potešili skutky kolegov a kamarátov, ktorí z tej poctivej tvorivej cesty nikdy neodbočili a dokážu aj o tejto nevyčerpateľnej a a večnej téme priniesť niečo skvostné a objavné. Tak napríklad ako prvé mi cinkol do duše duet na motívy starej perzskej piesne Gole goldoon Kvet kvetov, ktorý veľmi citlivo spievajú Ondrej Kandráč a Celest Buckingham: ,,Dvaja sú viac než sám/chvíle dobré i zlé/my spolu zvládneme každé trápenie/Kto bol raz ľúbený tu dolu na zemi/kto ľúbil tak ten vie/láska nezomrie.“ Text Vlada Puchalu si vyžadoval skutočne mimoriadne citlivý prístup interpretov a našťastie z toho máme nadčasový hit o láske, ktorý určite prirodzene a ticho pristál aj v dušiach tých najväčších "drsných nátur“.

"Kam sa pozriem/tam ťa vidím/ občas si ťa sám sebe závidím/prosím ťa maj aspoň jediný kaz/nech sa kráska a zviera tak nepodobajú na nás.“ A opäť zimomriavky, pretože Pavol Jursa je skrátka v písaní textov o láske jednoducho jedinečný. O Eláne v tomto smere už ani nehovorím.

"Pesnička vznikla, keď som sa raz modlila hudbou, takže nepatrí nijakému mužovi, ale tomu, čo ma stvoril....“, povedala o vzniku svojho hitu Nenahraditeľná speváčka Sima Martausová. Na túto pesničku mám šťastie, keď znie z rádia v mojej obľúbenej kaviarni a vždy si pri nej uvedomím, akí sme skutočne krehkí, zraniteľní, pominuteľní.no túžime byť v tom najkrajšom cite nenahraditeľní. A ženský pohľad a pocity sú v tomto smere skutočne nenahraditeľné.

"Milujem ťa o polnoci milujem ťa o jednej/rád ťa čakám o polnoci na zastávke poslednej" ...aj na tieto stavy a chvíle si veľmi rád spomínam, častokrát uzimený, ale šťastný. Som rád, že mi to pripomenuli Robo Grigorov s Kamilom Peterajom.

Určite nemusím pripomínať, že dnes je sviatok všetkých zaľúbených. A nielen z týchto citlivých pesničiek a vyznaní by mal radosť i samotný Svätý Valentín.