Všetci poslanci a poslankyne prítomní v stredu v Snemovni, zdvihli ruku pre rýchlejšie oddlženie ľudí, ktorým vznikli dve tretiny dlhu vo veku nižšom ako osemnásť rokov. Novela bola schválená hneď v prvom čítaní a možno predpokladať, že Senátom, ktorý je dlhodobo liberálnejší a otvorenejší k postihovaniu exekučných nespravodlivostí, prejde bez problémov. Zákon by tak mohol začať platiť už od septembra a niet pochybností o tom, že významne pomôže celému radu ľudí, na ktorých spadlo zadlženie vo veku, kedy inak nemohli skoro nič.

Momentálne je v Česku okolo šesť a pol tisíc detských dlžníkov, ďalšie desiatky tisíc ľudí si svoj dlh z toho obdobia priniesli. Je to pritom absurdné: títo ľudia bývali postihovaní za veci, ktoré svojou vlastnou aktivitou mohli iba ťažko ovplyvniť. Najčastejšie vznikali detské dlhy z nezaplateného komunálneho odpadu, táto povinnosť kedysi vznikala už samotným narodením dieťaťa a prehliadnuť ju bolo veľmi ľahké. Ďalšiu časť detských dlhov tvoria pokuty za jazdu na čierno alebo situácia, kedy rodičia nechali na svoje deti napísať účet u telefónnych operátorov. Znie to ako groteska, ale bohužiaľ to tak nie je. Je preto dobré, že sa politici a političky naprieč stranami rozhodli túto prax zmeniť.

V kontexte toho, čo všetko o exekúciách v Česku vieme a aká epidémia zmaru s ďalekosiahlymi následkami sa kvôli nim rozšírila, zostáva schválený návrh stále ešte málo progresívny. Predovšetkým preto, že dáva detským dlhom a okolnostiam ich samotného vzniku istý typ legitimity a predpokladá, že deti, ktoré inak nemajú právo voliť, vydávať sa a ženiť, podnikať, piť alkohol alebo uzatvárať zmluvy, nesú zodpovednosť za možné zadlženie. Pritom je bežné, že zákon a spoločnosť deti chránia, často aj proti ich vôli. Ako je možné, že pri exekúcii toto neplatí?

Keď sa o tomto zákone debatovalo naposledy, zazneli z úst D. Feriho výhrady niektorých odborníkov. Pokiaľ ľuďom, ktorí sa zadlžili v detstve alebo priamo detským dlžníkom povolíme ľahšie oddlženie, vychováme generáciu, ktorá bude apriori nezodpovedná. Práve v podobných výrokoch je ukrytá podstata českej debaty o exekúciách vo všeobecnosti, ktorá napriek dostupným dátam a informáciám predpokladá, že sa ľudia zadlžujú predovšetkým preto, že sú rozmarní a chcú dosiahnuť taký štandard, ktorý si nezaslúžia. Lenže opak je pravdou: väčšina exekúcií priamo súvisí s chudobou, nízkymi platmi, sociálnym vylúčením. Češi si skrátka požičiavajú iba na úplne normálny život, nájomné alebo špeciálne výdaje ako je škola v prírode alebo nová pračka.

Navyše, zhruba 300 tisíc exekúcií je protiprávnych a tí, ktorých sa týkajú, majú iba veľmi obmedzené možnosti, ako sa agresívnej hydre brániť. Okrem iného aj preto, že sa ich život scvrkol na kolobeh strachu, ekonomickej núdze a pocity hlbokej beznádeje. Známe je tiež, že práca sa dlžníkom neoplatí a aby prežili, odchádzajú do šedej ekonomiky.

Aktivita teda zostáva na politikoch a ich odvahe a porozumeniu celej prepletenej problematike. Jednoduchšie oddlženie detských dlžníkov je krok správnym smerom. Naozaj dôsledná by ale bola iba úplná amnestia a predovšetkým zabránenie vzniku nových detských dlhov.