Bratislava 17. októbra (TASR) - „...a žili spolu šťastne, až kým nepomreli.“ Zdá sa, že doba moderným „princeznám“ podobné konce nedopriava. Princ na bielom tátošovi je nedostatkový tovar a neúprosná každodenná realita vymetá aj posledné zrnká romantiky. Mia, Zet a Ši sú len ďalšie obete stratených ilúzií.

„Moja milá, ja ti poviem presne, ako to je. Tieto romantické chvíle zamilovanosti si užívaj, kým ťa neprikvačí tridsiatka a materinské pudy. Potom príde na rad čistá matematika. Ak chceš niekde bývať, mať dieťa, zaplatiť mu krúžky, nepozerať sa v Kauflande na najnižšie regály, sem-tam si vyjsť do divadla, na koncert, raz za rok skočiť aspoň tu za roh, do Chorvátska... keď po tomto všetkom túžiš, potrebuješ muža, ktorý zarába najmenej 2000 eur.“

Takto drsne sa začína druhá kniha Richarda Rychtarecha. Žiaden krvák, žiadna dráma. Len suchý výpočet faktov. Realita. Najväčšie obavy nejednej mladej, nezávislej ženy. Ako si nájsť poriadneho muža? A kde? Téma, ktorá v dnešnej dobe emancipácie, feminizmu, nekonečných možností a ambícií rezonuj nahlas a nástojčivo.

Autor ilustruje tento fenomén na troch ženách - Mia, Ši a Zet, ale pokojne to môže byť ktorákoľvek iná žena vo vašom okolí. Pokojne to môžete byť vy.

Ako tieto tri nachádzajú a strácajú partnerov, prichádzajú o ilúzie, získavajú nadhľad a skúsenosti, to všetko sa zmestilo do malej knižočky príjemne kabelkového formátu.

Pozitívom je ľahko čitateľný štýl. Rychtarech píše jednoducho, s nadhľadom a humorom. Svojsky, občas drsne, vykresľuje príbeh, isté opisy vyznievajú skoro pornograficky. Kniha dokáže prekvapiť, hoci niekedy je otázne, či práve kladne. Trochu zmätene vyznievajú pasáže, kde sa autor odklonil od deja nejakou vsuvkou, ako napríklad, keď Ši zažije záblesk z minulého života. Čitateľ očakáva, že taký výrazný zážitok, na napísaní ktorého si navyše autor dal dosť záležať, bude mať v konečnom dôsledku nejaký dejový význam, no nedočká sa v tomto zmysle žiadneho vyvrcholenia. Proste sa to stalo. Bodka. Zarazí aj koniec, ktorý vyznieva takmer rozprávkovo.

Príjemná je však zmena perspektívy v každej kapitole. Viacero pohľadov, nielen zo strany protagonistiek, vykresľuje dej celistvejšie.

Kniha Slovenky je veľmi ľahké, oddychové čítanie, ktoré vás na pár hodín pobaví, napríklad počas dlhšej cesty vlakom. Jej nenáročný štýl však podáva pohľad na tú drsnejšiu časť každodennej reality, a tak to stále ostáva čítanie pre skôr menej romanticky založené jedince.