Aktuálny termín vystúpenia Británie vyprší 31. októbra tohto roka a nový ostrovný premiér uisťuje, že Spojené kráľovstvo posledný októbrový deň odíde z Európskej únie bez ohľadu na čokoľvek. S dohodou aj bez nej.

Prvé kroky Johnsona v úrade a jeho ministrov pritom ukazujú, že novému konzervatívnemu kabinetu – napriek mnohým vyhláseniam – o zmluvu s úniou nejde. Minimálne nie v prvom rade. Rozhodne mu nejde o jestvujúcu dohodu, ktorá je už viac ako pol roka zaseknutá v britskom parlamente. Od dokumentu vyrokovaného predchádzajúcou vládou Theresy Mayovej, dáva nová londýnska garnitúra ruky preč, hoci väčšina kľúčových ministrov Johnsovho kabinetu sa na jej vzniku nejakým spôsobom podieľala.

Pokiaľ sa má Británia s EÚ rozísť na základe dohodnutých pravidiel, Londýn trvá na tom, že v nich primárne nesmie byť poistka proti obnoveniu fyzickej hranice na Írskom ostrove. Teda bod, ktorý je alfou a omegou pre európsku dvadsaťsedmičku a červeným súknom pre väčšinu britských politikov.

Novopečený premiér Johnson a jeho šéf diplomacie Dominic Raab už do Bruselu odkázali, že rokovania so zástupcami únie prichádzajú do úvahy až potom, čo európska strana zmení svoj doterajší prístup k brexitu a prestane trvať na súčasnej podobe rozvodovej zmluvy. Vzhľadom k očakávanej odmietavej odpovedi to mohlo pôsobiť ako prejav prehnaného sebavedomia alebo naivity nových pánov Downing Street. V skutočnosti to nebolo ani jedno, ani druhé.

Väčšina britských komentátorov za tým vidí prípravu na predčasné voľby niekedy na jeseň tohto roka. Tie by mali konzervatívcom zaistiť stabilnú väčšinu v parlamente, ktorú momentálne nemajú. Tieto úvahy podporuje skutočnosť, že nová vláda sľubuje miliardy peňazí na všetky strany, hoci nie je jasné, odkiaľ ich vezme. A premiér vypúšťa do éteru frázy o žiarivej budúcnosti Británie, samozrejme, bez detailných plánov, ako to dosiahnuť. Nápadne to pripomína dnes už legendárny červený autobus s nápisom 350 miliónov libier týždenne, ktorý stúpencom odchodu z únie pomohol vyhrať referendum v roku 2016. Asi nie náhodou bola mozgom kampane Vote Leave rovnaká osoba, ktorá je dnes hlavným poradcom britského premiéra.

Záujmy krajiny na druhom mieste

K úspechu v očakávaných predčasných voľbách ale B. Johnson potrebuje ešte jednu vec. Samotný brexit, na ktorého dotiahnutie vsadil všetko a tento sľub ho vyniesol do súčasnej pozície. Premiérov nekompromisný prístup k britskému vystúpeniu z európskeho bloku má zjavne za cieľ zjednotiť všetkých zástancov ukončenia členstva do konzervatívneho tábora.

Predovšetkým tam potrebuje vrátiť tých, ktorí medzitým prešli k strane Nigela Faragea a vo veľkom ju podporili v májových eurovoľbách. Logika je prostá: čím viac bude Johnson tlačiť na tvrdý brexit, tým viac prívržencov odchodu získa a tým väčšiu šancu má v potencionálnych voľbách uspieť. Hlasy stúpencov zotrvania v únii sa totiž rozdelia medzi labouristov, liberálnych demokratov a ďalšie zoskupenia.

B. Johnson preto nemá dôvod hnať sa do rokovania s úniou, tobôž do súhlasu so stávajúcou dohodou. Nič by mu to neprinieslo. A záujmy krajiny sú pre väčšinu britských politikov až na druhom mieste, ako to ukázali doterajšie ostrovné debaty okolo brexitu. Pokiaľ Johnson hrozbami rozchodu natvrdo donúti európsku stranu k ústupkom a k hodeniu Írov cez palubu, získa mu to doma obrovský kredit a podporu. Pokiaľ únia zostane naďalej jednotná a neoblomná, môže premiér naopak hodiť vinu za divoký brexit s nepredvídateľnými dôsledkami na Brusel. Aj z českej reality je známe, koľko politických bodov takéto obviňovanie Bruselu môže priniesť.