Výhodou priamej voľby je to, že sa nemôže skončiť zle, pretože je vopred isté, že zvíťazí demokracia. Vyhrá ten, kto presvedčí viac voličov, ktorí sú si ako občania rovní.

Otázka nestojí tak, či vyhral lepší kandidát. Lepším kandidátom je ten, ktorý vyhrá. Demokratická voľba je z princípu dobrou voľbou a to bez ohľadu na to, ako kvalitní boli kandidáti, ktorí prehrali.

Pokiaľ sa po prvom kole prezidentských volieb pripisovali veľmi slušné šance na víťazstvo Jiřímu Drahošovi, bolo to preto, že ho podporili porazení kandidáti, ktorí sa vymedzovali voči stávajúcemu prezidentovi.

Lenže vedľajším efektom kampane pred druhým kolom, v ktorej Zemanovi kritici dôkladne vysvetlili občanom, prečo nemajú voliť Zemana, bola mobilizácia Zemanových sympatizantov, ktorí sa svojho ohováraného a urážaného prezidenta zastali pri volebných urnách.

Veľa ľudí má z rôznych dôvodov voči súčasnému prezidentovi výhrady. Čo však ľuďom prekáža ešte viac ako Zeman, sú všetky tie mediálne aktívne celebrity, osobnosti a aktivisti, ktorí napovedajú ľuďom čo si majú myslieť a koho nemajú voliť.

Zeman by s ohľadom na svoj vek a zjavnú únavu danú zdravotným stavom svoj prezidentský mandát asi neobhájil, keby jeho kritici tak veľmi netlačili na pílu.

Víťazstvom Miloša Zemana určite neskončí rozdelenie spoločnosti, lebo ľudia, ktorí ho neznášali, si ho sotva obľúbia. Zároveň nie je pravdepodobné, že by si sympatizanti Miloša Zemana obľúbili jeho odporcov.

Ale pokiaľ ide o tvrdenie, že Miloš Zeman rozdeľuje spoločnosť, rovnako tak možno povedať, že Zeman je prezidentom rozdelenej spoločnosti podobne, ako jeho predchodcovia.

Nemá šancu spoločnosť zjednotiť ani keby chcel, pretože po zjednotení nie je dopyt. Dopyt je iba po odstránení Zemana z Hradu, respektíve jeho pokračovanie na Hrade.

Odpoveď na otázku akým bude Miloš Zeman prezidentom v druhom funkčnom období, či dobrým alebo zlým, je jednoduchá: Ako pre koho.

.