Banská Bystrica 3. marca (TASR) – Zvyšujúci sa počet ochorení na kliešťovú encefalitídu na Slovensku, ale i v Európe, vedie odborníkov k presadzovaniu spolupráce, k stimulácii a koordinácii aplikovaného a základného výskumu, ako aj k pomoci tréningovými a vzdelávacími programami. Dôkazom toho bolo nedávne stretnutie vo Viedni, ktoré zorganizovala medzinárodná pracovná skupina The International Scientific Working Group on Tick-Borne Encephalitis (ISW-TBE). Zastupuje 900 expertov z 30 európskych krajín, Slovensko nevynímajúc.

Epidemiologickú situáciu kliešťovej encefalitídy na Slovensku prezentovala Jana Kerlik z odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Ako uviedla, len v roku 2013 sa u nás vyskytlo 163 prípadov kliešťovej encefalitídy, čo je najvyšší počet ochorení za posledných 20 rokov.

"Posledné roky pozorujeme na Slovensku nárast tohto ochorenia, pričom endemické oblasti sa šíria najmä na sever krajiny - pravdepodobne z dôvodu klimatických zmien. Zaočkovanosť proti KE je na Slovensku veľmi nízka, podľa údajov kontroly očkovania klesá aj počet zaočkovaných detí. V roku 2014 bolo 3,5-násobne menej zaočkovaných detí ako pred piatimi rokmi," uviedla Kerlik.

Podľa nej hlavným rizikovým faktorom alimentárneho prenosu kliešťovej encefalitídy u nás je nepasterizované ovčie a kozie mlieko. "Slovensko je známe každoročným výskytom prípadov, ktoré vznikli v súvislosti s konzumáciou kontaminovaných výrobkov z nepasterizovaného mlieka. Aj v roku 2014 boli také prípady zaznamenané. Štát vydal mimoriadne núdzové opatrenie, na základe ktorého musia chovatelia zabezpečiť laboratórne vyšetrenie vzorky surového ovčieho a kozieho mlieka na kliešťovú encefalitídu. Pokiaľ je vírus v mlieku potvrdený, mlieko a produkty z neho nemôžu uviesť na trh bez pasterizácie," vysvetlila odborníčka.

Zdôraznila tiež, že pokles zaočkovanosti na Slovensku pod jedno percento poukazuje na potrebu intenzívnejšej propagácie a pôsobenia na obyvateľstvo o rizikách kliešťovej encefalitídy, ako aj prevencii ochorenia.

Podľa odborníkov z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied po poslednej mimoriadne teplej zime kliešte boli vlani aktívne vo výške 1000 m n. m. už na začiatku apríla. Monitoring na Slovensku potvrdil, že v súčasnosti sa horná hranica kliešťov posunula do výšky 1000-1400 m n. m., čo je nárast za posledných 30 až 50 rokov o 400 až 600 výškových metrov.

Ako dodala Kerlik, v záverečnej diskusii viedenského stretnutia sa dôraz kládol aj na vypracovanie jednotného hlásiaceho formulára (ISW-TBE v spolupráci s Európskym centrom pre kontrolu ochorení) a zvyšujúce sa povedomie o ochorení najmä u lekárov prvého kontaktu a tiež u laikov.