Bratislava 1. júla (TASR) - Richard Kuklinski mal jednoducho smolu. Svet mu ukázal všetky svoje škaredé tváre, rodina nesúdržnosť a ulica cestu, po ktorej sa dá ísť rovno do väzenia. Stal sa špecialistom prvej triedy. Na zabíjanie ľudí.

Mraziar je skutočne kniha, ktorá mrazí. Jej autor Philip Carlo si dal na detailoch záležať. Nie sú to len strany popísané krvavými a obludnými príbehmi mafiánskych vrážd. Je to aj pohľad novinára na to, ako prostredie, v ktorom deti vyrastajú, ovplyvní ich dospelé životy a životy ostatných ľudí. Celá kniha vznikla na základe rozhovorov vo väznici s Richardom Kuklinským a odkrýva pozadie vrážd, za ktoré nebol Richard nikdy odsúdený. "Zabíjať ma až tak nebaví. Oveľa radšej plánujem, číham, skrátka, lovím."

Richard sa narodil vo veľmi zlých pomeroch. Odmalička videl otca ako násilníka a v jeho citátoch, ktoré kniha obsahuje, verejne ľutuje, že ho nikdy nezabil. Richard si postupne získal prezývku Mraziar, ktorá sa nespájala iba s vraždami, v ktorých ľudí zmrazoval. Svojou chladnokrvnosťou a zároveň akousi automatikou, ktorá mu umožnila brať vraždy ako sériové, stereotypné záležitosti, sa stal jedným z najobávanejších mafiánskych vrahov.

"Jediným Bohom, v ktorého verím, je nabitá pištoľ s citlivým kohútikom. Podarené, že mnohí predtým, ako som ich zabil, ma oslovovali Boh. 'Ó Bože, nie! Ó Bože, nie!'"

Kniha Mraziar, Spoveď mafiánskeho nájomného vraha, je uceleným reportážnym príbehom o živote človeka, ktorému osud rozdal krvavé karty. Carlo sa v písaní prejavuje ako nezainteresovaný rozprávač, ktorý nevykresľuje len zlé, ale aj dobré vlastnosti Richarda. Rozprávač, ktorý ponúkne čitateľovi okrem súhrnu skutočne ohavných činov aj dôvody na zamyslenie, prečo sa spomenuté činy stali. Kniha veľmi dobre reflektuje dobu a americkú spoločnosť, v ktorej vlastniť zbraň a vziať osudy iných do vlastných rúk berie istá kasta ľudí ako samozrejmosť. Jednoducho, v tejto slobodnej krajine existuje niekoľko slobodných rozhodnutí o tom, či niekoho zjedia potkany zaživa, alebo skončí s prerezaným hrdlom na miestnom smetisku.

Pútavosť knihy dvíha tiež fakt, že Richard popri lukratívnom mafiánskom džobe vychovával tri deti a do albumu zakladal usmiate rodinné fotografie. Manželka, dcéry ani syn netušili, že otec, sediaci v ich kuchyni, má na svedomí viac ako stovky ľudských životov. Richardov príbeh Ameriku nielen šokoval, ale zároveň aj fascinoval – vznikali seriály o jeho činoch, rozhovory, publikácie. Carlova kniha je však kompletným vykreslením Richardovho života, ktorý opisuje až po jeho smrť v roku 2006 v Trentone. Pútavý a zároveň rozporuplný príbeh ukáže čitateľom vraha, milujúceho otca, mafiánskeho krkavca a zároveň zaľúbeného manžela v jednom. Ukáže rozporuplnosť tak, ako ju napísal sám život.

"To, čo som, urobil zo mňa niekto iný, nie ja. Tú cestu ani toto miesto som si nevybral. Samozrejme, bol by som rád, keby sa bol môj život uberal iným smerom, ... ale také karty mi nenamiešali. Som, čo som a je mi fuk, čo si kto myslí."