Blahorečíme zodpovedným občanom, že prejavili svoju vôľu. Vytrvajte!

Pri pohľade na masy ľudí v uliciach Londýna nám konečne odľahlo.
Svitla nám nádej, zasvietilo svetlo na konci tunela.
Brexit nás totiž spoločne s Britániou uvrhol do rozpoloženia podobnému absurdnosti vlastnej divadelným drámam A.P.Čechova. Nechcelo sa nám veriť, že jedna z najrozvinutejších demokracií, v ktorej hľadajú aj naši občania útočisko, sa ocitla v takom mentálnom rozpoložení, že najprv hlasovala o tom, či má brexit nastať, až po tomto rozhodnutí seriózne analyzovalo situáciu.
Z nášho uhla pohľadu vyzerali udalosti okolo brexitu tak, že Briti predvádzajú svetu akýsi svoj aktuálny spôsob rozhodovania sa o superdôležitých veciach - najprv pristúpime k rozhodnutiu pod vplyvom nezodpovedných, egocentrických politických hazardérov, dezinformácií, klamstiev a mediálnej manipulácii - až potom budeme seriózne analyticky zisťovať dôsledky takéhoto kľúčového rozhodnutia.

Niet pochýb o tom, že brexit by významne ovplyvnil beh sveta.
Nám vo východnej Európe bolo zjavné, že sme svedkami zlomovej dejinnej udalosti vo váhe dôsledkov azda aj podobnej rozhodnutiu Británie postaviť sa nástupu zla a vstúpiť do druhej svetovej vojny. Kauza brexit ukázala, že právny a spoločensko politický systém môže skostnatieť natoľko, že formálnosť môže dominovať nad poznaním.

Kládli sme si otázku, či je naozaj právny a politický systém Británie postavený tak, že neumožňuje zmeniť názor v kľúčovej otázke?
Ak už bolo raz rozhodnuté hoc pod vplyvom nezmyslov a manipulácie s verejnou mienkou, musí to tak zostať, aj keby traktory padali?

Je nám jasné, že pre spoločenský poriadok a systém správy krajiny dôležité, aby isté rozhodnutia boli konečné.

Ak by však občania nemohli v živote zmeniť názor na základe poznania nových, kľúčových informácií a faktov toto nové poznanie vyššej úrovni preniesť do reality svojho aktuálneho konania - svet ľudí by skončil veľmi rýchlo. To, čo vzniklo v dôsledku nesprávnych alebo nedostatočných informácií, by už totiž nebolo možné napraviť. Bez možnosti nápravy, na osobnej, či na spoločenskej úrovni sa však nedá zmysluplne existovať.

Hrozba brexitu okrem množstva budúcich nebezpečných a drahých problémov prinášala paradoxne poučenie pre iné krajiny v tom zmysle, aby rigidná ochrana "systému" a do seba zahľadených, z kontextu vytrhnutých záujmov prerástla nad možnosťou rozvíjať naše štáty a vzťahy v EÚ inteligentným a želaným spôsobom.


Sme veľmi radi, že sa ľady pohli a vytvoril sa taký tlak verejnosti, ktorému nebude môcť do seba zahľadený, arogantný establishment čeliť. Tisíckrát opakované rigidné trvanie na právne formálnom fakte, že referendum s platným výsledkom už prebehlo nemôže ďalej ignorovať vôľu občanov. Ľudia v uliciach Londýna demonštrovali, že je dnes už každému zdravému a vnímavému jedincovi s kritickým myslením zjavné, že referendum v otázke brexitu bolo postavené na omyle, nakoľko sa dialo pod vplyvom nedostatočných a manipulatívnych informácií o dôsledkoch brexitu.

Z nášho pohľadu sa javil výsledok hlasovania o brexite ako avantúra znudenej spoločnosti, ktorá si nepotrebuje hlbšou analýzou ozrejmiť dôsledky takéhoto kroku - simply ako nezodpovedné, povýšenecké gesto.
A nielen to. Ale ako vysoko rizikové, nebezpečné, spiatočnícke a pre stabilitu západného sveta život ohrozujúce rozhodnutie. Ako bezkontextuálny, avanturistický akt, zrádzajúci civilizačnú a hodnotovú spolupatričnosť, ktorá bola v minulom storočí vybudovaná nespočetnými obeťami na životoch – a najmä z Veľkej Británie.

Vyzeralo to tak, že namiesto toho, aby sa Veľká Británia naďalej podieľala na kultivovaní a rozvíjaní akcieschopnosti najvýznamnejšieho civilizačného povojnového počinu, ku ktorého existencii významne prispela, avanturisticky ohrnula nosom nad tým spoločenstvom, ktoré desiatky rokov aktívne budovala.
Všetko toto bolo sebastredne a neinteligentne zrádzané. A v mene čoho?
Ľud Veľkej Británie azda uveril, že sa ich krajina stane akousi samostatnou veľmocou, ktorej sa po brexite problémy Európy, či hrozieb nástupu nedemokratických politických síl a vplyvov nebudú týkať?
Alebo existovali nejaké iné dôvody, ktoré nepoznáme? Ktoré to for God's sake sú?
Dôvody, ktoré po brexite natoľko zlepšia pomery v Británii, zlepšia svet a vzťahy medzi krajinami, že sa oplatí zanechať projekt budovania EÚ a vystúpiť z neho ako znudený vlastník firmy, ktorému sa už nechce pracovať a stačí mu dožiť pri rybačke z našetreného?

Ak by neexistovala relevantná vôľa a aktivita v záujme prehodnotenia rozhodnutia o odchode z EÚ, tak by extrémisti, populisti, separatisti, užitoční idioti a obyčajní hlupáci, ktorí dezinformáciami, nesprávnymi, neúplnými a lživými informáciami manipulovali pred konaním referenda verejnou mienkou, DOSIAHLI SVOJE – a bude sa diať ich program.

Po trpkom zistení občanov, že v štátom vyhlásenom referende rozhodovali v omyle a že ich štát z hľadiska informovanosti a faktov o dôsledkoch brexitu od takéhoto rozhodovania neochránil, spustili uvedomelý a zodpovední občania významné kroky o opravu prejavu vôle ľudu.

Dav demonštrujúcich za zrušenie brexitu oživil odkaz osobnosti takého formátu, akou bol Winston Churchil, ktorý odvážne a neohrozene prelomil rigiditu prevojnových "realistov" a Európu (a tým aj svet) zachránil od skazonosného nástupu extrémistických a populistických síl.

Držíme vám palce v odhodlaní vykonať to, čo je správne, Great Britain! Vytrvajte v prejavoch svojej vôle, pretože iba tak môže dôjsť k presadení zdravého rozumu.
Pošlite brexit do minulosti a zapojte sa konštruktívne do zlepšovania moderného európskeho spoločenstva, ktorého je vaša krajina neodmysliteľnou súčasťou.

Anton Popovič
Autor je občiansky aktivista, v roku 1989 bol jeden zo študentských lídrov Nežnej revolúcie na Slovensku.
Pôsobí v oblasti kultúry a komunikácie.