Bratislava 3. decembra (TASR) - V dnešnej dobe populárne mládežnícke antiutópie - dystopické romány sa môžu schovať. Na scénu prichádza tvrdá realita v podobe skutočného príbehu z úst Severokórejčana Sina. Smutné však je, že zverstvá, ktoré Sin v živote zažíva, pre mnohých ozaj vyznievajú ako fantastický film presahujúci medze ľudského chápania.

Pri slovách koncentračný tábor alebo gulag mnohým naskočí husia koža, či objaví sa slza v oku. Spájame si ich s niečím nehumánnym, s obdobím, na ktoré chce ľudstvo zabudnúť. O politických väzenských táboroch v Severnej Kórei vie však len málokto. Severná Kórea ich existenciu tvrdo popiera, aj napriek jasným záberom z vesmírnych družíc. Podľa odhadov v nich žije viac ako dvestotisíc ľudí. Ľudia, žijúci ako zvieratá, denne pracujú za chabý prídel kukuričnej kaše a kapusty. Hlad, podvýživa, namáhavá práca, neľudské zaobchádzanie a podmienky pre život, mučenie, popravy... A to je len zlomok z toho, o čom hovorí Sinov príbeh odohrávajúci sa v 21. storočí.

Sin Tong-hjoka sa narodil vo väzenskom tábore číslo 14. Zrodil sa z dozorcami priradeného manželského zväzku (jeho rodičia sa predtým nepoznali). Sin nemal žiadne informácie týkajúce sa okolitého sveta. Život v pracovnom tábore, založený na boji o holú kožu, vzájomnej nedôvere a donášaní na spoluväzňov, bol jediný, aký poznal. Láska bola pre neho neznámym pojmom, najmä vtedy, keď zradil matku a brata a stal sa priamym svedkom ich popravy. Avšak po tom, čo spoznáva Paka a jeho príhody o svete „za ostnatým plotom“, začína uvažovať o úteku z tábora 14.

„Sin sa v tábore narodil. Pretože trpel podvýživou, má menšiu a drobnejšiu postavu. Paže má zakrivené namáhavou prácou a chrbát zjazvený popáleninami z doby, keď ho mučili ohňom. Koža nad lonovou kosťou nesie jazvu po vpichu háku, ktorým ho dozorca pridržiaval nad plameňmi. Holene na oboch nohách má od členkov po kolena znetvorené od elektrického plotu z ostnatých drôtov, ktoré nesplnili svoj účel, pretože neudržali chlapca vnútri Tábora 14.“ 

Blaine Harden, autor Úteku z tábora 14, je americký spisovateľ a reportér spravodajskej služby PBS Frontline. Viedol pobočky Washington Post vo východnej Ázii, východnej Európe a Afrike. Pútavým štýlom písania prináša na svetlo verejnosti okrem príbehu Sina aj tajomstvá Severnej Kórey, v ktorej vládne totalitný režim na čele s Milovaným vodcom Kim Cong-unom (po ňom najmladší syn Kim Cong-il). Harden sa po vydaní knihy stretáva s polemikami zo strany verejnosti. Veriť alebo neveriť? Je Sinov príbeh ozaj pravdivým vykreslením pomerov v Severnej Kórei, alebo ide len o propagandu zo strany USA?

Človek, ktorý si po prečítaní knihy položí podobnú otázku, by sa mal v prvom rade zamyslieť nad tým, že ak by len tretina z príbehu bola pravdivá, stále by šlo o hrubé porušovanie ľudských práv a takéto konanie je v súčasnej spoločnosti neprípustné. A to sa v čase Sinovho úteku písal rok 2005. Prečítajte si jeho príbeh a vytvorte si na danú problematiku vlastný názor.