Bratislava 26. mája (TASR) - Pittsburská dohoda sa s odstupom času zdá byť jedným z kľúčových historických momentov vzhľadom na zachovanie identity slovenského národa. V prípade, že by prvá Československá republika nevznikla a územie Slovenska by zostalo súčasťou Uhorska, dá sa predpokladať, že by počty občanov hlásiacich sa k slovenskej národnosti kopírovali smutnú realitu 20. storočia z územia Maďarska. Pre TASR to uviedol podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Martin Klus (SaS).

Podľa jeho slov sa na jednej strane dá pochopiť, že zásady Pittsburskej dohody, týkajúce sa Slovenska, Tomáš Garrigue Masaryk a pražskí centralisti nikdy nenaplnili. "V novovzniknutej republike, kde druhým najväčším národom neboli Slováci, ale Nemci, dávala idea 'čechoslovakizmu' istú logiku. Každopádne história ukázala, že ignorovanie zásad Pittsburskej dohody nakoniec viedlo k národnostnému napätiu, ktoré bolo jedným z dôvodov jej zániku. Bola to historická chyba," zdôraznil Klus.

Opozičný poslanec uznáva, že rozpad federácie v roku 1993 bol v prvom rade dôsledkom geopolitického vývoja 30. rokov. "Určite však svoju dôležitú rolu zohralo aj zmieňované napätie. A to nielen smerom k slovenskej menšine, ale aj nemeckej, maďarskej a rusínskej. Nakoniec odvolávky naň nájdeme aj v období po roku 1945, kedy sa Československo obnovilo, v roku 1968, kedy vznikala federácia, ale aj začiatkom 90. rokov, kedy vtedajšia ČSFR zanikala," podotkol.

Aj predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová sa domnieva, že Pittsburská dohoda bola z hľadiska usporiadania vzťahov medzi národmi porazenej habsbursko-uhorskej monarchie kľúčová. "Zachovávala územný princíp, zriaďovala spoločný česko-slovenský štát a definovala práva jednotlivých národov. Je možné, že bez úsilia tvorcov Pittsburskej dohody by Slováci nemali dnes svoj vlastný štát," pripustila.

Ohľadom nedodržania zásad tejto dohody Remišová uviedla, že po prvej svetovej vojne bolo jedinečné obdobie, kedy sa rúcali obrovské ríše, bolo to obdobie dejinných zlomov. "Pred Slovenskom boli viaceré možnosti. Vzhľadom na historický vývoj spoločný štát s Maďarmi by bol veľmi komplikovaný, veľkú časť územia strednej Európy zaberali nemecky hovoriace národy, medzi ktorými by sme boli len menšinou a pre Slovákov by to viedlo k ešte horšej situácii ako pred rokom 1914. Takisto sme mohli sformovať aj vlastný štát, no dnes je ťažko hodnotiť, ako by jednotlivé alternatívy pre Slovensko dopadli. Pittsburská dohoda sa nakoniec neuplatňovala tak, ako sa mala, najmä z pohľadu slovenskej nezávislosti, ale spoločný štát Čechov a Slovákov, aj keď nedokonalý, vydláždil cestu k samostatnosti oboch národov," myslí si.

Podpredseda Sme rodina Milan Krajniak si myslí, že nedodržanie Pittsburskej dohody zo strany českých elít bola chyba, ktorá v konečnom dôsledku prispela k neskoršiemu rozpadu Česko-Slovenska. "Medzi slovenskými politickými elitami to spôsobilo nedôveru k pražskému establišmentu, ktorú sa už nepodarilo obnoviť. Po nedodržaní Pittsburskej dohody zo strany Prahy sa rozpadu Česko-Slovenska ešte stále dalo v neskoršom období zabrániť, ale psychologické škody sa už nedali celkom napraviť. Pražské elity nikdy nedokázali v konečnom dôsledku akceptovať prístup 'rovný s rovným'. Viacero českých osobností sa snažilo takýto prístup pri rokovaní so Slovákmi nastoliť, ako napríklad Petr Pithart, ale nikdy to nebolo väčšinové stanovisko českých elít," deklaroval.

Krajniak je presvedčený, že v ľudských aj v štátoprávnych vzťahoch musí byť veľkorysejší ten silnejší, ak má vzťah dlhodobo fungovať k spokojnosti všetkých. "Pražské elity nedokázali byť ústretové k politickej emancipácii Slovákov. Po roku 1989 nemalo udržanie Česko-Slovenska dostatočnú podporu občanov Slovenska. Tí síce koniec spoločného štátu s Čechmi aktívne nepožadovali, ale ani sa aktívne nepostavili na podporu jeho zachovania. Dnes už nikto nepochybuje, že Slovenská republika je demokratický a životaschopný štát, a to je dobre," dodal.