Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zásadný rozdiel medzi slovenskou a britskou spoločnosťou je, že britská spoločnosť v maximálnej možnej miere dôveruje svojim súdom a polícii, povedal v TABLET.TV poslanec SaS Martin Klus.
Autor Teraz.sk
Bratislava 7. júna (Teraz.sk) – Tragický prípad Filipínčana Henryho Acordu, ktorý zahynul len preto, že sa zastal dvoch obťažovaných mladých žien, ukázal, že ohrozenie našej spoločnosti nepredstavoval migrant, ale „veľký biely chlapec“. V diskusii na TABLET.TV to povedal politológ a poslanec SaS Martin Klus.
„Veľký biely chlapec tu zabil človeka, ktorý sem prišiel z inej krajiny, plne integrovane tu žil, platil dane a mal tu množstvo priateľov. Zastal sa dvoch mladých dám. Nie všetci, čo prichádzajú na Slovensko, sú ohrozením našej spoločnosti, naopak, tu sa ukázalo, že ohrozením našej spoločnosti je niekto celkom iný,“ povedal Klus.
Na poznámku, že Henry Acorda na Slovensko neprišiel ako súčasť migračnej vlny, ale vybavil si tu legálny pobyt v súvislosti s IT prácou, ktorú tu získal, Klus reagoval, že paušálne odsudzovanie migrantov je veľkou chybou.
„Tento príbeh je mimoriadne smutný a brutálny. Robia sa smútočné stretnutia a podľa mňa je to správne, lebo inak nemôžeme poukázať na to, že takéto brutálne násilie na našich uliciach nemá čo robiť,“ povedal.
„Je iné, keď sa chlapi v krčme pohádajú a vyriešia to ručne – stručne, ja to nechcem nijako ospravedlňovať, to v žiadnom prípade - ale tu sa vyslovene jednalo o absolútne drastický čin. Ten chlapec bol o polovicu ľahší ako útočník a ten si toho musel byť vedomý,“ konštatuje Martin Klus. „Teraz za to musí niesť dôsledky. A treba brať do úvahy aj možnosť rasového motívu,“ dodal.
Zákrok polície, ktorá dokázala zadržať útočníka, vníma Martin Klus ako efektívny. „Hoci som zachytil aj kritiku, že na týchto miestach sa incidenty vyskytujú pomerne pravidelne. Takže by bolo viac ako potrebné, aby tam policajti pravidelne hliadkovali a útokom predchádzali,“ uviedol Klus.
Kritizuje však okresného prokurátora, ktorý pôvodne rozhodol o tom, že útočník bude vyšetrovaný na slobode. Až 4. júna sudca pre prípravné konanie napokon zobral Juraja H., obvineného zo zabitia Filipínca, do väzby. „Hodnotím veľmi negatívne a kriticky konanie okresnej prokuratúry. Lebo ak tu došlo k takémuto brutálnemu útoku a prokurátor mal k dispozícii kamerový záznam, podľa mňa nemohol rozhodnúť tak, ako rozhodol. Ja osobne by som bol rád, keby z toho boli vyvodené osobné dôsledky. Je síce pravda, že môžu existovať rôzne právne názory, ale v tomto prípade sme podľa mňa už ďaleko za pomyselnou červenou čiarou,“ tvrdí Klus (pozn. Teraz.sk: Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý prepustil na slobodu útočníka obvineného zo zabitia Filipínca Henryho Acordu, nepostupoval v súlade so zákonom. Na základe preskúmania trestného spisu to vo štvrtok 7.6. skonštatovala Generálna prokuratúra (GP) SR, ktorá nariadila vyvodenie zodpovednosti voči tomuto prokurátorovi).
Podľa Martina Klusa je na Slovensku viditeľná veľká nedôvera verejnosti k práci orgánov činných v trestnom konaní. Napríklad v prípade prokuratúry by privítal jej transformáciu na štátne zastupiteľstvo, ako je to v Českej republike. Na otázku, či by ako opozičný politik naozaj privítal, ak by generálny prokurátor nebol volený priamo parlamentom, ale by celá prokuratúra patrila pod ministerstvo spravodlivosti, Klus reagoval, že český model je efektívnejší. „Máme tu cyklickosť výmeny väčšín a menšín v parlamente. Ak sme dnes v opozícii, očakávame, že raz budeme vládnou stranou a takto to môžu vnímať všetky politické strany,“ povedal.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár na margo tejto kauzy povedal aj to, že politici sú schopní túto tragédiu zneužívať. „My, politici, sme konfrontovaní s tým, že zneužívame kauzu na politické účely, hoci ja si vôbec nemyslím, že pomenovať fakty je zneužívaním na politické účely, na druhej strane verejnosť na nás tlačí, prečo sa neozývame práve teraz,“ reagoval Klus.
Na poznámku, že napríklad vo Veľkej Británii sa v čase referenda o brexite žiadna relevantná politická sila nepokúsila vo svoj prospech využiť vraždu labouristickej poslankyne, veľkej odporkyne vystúpenia z Európskej únie, Jo Coxovej, Klus reagoval poukazom na inú situáciu na ostrovoch.
„Zásadný rozdiel medzi slovenskou a britskou spoločnosťou je, že britská spoločnosť v maximálnej možnej miere dôveruje svojim súdom a polícii. Aj preto sa prípad, ktorý ste spomínali, politizoval minimálne. Napriek tomu, že bežalo referendum o vystúpení Veľkej Británie z EÚ a mohlo byť politicky lákavé to využiť,“ poznamenal Klus.
Poslanec SaS súhlasí s názormi, podľa ktorých bolo na Slovensku pouličné násilie dlho podceňované. „Za mojich študentských časov boli dôvodom na útok zo strany niektorých ľudí, ktorí sa, paradoxne, dnes angažujú v prospech jednej z parlamentných strán, širšie nohavice alebo dlhšie vlasy. Hovorím o extrémistoch a rasistoch, ktorí sa bežne pohybovali v uliciach Banskej Bystrice,“ spomína.
„Bol som svedkom takéhoto útoku a bol som na pohotovosti s kamarátom, ktorý si to odniesol, lebo mal so sebou gitaru a mal dlhšie vlasy ako sa u týchto chlapcov považovalo za vhodné. Tá tolerancia (k útokom, pozn. Teraz.sk) tu bola už minulosti a už vtedy som hovoril, že to tolerovať nemôžeme. Žiaľ, zdá sa, že to pretrváva až dodnes,“ povedal.
„Žijeme v krajine, kde sa mnohé skutky ´nestali´, aj keď si verejnosť o nich myslí svoje. Aj to je jeden z dôvodov, prečo niektorí ľudia páchajú trestné činy, myslia si, že sú neohroziteľní,“ zdôraznil Martin Klus.
Vrah Daniela Tupého z roku 2005 dodnes nie je známy. V prípade útokov v nitrianskom bare Mariatchi o osem rokov neskôr už boli k dispozícii kamerové záznamy a je už aj prvý právoplatne odsúdený. V tomto prípade tlačil na dôrazný a zákonný postup prokuratúry aj generálny prokurátor Čižnár osobne. „Toto oceňujem, verím, že to tak bude aj v tomto konkrétnom prípade. Napriek tomu, že je tragický, môže priniesť pozitívum do našej spoločnosti aspoň v tom, že budeme omnoho citlivejší na podobné kauzy,“ uviedol Klus.
V diskusii reagoval aj na kontroverznú kauzu ruského novinára Arkadija Babčenka, ktorý dlhodobo žije na Ukrajine. Jeho smrť zinscenovali v utorok 29. mája ukrajinské tajné služby. Riaditeľ Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Vasyľ Hrycak na tlačovej konferencii oznámil, že Babčenkovu smrť nafingovali ako pascu na tých, ktorí sa ho snažili reálne zabiť. Dodal, že akciu plánovali niekoľko mesiacov, aby odhalili plány ruských tajných služieb a zadržali organizátora vraždy.
Reportéri bez hraníc v stanovisku vyjadrili "najhlbšie rozhorčenie po odhalení manipulácie zo strany ukrajinských tajných služieb". "Je veľmi nebezpečné pre vládu, keď sa hrá s faktami, a predovšetkým keď využíva novinárov pre svoje falošné správy," uvádza sa vo vyjadrení novinárskej organizácie.
„Práve Ukrajina je veľmi citlivá na šírenie nepravdivých informácií, tzv. hoaxov. Novinárske organizácie sa ozvali preto, že majú dosť čo robiť s tým, aby vyvracali všetky tie nezmysly, ktoré sa šíria z Ruska smerom na Ukrajinu. A teraz sa k tomu pridala aj ukrajinská strana a zneprehľadnila celú situáciu,“ reagoval Klus.
„Na druhej strane, aj na Slovensku máme skúsenosť z roku 2005, kedy sa polícii vďaka fingovanej vražde podarilo odhaliť pomerne širokú sieť podsvetia. Údajne sa plánovala dokonca vražda sudkyne,“ pripomenul.
Za dôležité považuje Klus predovšetkým to, že ruský novinár žije. „Paradoxne, ak by Arkadij Babčenko skutočne prišiel o život, získala by ukrajinská strana väčší politický kredit. Ale tým, že ho zachránila, sa vedú takéto dohady. Som zvedavý, ako to bude ďalej pokračovať, či sa dôkazy ukážu. Lebo novinárske organizácie ich požadujú. A je to aj v politickom záujme Ukrajiny,“ uzavrel Klus.
„Veľký biely chlapec tu zabil človeka, ktorý sem prišiel z inej krajiny, plne integrovane tu žil, platil dane a mal tu množstvo priateľov. Zastal sa dvoch mladých dám. Nie všetci, čo prichádzajú na Slovensko, sú ohrozením našej spoločnosti, naopak, tu sa ukázalo, že ohrozením našej spoločnosti je niekto celkom iný,“ povedal Klus.
Na poznámku, že Henry Acorda na Slovensko neprišiel ako súčasť migračnej vlny, ale vybavil si tu legálny pobyt v súvislosti s IT prácou, ktorú tu získal, Klus reagoval, že paušálne odsudzovanie migrantov je veľkou chybou.
„Tento príbeh je mimoriadne smutný a brutálny. Robia sa smútočné stretnutia a podľa mňa je to správne, lebo inak nemôžeme poukázať na to, že takéto brutálne násilie na našich uliciach nemá čo robiť,“ povedal.
„Je iné, keď sa chlapi v krčme pohádajú a vyriešia to ručne – stručne, ja to nechcem nijako ospravedlňovať, to v žiadnom prípade - ale tu sa vyslovene jednalo o absolútne drastický čin. Ten chlapec bol o polovicu ľahší ako útočník a ten si toho musel byť vedomý,“ konštatuje Martin Klus. „Teraz za to musí niesť dôsledky. A treba brať do úvahy aj možnosť rasového motívu,“ dodal.
Zákrok polície, ktorá dokázala zadržať útočníka, vníma Martin Klus ako efektívny. „Hoci som zachytil aj kritiku, že na týchto miestach sa incidenty vyskytujú pomerne pravidelne. Takže by bolo viac ako potrebné, aby tam policajti pravidelne hliadkovali a útokom predchádzali,“ uviedol Klus.
Kritizuje však okresného prokurátora, ktorý pôvodne rozhodol o tom, že útočník bude vyšetrovaný na slobode. Až 4. júna sudca pre prípravné konanie napokon zobral Juraja H., obvineného zo zabitia Filipínca, do väzby. „Hodnotím veľmi negatívne a kriticky konanie okresnej prokuratúry. Lebo ak tu došlo k takémuto brutálnemu útoku a prokurátor mal k dispozícii kamerový záznam, podľa mňa nemohol rozhodnúť tak, ako rozhodol. Ja osobne by som bol rád, keby z toho boli vyvodené osobné dôsledky. Je síce pravda, že môžu existovať rôzne právne názory, ale v tomto prípade sme podľa mňa už ďaleko za pomyselnou červenou čiarou,“ tvrdí Klus (pozn. Teraz.sk: Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý prepustil na slobodu útočníka obvineného zo zabitia Filipínca Henryho Acordu, nepostupoval v súlade so zákonom. Na základe preskúmania trestného spisu to vo štvrtok 7.6. skonštatovala Generálna prokuratúra (GP) SR, ktorá nariadila vyvodenie zodpovednosti voči tomuto prokurátorovi).
Podľa Martina Klusa je na Slovensku viditeľná veľká nedôvera verejnosti k práci orgánov činných v trestnom konaní. Napríklad v prípade prokuratúry by privítal jej transformáciu na štátne zastupiteľstvo, ako je to v Českej republike. Na otázku, či by ako opozičný politik naozaj privítal, ak by generálny prokurátor nebol volený priamo parlamentom, ale by celá prokuratúra patrila pod ministerstvo spravodlivosti, Klus reagoval, že český model je efektívnejší. „Máme tu cyklickosť výmeny väčšín a menšín v parlamente. Ak sme dnes v opozícii, očakávame, že raz budeme vládnou stranou a takto to môžu vnímať všetky politické strany,“ povedal.
Kauza a politici
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár na margo tejto kauzy povedal aj to, že politici sú schopní túto tragédiu zneužívať. „My, politici, sme konfrontovaní s tým, že zneužívame kauzu na politické účely, hoci ja si vôbec nemyslím, že pomenovať fakty je zneužívaním na politické účely, na druhej strane verejnosť na nás tlačí, prečo sa neozývame práve teraz,“ reagoval Klus.
Na poznámku, že napríklad vo Veľkej Británii sa v čase referenda o brexite žiadna relevantná politická sila nepokúsila vo svoj prospech využiť vraždu labouristickej poslankyne, veľkej odporkyne vystúpenia z Európskej únie, Jo Coxovej, Klus reagoval poukazom na inú situáciu na ostrovoch.
„Zásadný rozdiel medzi slovenskou a britskou spoločnosťou je, že britská spoločnosť v maximálnej možnej miere dôveruje svojim súdom a polícii. Aj preto sa prípad, ktorý ste spomínali, politizoval minimálne. Napriek tomu, že bežalo referendum o vystúpení Veľkej Británie z EÚ a mohlo byť politicky lákavé to využiť,“ poznamenal Klus.
Poslanec SaS súhlasí s názormi, podľa ktorých bolo na Slovensku pouličné násilie dlho podceňované. „Za mojich študentských časov boli dôvodom na útok zo strany niektorých ľudí, ktorí sa, paradoxne, dnes angažujú v prospech jednej z parlamentných strán, širšie nohavice alebo dlhšie vlasy. Hovorím o extrémistoch a rasistoch, ktorí sa bežne pohybovali v uliciach Banskej Bystrice,“ spomína.
„Bol som svedkom takéhoto útoku a bol som na pohotovosti s kamarátom, ktorý si to odniesol, lebo mal so sebou gitaru a mal dlhšie vlasy ako sa u týchto chlapcov považovalo za vhodné. Tá tolerancia (k útokom, pozn. Teraz.sk) tu bola už minulosti a už vtedy som hovoril, že to tolerovať nemôžeme. Žiaľ, zdá sa, že to pretrváva až dodnes,“ povedal.
„Žijeme v krajine, kde sa mnohé skutky ´nestali´, aj keď si verejnosť o nich myslí svoje. Aj to je jeden z dôvodov, prečo niektorí ľudia páchajú trestné činy, myslia si, že sú neohroziteľní,“ zdôraznil Martin Klus.
Vrah Daniela Tupého z roku 2005 dodnes nie je známy. V prípade útokov v nitrianskom bare Mariatchi o osem rokov neskôr už boli k dispozícii kamerové záznamy a je už aj prvý právoplatne odsúdený. V tomto prípade tlačil na dôrazný a zákonný postup prokuratúry aj generálny prokurátor Čižnár osobne. „Toto oceňujem, verím, že to tak bude aj v tomto konkrétnom prípade. Napriek tomu, že je tragický, môže priniesť pozitívum do našej spoločnosti aspoň v tom, že budeme omnoho citlivejší na podobné kauzy,“ uviedol Klus.
Fingovaná vražda ruského novinára
V diskusii reagoval aj na kontroverznú kauzu ruského novinára Arkadija Babčenka, ktorý dlhodobo žije na Ukrajine. Jeho smrť zinscenovali v utorok 29. mája ukrajinské tajné služby. Riaditeľ Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Vasyľ Hrycak na tlačovej konferencii oznámil, že Babčenkovu smrť nafingovali ako pascu na tých, ktorí sa ho snažili reálne zabiť. Dodal, že akciu plánovali niekoľko mesiacov, aby odhalili plány ruských tajných služieb a zadržali organizátora vraždy.
Reportéri bez hraníc v stanovisku vyjadrili "najhlbšie rozhorčenie po odhalení manipulácie zo strany ukrajinských tajných služieb". "Je veľmi nebezpečné pre vládu, keď sa hrá s faktami, a predovšetkým keď využíva novinárov pre svoje falošné správy," uvádza sa vo vyjadrení novinárskej organizácie.
„Práve Ukrajina je veľmi citlivá na šírenie nepravdivých informácií, tzv. hoaxov. Novinárske organizácie sa ozvali preto, že majú dosť čo robiť s tým, aby vyvracali všetky tie nezmysly, ktoré sa šíria z Ruska smerom na Ukrajinu. A teraz sa k tomu pridala aj ukrajinská strana a zneprehľadnila celú situáciu,“ reagoval Klus.
„Na druhej strane, aj na Slovensku máme skúsenosť z roku 2005, kedy sa polícii vďaka fingovanej vražde podarilo odhaliť pomerne širokú sieť podsvetia. Údajne sa plánovala dokonca vražda sudkyne,“ pripomenul.
Za dôležité považuje Klus predovšetkým to, že ruský novinár žije. „Paradoxne, ak by Arkadij Babčenko skutočne prišiel o život, získala by ukrajinská strana väčší politický kredit. Ale tým, že ho zachránila, sa vedú takéto dohady. Som zvedavý, ako to bude ďalej pokračovať, či sa dôkazy ukážu. Lebo novinárske organizácie ich požadujú. A je to aj v politickom záujme Ukrajiny,“ uzavrel Klus.
