Bezprecedentný a prelomový verdikt s účinnosťou ústavného a politického dynamitu. Tak by bolo možné v skratke zhrnúť hodnotenia, ktoré v Británii zaznievajú na adresu rozsudku britského Najvyššieho súdu v spore o prerušenie zasadnutia parlamentu. Vláda ho ukončila na neštandardných až päť týždňov a to v čase vrcholiacich domácich sporov okolo brexitu.

Jej kritici v tom nevideli krok k príprave nového legislatívneho obdobia, ako to odôvodňoval kabinet, ale snahu brániť parlamentu vo výkone funkcie. A Najvyšší súd im v tom dal na sto percent za pravdu.

Jeho verdikt je v prvom rade tvrdou porážkou pre premiéra Johnsona – zrejme najtvrdšou, akú v sérii prehier od nástupu do funkcie zatiaľ utrpel. Súd odmietol všetky argumenty vlády, označil jej rozhodnutie za protiprávne a prerušenie parlamentnej schôdze od začiatku za neplatné. Jednoznačne konštatoval, že premiér nemal žiadny zákonný dôvod požadovať tak dlhú parlamentnú prestávku. Tým, že to urobil, uviedol podľa súdu kráľovnú Alžbetu II. do omylu. Inými slovami, oklamal ju. Panovníčka sa tak nedobrovoľne stala spolupáchateľkou jednej z najväčších kríz v Británii v posledných rokoch.

Príval politických rán

Za normálnych okolností by každý ostrovný premiér v takej situácii okamžite zamieril do Buckinghamského paláca s rezignáciou. Lenže Británia sa v normálnej situácii nenachádza. Za dverami je brexit a stále nie je jasné, ako a či vôbec Spojené kráľovstvo na konci októbra z Európskej únie odíde.

Johnson sa usiluje o úpravu dohody s úniou a keď neuspeje, je rozhodnutý Britániu vyviesť z európskeho bloku v súčasnom termíne. Parlament ho naopak, ešte pred svojím preprušením zasadnutia zaviazal, že v takom prípade musí premiér požiadať o ďalší odklad brexitu. Johnson preto teraz nebude chcieť pustiť opraty vlády z rúk. V Dolnej snemovni nemá väčšinu a pokiaľ by sa protivládnemu táboru po prípadnej premiérovej demisii podarilo dohodnúť sa na dočasnom kabinete, iste by to znamenalo novú žiadosť o posunutie brexitu spojenú s vypísaním volieb.

A takej žiadosti by lídri únie zrejme vyhoveli. Boris Johnson by tomu nemal ako zabrániť a utrpel by tým ďalší ťažký direkt. Rozplynul by sa totiž jeho hlavný politický cieľ a sľub – ukončiť britské členstvo v EÚ na konci októbra stoj čo stoj.

Predseda londýnskej vlády má teraz pred sebou výročnú konferenciu svojej strany. Tá nemá dôvod ho nepodržať. Pod Johnsonovým vedením rastú konzervatívcom preferencie a napriek jednej porážke na pôde parlamentu a aj druhej zo súdu a strate väčšiny v snemovni, sú toryovia podľa prieskumov stále najsilnejšou stranou. Pokiaľ príde k predčasným voľbám – a je prakticky isté, že k nim musí dôjsť – majú v nich konzervatívci momentálne šancu iba s Johnsonom. Skôr ako jeho hlavu tak môže facka vláde od britského Najvyššieho súdu stáť miesto niektorého z premiérových poradcov.

Na samotný brexit nemá rozhodnutie súdu žiadny dopad. Parlament dal predsedovi vlády zákonom do 19. októbra čas na dohodu s úniou. Má tak stále istý manévrovací priestor. Pokiaľ dohodu nedosiahne, potom sa ukáže nakoľko príval politických rán z poslednej doby Borisa Johnsonova skutočne oslabil. A či ho donúti požiadať o nový odklad alebo dá radšej prednosť osudu mŕtvoly v priekope, ako sám vyhlásil.