Komentár Petra Žantovského uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Petr Žantovský
Voľby do Poslaneckej snemovne sú za nami, a akokoľvek sa to nemusí na prvý pohľad zdať, priniesli dlho očakávanú odpoveď aspoň na niektoré otázky. Isto, komentáre sú plné úvah o tom, že víťaz volieb, Babišovo hnutie ANO, má malý koaličný potenciál, pretože ho veľa strán vopred vylúčilo z rokovaní kvôli otvorenej trestnej kauze.
Povolebné rokovania nezjednodušuje ani skutočnosť, že sa do Snemovne dostal rekordný počet strán a hnutí. Deväť, čo pripomína výsledky minulých volieb na Slovensku – tam táto rozdrobenosť politickej scény tiež priniesla nie vždy chutné plody. Vo všetkých doterajších úvahách ale chýba jedna a to dosť podstatná - S víťazstvom Babiša a posilnením ODS sa na scénu vrátili konzervatívne pravicové hodnoty.
Sám Babiš by isto na otázku, či je pravicový alebo ľavicový politik, odpovedal vyhýbavo. Možno to ani sám nevie, možno to ani nepotrebuje vedieť. Vraví, že bude štát riadiť ako firmu. Lenže čo táto veta znamená? Firma, ak má prežiť a neskrachovať, musí generovať zisk, nie stratu. Ak má štát ekonomicky rásť, nie je možné ho donekonečna zadlžovať, ani dovnútra ani navonok.
Viacero doterajších vlád, či už socialisti vedení Špidlom, Grossom a Paroubkom alebo nominálne pravicové na čele s Topolánkom a Nečasom, dokázali vytiahnuť štátny deficit do výšky, ktorá už hrozí kolapsom. Zachraňuje nás od neho občas predovšetkým celkom solídny exportný výkon a možno až nezodpovedne vysoký spotrebný apetít našich občanov.
Doterajšie recepty na ekonomické kormidlovanie krajiny boli nanič. Zatiaľ čo Miroslav Kalousek pasujúci sa za pravičiara zvyšoval dane, socialisti, verní svojim zásadám, sľubovali a rozhadzovali plnými hrsťami a ešte z toho v predvolebnej rétorike robili zásluhu.
Lenže práve v tom momente padla kosa na kameň. Občania dali (v prepočte na mandáty) nadpolovičnú dôveru stranám, u ktorých cítili predsa len závan iného národohospodárskeho myslenia. Ako ANO tak aj dnešná ODS hovoria o tom, že je nutné dlhy znižovať, a nie kopiť, dane vyberať, a nie zvyšovať, hospodáriť racionálne, a nie populisticky. Keby mal Andrej Babiš trochu väčší zmysel pre humor, pokojne mohol svoje hnutie pred voľbami premenovať na SRO – Stranu rozpočtovej zodpovednosti. Pretože to je v kocke vyjadrená politika, ktorú sľuboval a ktorú tiež v medziach možnosti koalície so socialistami plnil.
Som presvedčený o tom, že práve toto – totiž rozpočtová zodpovednosť – bol hlavný dynamický moment tohtoročných volieb a ich výsledku. Ľudia dali vo veľkej miere prednosť rozumu pred oberaním plodov zo záhrad, ktoré sú na dlh. Ten dlh, ktorý nie obrazne, ale skutočne budú musieť splácať naše deti.
V týchto voľbách teda nezvíťazil iba nejaký politik či strana, menovite napríklad Babiš a revitalizovaná ODS, ale predovšetkým občianska gramotnosť voličov. Teraz je na politikoch, aby na túto výzvu adekvátne odpovedali, čo v danom kontexte znamená odložiť predvolebné výkriky a spojiť sa v rozpočtovo zodpovednej vláde. Nielen v spoločnosť s ručením obmedzeným.
Povolebné rokovania nezjednodušuje ani skutočnosť, že sa do Snemovne dostal rekordný počet strán a hnutí. Deväť, čo pripomína výsledky minulých volieb na Slovensku – tam táto rozdrobenosť politickej scény tiež priniesla nie vždy chutné plody. Vo všetkých doterajších úvahách ale chýba jedna a to dosť podstatná - S víťazstvom Babiša a posilnením ODS sa na scénu vrátili konzervatívne pravicové hodnoty.
Riadiť štát ako firmu?
Sám Babiš by isto na otázku, či je pravicový alebo ľavicový politik, odpovedal vyhýbavo. Možno to ani sám nevie, možno to ani nepotrebuje vedieť. Vraví, že bude štát riadiť ako firmu. Lenže čo táto veta znamená? Firma, ak má prežiť a neskrachovať, musí generovať zisk, nie stratu. Ak má štát ekonomicky rásť, nie je možné ho donekonečna zadlžovať, ani dovnútra ani navonok.
Viacero doterajších vlád, či už socialisti vedení Špidlom, Grossom a Paroubkom alebo nominálne pravicové na čele s Topolánkom a Nečasom, dokázali vytiahnuť štátny deficit do výšky, ktorá už hrozí kolapsom. Zachraňuje nás od neho občas predovšetkým celkom solídny exportný výkon a možno až nezodpovedne vysoký spotrebný apetít našich občanov.
Doterajšie recepty na ekonomické kormidlovanie krajiny boli nanič. Zatiaľ čo Miroslav Kalousek pasujúci sa za pravičiara zvyšoval dane, socialisti, verní svojim zásadám, sľubovali a rozhadzovali plnými hrsťami a ešte z toho v predvolebnej rétorike robili zásluhu.
Zvíťazila občianska gramotnosť
Lenže práve v tom momente padla kosa na kameň. Občania dali (v prepočte na mandáty) nadpolovičnú dôveru stranám, u ktorých cítili predsa len závan iného národohospodárskeho myslenia. Ako ANO tak aj dnešná ODS hovoria o tom, že je nutné dlhy znižovať, a nie kopiť, dane vyberať, a nie zvyšovať, hospodáriť racionálne, a nie populisticky. Keby mal Andrej Babiš trochu väčší zmysel pre humor, pokojne mohol svoje hnutie pred voľbami premenovať na SRO – Stranu rozpočtovej zodpovednosti. Pretože to je v kocke vyjadrená politika, ktorú sľuboval a ktorú tiež v medziach možnosti koalície so socialistami plnil.
Som presvedčený o tom, že práve toto – totiž rozpočtová zodpovednosť – bol hlavný dynamický moment tohtoročných volieb a ich výsledku. Ľudia dali vo veľkej miere prednosť rozumu pred oberaním plodov zo záhrad, ktoré sú na dlh. Ten dlh, ktorý nie obrazne, ale skutočne budú musieť splácať naše deti.
V týchto voľbách teda nezvíťazil iba nejaký politik či strana, menovite napríklad Babiš a revitalizovaná ODS, ale predovšetkým občianska gramotnosť voličov. Teraz je na politikoch, aby na túto výzvu adekvátne odpovedali, čo v danom kontexte znamená odložiť predvolebné výkriky a spojiť sa v rozpočtovo zodpovednej vláde. Nielen v spoločnosť s ručením obmedzeným.