Bratislava 19. septembra (TASR) - Už španielska inzertná rubrika na obálke s prečiarknutými slovami "ktorý som nechcel žiť" je predzvesťou literárnej inakosti. Román s neobvyklou štruktúrou o obvyklom hľadaní seba samého tvorí prerozprávaný život tridsiatnika na pozadí spoločenských a politických zmien. Peter Bilý v ňom nadväzuje na predchádzajúcu tvorbu, avšak útla kniha reprezentuje generačný boj voči spoločenským predsudkom.

Slovenský básnik a prozaik Peter Bilý je autorom štyroch básnických zbierok a štyroch románov. Próza Inzerát na život, ktorý som nechcel žiť je rozdelená na tri časti, pričom každá na seba premyslene nadväzuje. I keď nie sú chronologicky zoradené a naratívne jednotné, nechýba im logická súvislosť.

Úvodná časť Mimo hry predstavuje čitateľovi Tridsiatnika. Vyštudovaný historik žije na vidieku spolu so svojím starým otcom, ktorý leží na smrteľnej posteli. Doopatrovanie starého otca je pre neho "výhovorkou pred civilizovanou džungľou každodenného života". Súčasťou prvej časti je i emocionálne nabitá pasáž starcovej agónie a následnej smrti.

Hrdina sa zamýšľa nad zmyslom života a revoltuje voči "najlepším rokom svojho života", ktoré vytrvalo odmieta stráviť v práci a s ľuďmi, ktorí v jeho živote nemajú miesto. Tridsiatnik uteká pred záväzkami a konvenciami, vďaka čomu ho majú ľudia za čudáka.

Druhá časť novely, Svet živočíšnej ríše, začína Tridsiatnikovým narodením. V najrozsiahlejšej časti autor predostiera hrdinovo neľahké detstvo, prvé dni v škole a dospievanie. Bilý sa sústreďuje prevažne na traumatizujúce okamihy v živote hrdinu. Vďaka nim má čitateľ možnosť spoznať skutočné dôvody formovania Tridsiatnikovej osobnosti, ktoré vedú k jeho zatrpknutosti a znechuteniu v období dospelosti.

"Svet je stvorený pre priemerných, priemernosť je norma, priemernosť je zákon. Priemernosť je hlavné prikázanie: vždy, keď budeš vytŕčať, predbiehať alebo zaostávať, svet ti to spočíta ak aj nie fyzickým trestom, tak aspoň metafyzickým…"

Jediným blízkym človekom je nekonvenčný strýko Anton. Po jeho úteku na Západ ostáva Tridsiatnik opustený. V jeho živote vznikne prázdne miesto, ktoré nedokáže naplniť ani starý otec.

Tretia časť s názvom Inzerát na život, spája rané detstvo hrdinu so súčasnosťou. Vďaka dialógom sa čitateľ dozvedá, že hrdina sa volá Dávid. Tridsiatnik sa po ukončení štúdia zamestná v regionálnych novinách ako redaktor, avšak práca ho nebaví.

Bilý sa v poslednej časti zameriava najmä na komplikované vzťahy postáv. Otec Tridsiatnika si našiel po smrti matky mladšiu milenku a brat s ním takmer nekomunikuje. Dávid tvorí pár s ambicióznou Luciou, odmieta sa viazať, a tak vzťah ukončí. Znechutený vzťahmi a pracovnou mizériou odchádza na vidiek doopatrovať starého otca.

Kniha Inzerát na život, ktorý som nechcel žiť, kriticky poukazuje na spoločenské a finančné problémy súčasných tridsiatnikov, ich problémy s pracovným uplatnením, ale i neschopnosť nadväzovať trvalé vzťahy.

V texte nechýbajú vtipné či prekvapivé momenty. Bilý často používa ironický, priam cynický humor. Rušivo však môžu pôsobiť vulgarizmy, ktoré v texte pôsobia nútene. Hoci je prvá polovica knihy bravúrne zvládnutá, dejovosť druhej časti miestami upadá, čo môže nútiť čitateľa preskakovať nezáživné pasáže.

Peter Bilý dokázal útlym románom vytvoriť manifest súčasnej generácie tridsiatnikov. Inzerát na život, ktorý som nechcel žiť je čestným predstaviteľom súčasnej slovenskej literatúry a rozhodne stojí za prečítanie.