Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 7. november 2024Meniny má René
< sekcia Import

TÝŽDEŇ VO VEDE: Vedci objavili tajnú hrobku v starovekej Petre

Ilustračná snímka. Foto: TASR Pavol Zachar

Archeológovia v starovekom meste Petra, ležiacom v dnešnom Jordánsku, objavili hrob s 12 telami a množstvom milodarov. Pod známou budovou takzvanej pokladnice bol ukrytý približne 2000 rokov.

Bratislava 18. októbra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Moreplavec Krištof Kolumbus bol pôvodom sefardský Žid zo západnej Európy, emócie posilňujú schopnosť kontextovej pamäte ukladať podrobnosti a hrobka pod pokladnicou v starovekej Petre ukrývala 12 tiel s milodarmi. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Tím španielskych vedcov v sobotu vyhlásil, že jeden najznámejších objaviteľov a moreplavcov v histórii Krištof Kolumbus bol sefardský Žid pochádzajúci z územia západnej Európy. Vedci moreplavcov pôvod odhalili analýzou vzoriek DNA z jeho pozostatkov a jeho syna Hernanda z hrobky v španielskom meste Sevilla.

Vedci sa dlhodobo sporili o mieste Kolumbovho pochovania i jeho pôvode. Mnoho historikov spochybňovalo teóriu, že pochádzal z talianskeho Janova a usudzovali, že mohol byť židovského, gréckeho, portugalského, britského alebo baskického pôvodu.

Prvá časť výskumu sa zamerala na to, či je v katedrále v Seville naozaj pochovaný Kolumbus. Výskumy DNA ukázal, že pozostatky naozaj patria jemu. Rozhodujúcu úlohu zohrala analýza kostí jeho syna Hernanda uložených v rovnakej hrobke, ktoré sa zachovali v dobrom stave.

Druhá časť výskumu skúmala pôvod objaviteľa. Vedci opäť skúmali DNA jeho syna Hernanda, pretože stav Kolumbových pozostatkov neumožňuje vykonanie komplexných testov pôvodu.

"V Hernandovom chromozóme Y aj mitochondriálnom chromozóme X sa nachádzajú znaky kompatibilné so židovským pôvodom," uvádza jeden z výskumníkov.

Podľa vedcov Kolumbov židovský pôvod svedčí o tom, že nemohol pochádzať z územia Janova. Židov totiž z janovských území vyhnali ešte v 12. storočí.

Podľa vedcov Kolumbus svoj židovský pôvod skrýval. "Krištof Kolumbus musel celý život predstierať, že je katolík. Keby tak neurobil skončil by na popravisku," uvádza jeden z vedcov.

Emócie posilňujú schopnosť kontextovej pamäte zaznamenať podrobnosti, uvádza štúdia vedcov z univerzity v americkom štáte Illinois.

Prevláda názor, že emócie potláčajú schopnosť pamäti zaznamenávať podrobnosti kontextu udalosti, v ktorom sa odohral. Pri emóciami nabitých situáciách sa ľudia často zameriavajú viac na hlavný subjekt, napríklad na havarované auto, a menej na ostatné informácie.

Vedci na vytvorenie celkového obrazu účinku emócií spojili snímanie mozgu, behaviorálne dáta a dáta o pozornosti. Počas magnetickej rezonancie pri emotívnych situáciách, na ktoré si účastníci jasne spomínali, odhalili spojenie medzi časťou mozgu aktivovanou pri spomínaní a časťou aktivovanou pri emóciách. Účastníci štúdií si vďaka nemu dokázali jasnejšie spomenúť na podrobnosti kontextu udalosti. Toto zistenie protirečí vžitému názoru, podľa ktorého emócie negatívne ovplyvňujú spomínanie na kontextové detaily, pretože ovplyvňujú časti mozgu aktivované pri spomínaní.

Znalosť spôsobu, ktorým emócie ovplyvňujú spomienky, a spôsobu jeho ovplyvňovania umožní výrazne zvýšiť duševnú pohodu a zmierniť ochorenia ako depresia, úzkosť a posttraumatický stresový syndróm (PTSD).

Výsledky štúdie možno využiť aj pri zlepšovaní pamäte všeobecne. To je veľmi dôležité pri senioroch, pretože starnutie často sprevádza zhoršenie práve kontextovej pamäte.

Archeológovia v starovekom meste Petra, ležiacom v dnešnom Jordánsku, objavili hrob s 12 telami a množstvom milodarov. Pod známou budovou takzvanej pokladnice bol ukrytý približne 2000 rokov.

Povolenie jordánskej vlády výskumníkom týždeň umožňovalo skúmať budovu pokladnice (al-Chazna), známu napríklad z filmov Indiana Jones a posledná krížová výprava alebo Múmia 2. Pôvodne plánovali zistiť stav pamiatky a jej okolia, georadar však pod podlahou odhalil dutinu.

Narazili však na problém. Mesto Petra je od roku 1985 zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO a od roku 2007 je jedným zo siedmich nových divov sveta. Nemohli tak kopať priamo nadol skrz podlahu pokladnice, pretože by vzácnu pamiatku poškodili. Do dutiny sa preto prekopali zvonka tunelom hĺbeným ručne.

V dutine našli 12 pomerne dobre zachovaných kostier s veľkým množstvom hrobových milodarov. Tie majú pre vedcov obrovskú hodnotu, pretože môžu priniesť nové poznatky o pokladnici samotnej, meste Petra aj o Nabatejcoch, ktorí mesto založili.