Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kto má právo súdiť? Možno Boh, ale Alojz Hlina určite nie, povedal na margo rozhodnutia KDH nespolupracovať po voľbách s hnutím Sme rodina jeho predseda Boris Kollár.
Autor Teraz.sk
Bratislava 10. mája (Teraz.sk) – Hnutie Sme rodina Borisa Kollára sa aj po tretí raz pokúsi v parlamente presadiť svoj návrh exekučnej amnestie. „Sľúbil som ľuďom, že im v tomto pomôžem a urobím to, aj keby mali traktory padať,“ povedal v TABLET.TV líder hnutia Sme rodina Boris Kollár.
Neúspešný legislatívny návrh je možné do parlamentu znovu podať o šesť mesiacov. Sme rodina takto podáva svoj návrh na exekučnú amnestiu opakovane každého pol roka, tentoraz pôjde v mierne upravenej podobe. „Nejde mi o politikárčenie. Vidím, ako sú tí ľudia zbedačení, máme tu tri a pol milióna exekúcií. Niekto má exekúciu na 500 eur a zrazu exekútor pýta tri, štyri, päťtisíc. Tých ľudí to likviduje. Nemôžu sa zamestnať, lebo im všetko zoberie exekútor. Potom to chýba na trhu práce,“ tvrdí Kollár. „Ja na to budem tlačiť ďalej. A po voľbách to bude moja podmienka, ak nás bude niekto potrebovať do koalície, ja bez toho do koalície nevstúpim,“ dodáva.
Návrh exekučnej amnestie pripravila aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most – Híd). Od Kollárovho sa líšil v tom, že sa ľuďom mali odpúšťať celé dlhy. Líder Sme rodina totiž počíta so zachovaním istiny dlhu. Na základe amnestie by sa odpustili len úroky a poplatky, ktoré však dnes často tvoria väčšinu dlžnej sumy. „My hovoríme, že jeden meter by mal byť zachovaný. Niekto musel exekúcie vyplatiť, ako príde k tomu, že iný nebude musieť. My hovoríme, že istinu, dlh, si musíš zaplatiť. Urobil si si dlh 600 eur, tak si tých 600 eur zaplať, ale chceme ti pomôcť s tými 2000 eurami, ktoré už sú vymyslené,“ vysvetlil Kollár.
Do parlamentu chce predložiť aj návrh o lobingu, ktorý by mal vniesť transparentnosť do stretnutí verejných funkcionárov so zástupcami rôznych záujmových skupín. „Zákon by sa týkal aj mimovládnych organizácií, ktoré tu ovplyvňujú politiku. Aby sme vedeli, kto ich financuje a kto za nimi stojí. To je spojené so zákonom o lobingu. A predkladáme aj zvýšenie rodičovského príspevku z 214 na 280 eur. Dôvod je ten, aby matky s deťmi mohli ostávať doma,“ zhrnul Kollár.
Jeho hnutie si v apríli prešlo celoštátnym snemom. „Minulý rok sme sa venovali najmä programu a ekonomike. Teraz sme sa venovali okrem iného programovej téze potravinovej sebestačnosti a tomu, ako má ísť ďalej poľnohospodárstvo. Dnes je naša potravinová sebestačnosť na úrovni 37 percent, čo je na úrovni úplnej katastrofy,“ povedal.
„Cítime sa ako programová, nie protestná strana. K dnešnému dňu máme 1300 členov a päťdesiatku okresných organizácií strany, rátam, že do konca júna ich bude 60,“ dodal s tým, že strana má záujem aj o primerané angažovanie sa mladých ľudí. „Na sneme vystúpil pán Petriska, ktorý zakladá mládežnícku organizáciu,“ uviedol.
V komunálnych voľbách má jeho hnutie tentoraz už vyššie ambície ako v minuloročných regionálnych. „Chceme postaviť podstatne viac kandidátov na poslancov, starostov a primátorov. Budeme ad hoc vytvárať koalície, v mnohých prípadoch sa asi spojíme s OĽaNO a SaS. Ale pre nás je dôležité najmä to, aby bol kandidát slušný a mal dôveru u občanov,“ tvrdí Kollár.
„Viem, že od nás v štruktúrach chcú podporiť primátora Žiaru nad Hronom, ktorý je z Mosta–Híd. A určite by som nemal problém podporiť pána Podmanického. Aj keď je to „smerák“, je to slušný človek. V tomto nebudeme politikárčiť. Je dôležité, aby samosprávu viedli čestní ľudia, ktorí majú dôveru občanov,“ zopakoval. Žiadna dohoda na celoštátnej úrovni sa podľa neho zatiaľ nečrtá. „K dnešnému dňu takúto dohodu zatiaľ uzatvorili iba SaS a OĽaNO, nemám vedomosť o tom, že by takto uvažovali aj iné politické strany,“ povedal Kollár.
Hoci sa hnutie Sme rodina na prvý pohľad v politickej kríze, ktorá vypukla po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej, angažovalo menej ako SaS a OĽaNO, na rozdiel od týchto dvoch strán tomuto hnutiu preferencie stúpli.
„My sme určite nechceli túto situáciu využiť. Je veľmi nepekné, keď chce niekto rásť na smrti dvoch ľudí. Neboli sme osobní. Samozrejme, veci sme pomenovávali. Neostali sme bokom. Ale nerobili sme to spôsobom osobných útokov,“ vysvetľuje Kollár.
Dodáva, že v dôsledku tejto vraždy vyplávala na povrch obrovská špina. „Generovalo to hnev ľudí, ktorí vyšli do ulíc a povedali svoj názor. My absolútne súhlasíme s tým, keď povedali, že stačilo a chcú predčasné parlamentné voľby. Ja sa predčasných volieb nebojím,“ vyhlásil.
Preferenciám Sme rodina neblížili ani úzke vzťahy Borisa Kollára s mafiánom Petrom Steinhübelom zo začiatku deväťdesiatych rokov, ani fotografia z dovolenky, na ktorej je s iným mafiánskym bosom, Jurajom Ondrejčákom, prezývaným Piťo.
„Keď nemáte čo skrývať, nemusíte klamať ani podvádzať. Nemôžete za to, s kým vyrastáte alebo chodíte do školy. My sme sa rozišli ako mladí, 23 – roční ľudia. Ja som išiel svojím spôsobom života ďalej,“ komentoval Kollár svoj vzťah so Steinhübelom. „O mne viete, aké mám domy, autá, motýliky, kravaty, koľko žien, koľko detí. Ale nikde ste sa nemohli dočítať, že by som nezaplatil dane, nezaplatil nejakú privatizáciu, okradol štát alebo nezaplatil odvody. Už pred voľbami som povedal, že sa poznám s Petrom. A budem ho poznať do konca života. Aj dnes v parlamente stretávam ľudí, ktorí možno budú o dva roky v base. A potom sa zase budete pýtať, či sa s nimi poznám, či som s nimi sedel na káve?,“ opýtal sa Kollár.
Referendum o predčasných voľbách by podľa neho nemali organizovať politické strany, ak ho však osloví petičný výbor nejakej občianskej iniciatívy, rád sa pod petíciu podpíše. „Ja každú takúto iniciatívu vítam. Aj na námestiach to organizovali študenti, rôzne občianske iniciatívy a neboli to politické strany,“ povedal. Šanca na to, že by referendum bolo úspešné, je však podľa neho pri dnešnej legislatíve malá. Ak má byť platné, musí sa na ňom zúčastniť viac ako polovica voličov.
„Fungovanie referenda u nás je len také, aby sme ho mali. Je prakticky nevykonateľné, respektíve, môže byť blokované poslancami. Mali by sme urobiť určité zmeny. My ako politická strana sme navrhovali, aby hranica pre platnosť referenda bola na úrovni 30 percent. Aby sa nám nestávalo, že ľudia dajú ten signál, vyzbierajú státisíce podpisov, potom sa minú peniaze na referendum a je to k ničomu,“ poznamenal s tým, že zatiaľ bolo na Slovensku platné iba jedno referendum - o vstupe do Európskej únie.
V debate sa ohradil proti rozhodnutiu KDH, ktoré avizovalo, že po voľbách nechce spolupracovať s hnutím Sme rodina. „Je to len predvolebná rétorika. Ale aj tak si myslím, že to nie je zodpovedné voči občanom, takéto niečo vopred vykrikovať. Politikom podľa mňa chýba pokora. Nebudem dopredu hovoriť, s kým pôjdem a s kým nepôjdem,“ tvrdí Kollár. „Ja v prvom rade urobím všetko pre to, aby som sa v roku 2020 do parlamentu vôbec dostal. A budem sa snažiť, aby počet žetónov bol čo najvyšší. A čo sa týka KDH alebo Alojza Hlinu, lebo nie všetci súhlasia s týmito jeho názormi, by pokora mala byť prvá. Kto má právo súdiť? Možno Boh, ale Alojz Hlina určite nie,“ uzavrel Kollár.
Neúspešný legislatívny návrh je možné do parlamentu znovu podať o šesť mesiacov. Sme rodina takto podáva svoj návrh na exekučnú amnestiu opakovane každého pol roka, tentoraz pôjde v mierne upravenej podobe. „Nejde mi o politikárčenie. Vidím, ako sú tí ľudia zbedačení, máme tu tri a pol milióna exekúcií. Niekto má exekúciu na 500 eur a zrazu exekútor pýta tri, štyri, päťtisíc. Tých ľudí to likviduje. Nemôžu sa zamestnať, lebo im všetko zoberie exekútor. Potom to chýba na trhu práce,“ tvrdí Kollár. „Ja na to budem tlačiť ďalej. A po voľbách to bude moja podmienka, ak nás bude niekto potrebovať do koalície, ja bez toho do koalície nevstúpim,“ dodáva.
Návrh exekučnej amnestie pripravila aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most – Híd). Od Kollárovho sa líšil v tom, že sa ľuďom mali odpúšťať celé dlhy. Líder Sme rodina totiž počíta so zachovaním istiny dlhu. Na základe amnestie by sa odpustili len úroky a poplatky, ktoré však dnes často tvoria väčšinu dlžnej sumy. „My hovoríme, že jeden meter by mal byť zachovaný. Niekto musel exekúcie vyplatiť, ako príde k tomu, že iný nebude musieť. My hovoríme, že istinu, dlh, si musíš zaplatiť. Urobil si si dlh 600 eur, tak si tých 600 eur zaplať, ale chceme ti pomôcť s tými 2000 eurami, ktoré už sú vymyslené,“ vysvetlil Kollár.
Do parlamentu chce predložiť aj návrh o lobingu, ktorý by mal vniesť transparentnosť do stretnutí verejných funkcionárov so zástupcami rôznych záujmových skupín. „Zákon by sa týkal aj mimovládnych organizácií, ktoré tu ovplyvňujú politiku. Aby sme vedeli, kto ich financuje a kto za nimi stojí. To je spojené so zákonom o lobingu. A predkladáme aj zvýšenie rodičovského príspevku z 214 na 280 eur. Dôvod je ten, aby matky s deťmi mohli ostávať doma,“ zhrnul Kollár.
Snem Sme rodina a komunálne voľby
Jeho hnutie si v apríli prešlo celoštátnym snemom. „Minulý rok sme sa venovali najmä programu a ekonomike. Teraz sme sa venovali okrem iného programovej téze potravinovej sebestačnosti a tomu, ako má ísť ďalej poľnohospodárstvo. Dnes je naša potravinová sebestačnosť na úrovni 37 percent, čo je na úrovni úplnej katastrofy,“ povedal.
„Cítime sa ako programová, nie protestná strana. K dnešnému dňu máme 1300 členov a päťdesiatku okresných organizácií strany, rátam, že do konca júna ich bude 60,“ dodal s tým, že strana má záujem aj o primerané angažovanie sa mladých ľudí. „Na sneme vystúpil pán Petriska, ktorý zakladá mládežnícku organizáciu,“ uviedol.
V komunálnych voľbách má jeho hnutie tentoraz už vyššie ambície ako v minuloročných regionálnych. „Chceme postaviť podstatne viac kandidátov na poslancov, starostov a primátorov. Budeme ad hoc vytvárať koalície, v mnohých prípadoch sa asi spojíme s OĽaNO a SaS. Ale pre nás je dôležité najmä to, aby bol kandidát slušný a mal dôveru u občanov,“ tvrdí Kollár.
„Viem, že od nás v štruktúrach chcú podporiť primátora Žiaru nad Hronom, ktorý je z Mosta–Híd. A určite by som nemal problém podporiť pána Podmanického. Aj keď je to „smerák“, je to slušný človek. V tomto nebudeme politikárčiť. Je dôležité, aby samosprávu viedli čestní ľudia, ktorí majú dôveru občanov,“ zopakoval. Žiadna dohoda na celoštátnej úrovni sa podľa neho zatiaľ nečrtá. „K dnešnému dňu takúto dohodu zatiaľ uzatvorili iba SaS a OĽaNO, nemám vedomosť o tom, že by takto uvažovali aj iné politické strany,“ povedal Kollár.
Preferencie a referendum
Hoci sa hnutie Sme rodina na prvý pohľad v politickej kríze, ktorá vypukla po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej, angažovalo menej ako SaS a OĽaNO, na rozdiel od týchto dvoch strán tomuto hnutiu preferencie stúpli.
„My sme určite nechceli túto situáciu využiť. Je veľmi nepekné, keď chce niekto rásť na smrti dvoch ľudí. Neboli sme osobní. Samozrejme, veci sme pomenovávali. Neostali sme bokom. Ale nerobili sme to spôsobom osobných útokov,“ vysvetľuje Kollár.
Dodáva, že v dôsledku tejto vraždy vyplávala na povrch obrovská špina. „Generovalo to hnev ľudí, ktorí vyšli do ulíc a povedali svoj názor. My absolútne súhlasíme s tým, keď povedali, že stačilo a chcú predčasné parlamentné voľby. Ja sa predčasných volieb nebojím,“ vyhlásil.
Preferenciám Sme rodina neblížili ani úzke vzťahy Borisa Kollára s mafiánom Petrom Steinhübelom zo začiatku deväťdesiatych rokov, ani fotografia z dovolenky, na ktorej je s iným mafiánskym bosom, Jurajom Ondrejčákom, prezývaným Piťo.
„Keď nemáte čo skrývať, nemusíte klamať ani podvádzať. Nemôžete za to, s kým vyrastáte alebo chodíte do školy. My sme sa rozišli ako mladí, 23 – roční ľudia. Ja som išiel svojím spôsobom života ďalej,“ komentoval Kollár svoj vzťah so Steinhübelom. „O mne viete, aké mám domy, autá, motýliky, kravaty, koľko žien, koľko detí. Ale nikde ste sa nemohli dočítať, že by som nezaplatil dane, nezaplatil nejakú privatizáciu, okradol štát alebo nezaplatil odvody. Už pred voľbami som povedal, že sa poznám s Petrom. A budem ho poznať do konca života. Aj dnes v parlamente stretávam ľudí, ktorí možno budú o dva roky v base. A potom sa zase budete pýtať, či sa s nimi poznám, či som s nimi sedel na káve?,“ opýtal sa Kollár.
Referendum o predčasných voľbách by podľa neho nemali organizovať politické strany, ak ho však osloví petičný výbor nejakej občianskej iniciatívy, rád sa pod petíciu podpíše. „Ja každú takúto iniciatívu vítam. Aj na námestiach to organizovali študenti, rôzne občianske iniciatívy a neboli to politické strany,“ povedal. Šanca na to, že by referendum bolo úspešné, je však podľa neho pri dnešnej legislatíve malá. Ak má byť platné, musí sa na ňom zúčastniť viac ako polovica voličov.
„Fungovanie referenda u nás je len také, aby sme ho mali. Je prakticky nevykonateľné, respektíve, môže byť blokované poslancami. Mali by sme urobiť určité zmeny. My ako politická strana sme navrhovali, aby hranica pre platnosť referenda bola na úrovni 30 percent. Aby sa nám nestávalo, že ľudia dajú ten signál, vyzbierajú státisíce podpisov, potom sa minú peniaze na referendum a je to k ničomu,“ poznamenal s tým, že zatiaľ bolo na Slovensku platné iba jedno referendum - o vstupe do Európskej únie.
Odmietanie zo strany KDH
V debate sa ohradil proti rozhodnutiu KDH, ktoré avizovalo, že po voľbách nechce spolupracovať s hnutím Sme rodina. „Je to len predvolebná rétorika. Ale aj tak si myslím, že to nie je zodpovedné voči občanom, takéto niečo vopred vykrikovať. Politikom podľa mňa chýba pokora. Nebudem dopredu hovoriť, s kým pôjdem a s kým nepôjdem,“ tvrdí Kollár. „Ja v prvom rade urobím všetko pre to, aby som sa v roku 2020 do parlamentu vôbec dostal. A budem sa snažiť, aby počet žetónov bol čo najvyšší. A čo sa týka KDH alebo Alojza Hlinu, lebo nie všetci súhlasia s týmito jeho názormi, by pokora mala byť prvá. Kto má právo súdiť? Možno Boh, ale Alojz Hlina určite nie,“ uzavrel Kollár.
