Bratislava 12. marca (TASR) - Tínedžerské prostredie, romanca formou nechceného trojuholníka, napätie – príbeh, v ktorom nesmú chýbať bytosti, nesúce nadprirodzené vlastnosti.

Evelyn, na prvý pohľad všedná tínedžerka, má nevšedné povolanie – značkuje paranormálov. Jej najlepšia priateľka je morská panna. Evie aj napriek dennej dávke adrenalínu a dobrodružstva chýbajú obyčajné veci ako vlastná školská skrinka, nákupy v obchodných centrách či úchvatné plesové šaty. Zlodejka duší prináša humorným štýlom podaný oddychový príbeh, určený primárne pre násťročných čitateľov.

„Zatýkam ťa podľa paragrafu tri bodu sedem Protokolu o upíroch k Medzinárodnej dohode o kontrolovaní nadprirodzených bytostí. Žiadam ťa, aby si sa nahlásil v najbližšom stredisku na spracovanie údajov v Bukurešti. Ak sa nenahlásiš do dvanástich hodín, budeš zlikvidovaný.“ Evelyn odmalička pracuje pre Medzinárodnú agentúru na kontrolovanie nadprirodzených bytostí. MAKNAB koriguje život fantastických bytostí a dohliada na ich normatívne správanie a konanie.

Kniha je plná tajomstiev

Hlavná hrdinka je dospievajúce dievča, ktoré sa vo svete paranormálov stretáva so všetkým tínedžersky možným, ale aj relatívne naoko nemožným. Vedie spokojný život dovtedy, kým vo svete nezačnú záhadne zomierať upíry, strigy, vlkolaci. Nosným v príbehu je motív tínedžerskej lásky medzi Evelyn a Lendom, pričom nesmieme zabúdať aj na neodbytného Retha a fakt, že všetci traja sú nositeľmi špecifických nadprirodzených vlastností (Evelyn – vidí cez čarovnú podobu pravú tvár bytostí, dokáže ich bližšie špecifikovať; Lend – dokáže na seba prevziať akúkoľvek podobu; Reth – je vílí mužík). Najväčší zlom v príbehu nastáva, keď sa Evelyn stretáva so Zlodejkou duší, ktorá prináša do príbehu nielen stupňujúce sa napätie, dávku zla a temna, ale odhaľuje aj niekoľko dovtedy skrytých tajomstiev, týkajúcich sa samotnej Evelyn.

V knihe sa stretávame s viacerými stereotypmi, najčastejšie sa spájajúcimi s americkou dospievajúcou mládežou, napr. platinové blond vlasy Evelyn v spojení s jej vzťahom k ružovej farbe (ružový taser Tasey (paralyzačná zbraň na spacifikovanie bytostí) so štrasovými kamienkami, ružové čižmy či iné ružové oblečenie), obľúbený seriál hlavnej hrdinky, ktorý je zo školského prostredia (Eastonská stredná), školský ples, spájajúci sa s finálnym vyvrcholením deja a pod.

Od upírov až po morské panny

Autorka Kiersten Whiteová sa pohrala so zaujímavou myšlienkou, a to spojiť všetky známe či neznáme nadprirodzené bytosti od upírov, cez vlkolakov až po morské panny a víly do jedného príbehu. Na celé dielo sa však treba pozerať s nadhľadom a nesmieme zabúdať, že cieľovou skupinou sú násťroční/é čitatelia/čitateľky. Kiersten prekvapila tým, že upustila od „slávnych“, knihy a filmy predávajúcich upírov a vlkolakov a v príbehu ich postavila len do sekundárnej pozície.

Z dejového hľadiska nás však nijako neohúrila zamotanými viacvrstvovými dejovými líniami či nečakanými zvratmi (dejová línia sa drží schémy – stretnutie s láskou, príchod zla, tajomstvo, rozuzlenie, „zvonec a koniec“). S originálnym nápadom spojenia viacerých nadprirodzených bytostí do jedného príbehu by sa dalo pohrať viac a trochu kreativity a prepracovanosti v určitých pasážach by pridalo knihe na kvalite.

Pozitívom je aj tínedžerský humor

Zbytočne rušivými pôsobia aj časti, ktoré nielenže dej neposúvajú dopredu, no čitateľ sa z nich nedozvedá ani nič nové o charakteroch hrdinov. Aj keď si dospievajúca mládež pri čítaní zväčša nepotrpí na hlbokú psychológiu postáv, hrdinom chýbajú prepracované charaktery. Postavy sú plytké, čo sa na škodu veci v poslednej dobe stáva akýmsi fenoménom bestsellerovej young-adult literatúry. Takáto literatúra je postavená zväčša na tajomne, ktoré je do bežného života mladých zakomponované niekedy až priveľmi nútene s cieľom vyznievať aj napriek tomu prirodzene. Rozdielom v prípade Zlodejky duší je, že čitateľovi autorka podáva toto fantastično moderným jazykom formou „ja rozprávania“ (v 1.osobe sg.).

Jazykový štýl Kiersten Whiteovej sa vyznačuje ľahko stráviteľným slangom s jej skrytým podpisom (alebo s podpisom prekladateľky?). Autorka nás často prekvapuje svojimi vlastnými slovnými spojeniami a výrazmi (napr. krvocuc, víloviny, strigastický výlet, blbka, neja a ja), čo môže v kontexte s dynamikou textu, štýlom vyjadrovania sa postáv („Len – neviem, vždy očakávam, že to bude pocit ako studená voda alebo čo.“ „Nemala o ničom ani šajnu.“) či tínedžerským humorom, vyznievať pozitívne.  

Dielo vypĺňa „neupírsky“ fantasy priestor v oblasti mládežníckej literatúry a Fortuna Teen už „spáchala“ niekoľko podobných kníh, ktoré dokážu uspokojiť predovšetkým mladšiu čitateľskú generáciu.