Bratislava 4. marca (TASR) - Spisovateľ Andrej Nikolaidis z Čiernej Hory zažiaril v literárnom svete v roku 2011, keď získal za román Príchod Cenu Európskej únie za literatúru. Slovenskému čitateľovi sa dostáva do rúk spolu s ďalším románom Syn.

Po prvom prelistovaní je jasné, že romány nebudú o dlhom listovaní, oba majú o čosi menej ako sto strán. O to vyčerpávajúcejší a náročnejší je obsah. Zaujímavosťou sú priložené soundtracky – zoznamy skladieb, ktoré autor odporúča počúvať pri čítaní. Autorom prekladu je Karol Chmel.

Syn sa venuje priam biblickej téme – vzťahu otca a syna. Rozprávačom a hlavnou postavou je spisovateľ Konstantine. Počas jedného dňa stretáva svojich dávnych priateľov aj neznámych, aby spoznal ich životné príbehy. O ľuďoch a ich osudoch rozpráva s opovrhnutím, udržiava si zvláštny odstup, ktorý sa začne rozplývať až v závere.

„Napokon, každá osoba je neznesiteľná, stačí len spoznať ju trochu lepšie.“

Príchod je neobyčajnou detektívkou. Hrdina príbehu nehľadá zločincov, ale príbehy, ktoré uspokoja boľavú dušu obetí. V centre pozornosti je vražda rodiny Vukotićovcov. Vyšetrovanie skladajúce sa z rôznych teórií dopĺňajú listy objaveného syna detektíva. Ten zároveň reprezentuje ľudský primitivizmus v podobe detí, ktoré rodičom pripomínajú ich vlastné hriechy. Autor nastoľuje problém ľudskej dôstojnosti. Chaos v náboženstvách, kultúre a v spoločnosti celkovo vrcholí apokalypsou.

„Človek sa rodí ako omyl, z omylu, a celý život sa borí s touto hriešnosťou. Omyl je však nepopierateľný; jediný prostriedok korekcie, aký má človek k dispozícii, je smrť.“

Romány sú prepracované, a majú čo povedať najmä intelektuálne založeným čitateľom. Postavy z rôznych svetových náboženstiev, nekonečno metafor a prepojení totiž môžu vyvolať zmätok a odradiť. V tomto smere je jednoduchší a zrozumiteľnejší Syn. Ocenený Príchod, naopak, neúnavne zahlcuje novými informáciami.  Text zaváňa pesimizmom a ťažkou melanchóliou.

Kniha otvára večné témy a často triafa do živého. Pitva medziľudských vzťahov je bolestivá, no  pohladí aspoň toho, kto vie oceniť hĺbku a pevný intelektuálny základ autora, čo sa v súčasnej literatúre až tak často nevidí.