Bratislava 10. júna (TASR) - Nová kniha slovenského básnika, prozaika, dramatika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka má zvláštny názov - Porcelánový pavilón.

Je nazvaná podľa jednej básne čínskeho básnika Li Po. Niekoľko jeho básní, ktoré do slovenčiny Feldek preložil, je uverejnených aj na konci tejto knihy – zbierky fejtónov. Tie vychádzali v slovenských denníkoch – SME ich vydávalo v cykle Dnes píše (2011-2013) a Pravda uverejňovala cyklus O slovách (2011-2013). Texty z cyklu Takže takto boli určené poslucháčom Slovenského rozhlasu (2013). Kniha okrem toho obsahuje aj jeho rozlúčkové prejavy a iné príhovory. Keďže je Ľubomír Feldek jednou z najvýznamnejších osobností slovenského kultúrneho života, takéto súborné dielo jeho úvah, zamyslení, fejtónov, čŕt a príhovorov je akousi poctou jeho dielu.

Pomerne veľký priestor v knihe je venovaný Feldekovej básnickej tvorbe. Akoby autor chcel čitateľom pripomenúť svoje vydarené „výmysly“ – a možno si ich v čase nostalgickej staroby chce pripomenúť aj on sám. Hneď na prvých stranách nájdeme Čas balónikov, v ktorom autor rozoberá, že v čase po Stalinovej smrti – v čase „oteplenia“, bola téma balónov veľmi populárna a približuje čitateľom svoju pieseň Žltý balón. V období osláv Nového roka zase v podobe „fejtónu“ opisuje a cituje svoju báseň Novoročný vinš. Pri príležitosti vydania knihy Štefánka – legenda na rohu o legendárnej bratislavskej kaviarni, básnik uverejnil text Štefánka tango. Aj tu vidíme, že Feldek básňami jednoducho žije – a prostredníctvom nich vníma a zachytáva dianie okolo seba.

Základným predpokladom fejtonistu je nadhľad a vtip a oboje sa z Feldekových útvarov akosi vytratilo. Namiesto vtipných príbehov z minulosti tu nájdeme skôr heroizované spomienky na autorových životných súputníkov – a je nespochybniteľné, že sú to osobnosti, ktoré si treba pripomenúť. Niektorí z týchto ľudí zostali zabudnutými hrdinami dejín, iní sú verejnosti známi dodnes – ako napr. slávny fotograf Karol Kállay. Väčšiu časť z nich si však bude navždy pamätať iba časť verejnosti – tá, ktorá so záujmom sleduje kultúru a dianie v svete básnikov. Takéto pripomienky však netreba nazývať fejtónmi.

Návrat do minulosti

Ďalšou častou témou Feldekových úvah je vyrovnávanie sa s minulosťou – konkrétne s komunistickou minulosťou našej vlasti. Veľmi pôsobivé je pripomenutie si popravy ekonóma Ludvíka Frejku v roku 1952 v úvahe Otcovia a „otcovia“, rovnako ako aj športové krivdy spôsobené rozdelením moci vo svete v úvahe Stalin a hokej. Autor viackrát reaguje aj na odsúdenie Václava Havla.

Autorove zamyslenia sú tiež venované reflexii súčasných udalostí – resp. udalostí, ktoré boli aktuálne v čase napísania daného útvaru – Obamov postoj voči Sýrii, plánované narodenie následníka trónu v Anglicku, spadnutie meteoru v Čeľabinsku a pod. Tieto reakcie však dnes už aktuálne nie sú, a tak neposkytujú čitateľom priestor na zamyslenie sa, skôr na pripomenutie si reportáží z televíznych novín, na ktoré sme už dávno zabudli.

Fejtón ako žáner je veľmi špecifický, ale v súčasnej dobe je taký populárny, že si nikto nevšimol, že vo svojej pravej podobe takmer vyhynul. Aj mnohé z „fejtónov“ – tak ich nazýva samotný autor – by sa skôr dali považovať za črty. Niektoré z nich nemajú s fejtónom nič spoločné – dali by sa nazvať úvahami alebo zamysleniami. Čitateľ, ktorý očakáva výlučne vtipné postrehy a vypointované úsmevné zamyslenia – fejtóny v pravom zmysle slova, aké píše napr. autorova manželka Oľga Feldeková, nenájde na stránkach knihy to, čo očakáva. Možno v nej však nájde oveľa viac. Napríklad to, nad čím sa Ľubomír Feldek denno-denne zamýšľa, čím žije, čo ho zaujíma a čo tvorí.

Autor recenzie: Hana Justová

Autor knihy: Ľubomír Feldek

Vydavateľstvo: Ikar

Počet strán: 288 strán

Väzba: pevná väzba

Jazyk: slovenský jazyk

ISBN: 9788055138275