Bratislava 22. júna (TASR) - Jozef Karika sa priebehu niekoľkých rokov stihol vyšvihnúť do okruhu najúspešnejších slovenských autorov. V tieni mafie je prvou časťou série rovnomennej trilógie a v podstate prvým rozsiahlym počinom Jozefa Kariku v oblasti beletrie. Kniha sa najčastejšie tituluje ako mafiánsky román či mafiánsky triler, osobne sa mi k nej však viac hodí prívlastok spoločenská dystopia.

Dejová línia sa začína Michalom Harvanom, človekom z davu a z jedného ružomberského sídliska, v čase jeho detstva. S čarom moci sa stretne už na základnej škole, najintenzívnejšie v momente, keď ho spolužiak Vojtech vyzve na súboj. Michal prehrá a s dávkou trpkosti i poznania si vtedy uvedomí, že jeho cesta nahor cez päste nepovedie. Na rozdiel od urasteného a fyzicky zdatného Vojtecha, z ktorého sa v boji o moc i lásku spolužiačky Denisy stane konkurent i spriaznenec zároveň, začne využívať iný dar – svoj intelekt. Tu niekde sa dejová línia začne štiepiť na tri osudy – Michala, Vojtecha a Denisy – a tu niekde sa začne ich individuálna i navzájom poprepletaná konfrontácia s ľudským zlom, ktorému pomaly, ale isto všetci podľahnú.

Pri stvárnení osudov troch kamarátov Jozef Karika bravúrne vykreslil postupný, až zakrádavý vývoj ich pováh, charakterov, ich silných a najmä slabých stránok. Krásku Denisu, ktorá prišla o životný sen a tým o pevnú vôľu, láme v Londýne závislosť na drogách, rýchlych peniazoch za sex a neschopnosť dostať sa z psychického väzenia i postupného duševného úpadku. Svalnáč Vojtech zlyhá po frustrujúcich zážitkoch v Bratislave a pridá sa k mafiánskej skupine, ktorá mu zabezpečí strechu nad hlavou, rýchly a zdanlivo nenáročný zárobok a najmä pocit zradnej identity. Aj na jeho postave sa dá elegantne odpozorovať, ako postupne prekračuje hranice, ktorých sa nikdy nesmel a ani nechcel dotknúť a ako sa z neškodnej nakladačky v bare stane úkladná vražda.

Stred pozornosti však jednoznačne patrí Michalovi Harvanovi. Uňho sa splietajú všetky nitky i začínajú postupne odvíjať nové. Jeho patologický charakter sa začne prejavovať už v momentoch, keď nezdary a traumatizujúce zážitky v ňom zanechávajú nezahojené rany. Tie mu postupne deformujú prvotný idealizmus a túžba po spravodlivosti sa mení na zvrátenú a chladne kalkulovanú túžbu po zúčtovaní. Ako študent filozofie objavuje Harvan Machiavelliho a nachádza sa v ňom, ten mu ukazuje smer bezohľadnej cesty nahor.

S Michalom Harvanom sa Karikovi podaril husársky kúsok. Vytvoril totiž ozajstného antihrdinu – postavu hodnú doslovného významu tohto slova. Harvan na stránkach ožíva a čitateľ ho už od samotného začiatku sleduje s opatrným odstupom. Len málokedy sa stane, že hlavnému hrdinovi nedržíte palce, ale vzbudzuje vo vás dokonca odpor. Harvan nie je žiadnou kafkovskou obeťou systému, ale človek, ktorý sa z neho naučil šikovne ťažiť – presne v zmysle Machiavelliho Vladára. Pred očami čitateľa sa tak hlavný hrdina postupne transformuje na monštrum. Harvan je jedinečný, zlovestný a nevyspytateľný. Dovolím si ho prirovnať k fenomenálnej postave Jeana-Baptistu Grenouilla od Patrika Süskinda.

V tieni mafie zásadné nedostatky nemá. Kniha je štylisticky zvládnutá obstojne, autor vie skvele navnadiť ponurú atmosféru úzkosti, bezvýchodiskovosti, beznádeje. Jediné, čo mi prekážalo, bola náhla likvidácia niekoľkých hlavných postáv a s ňou nelogické počínanie Harvana, ktoré neladilo s jeho detailne budovaným psychologickým profilom. Podaktorým môže tiež vadiť explicitná intonácia násilia a krutých sexuálnych scén – keď už čitateľ očakáva ich koniec, príde ešte raz toľko. Rozkúskovanie deja na od seba príliš časovo vzdialené úseky malo tiež za následok ochabovanie, respektíve nevytvorenie napätia a z trilera sa tak skôr stávala naturalistická biografia.