Andrej Kiska oficiálne oznámil, že sa nezúčastní prezidentských volieb v roku 2019. To je najdôležitejšie posolstvo jeho dnešného vystúpenia, všetko ostatné bolo a je vata.

Niet veľmi o čom písať a ani hovoriť - uvedené vyjadrenie A. Kisku je jediné naozaj dôležité a to ani nie tak pre voličov, ako pre politické strany. Po jeho vyhlásení totiž v najbližšom čase možno očakávať, že viaceré politické strany začnú oznamovať mená vlastných kandidátov.

Vzhľadom na skúsenosti z uplynulých rokov možno povedať, že ani títo kandidáti nebudú chcieť byť priamo spájaní s politickými stranami a budú tiež zbierať podpisy, aby sa mohli prezentovať ako občianski kandidáti. Oproti tým skutočným, ktorí podpisy už zbierajú alebo sa chystajú, to budú mať ľahšie v tom, že politická strana im pri zbieraní podpisov – aj financovaní kampane – pomôže. Na tom nie je nič zlé, je to v úplnom poriadku, napokon, je len dobre, keď každý volič bude vedieť – ľudovo povedané – ktorý kandidát za koho kope.

Iba pre úplnosť – kým občiansky kandidát potrebuje na to, aby mohol kandidovať na funkciu prezidenta najmenej 15 tisíc právoplatných podpisov, straníckemu kandidátovi stačia podpisy 15. poslancov parlamentu.
Samozrejme, kým oznámenie A. Kisku niekoho upokojilo, iného sklamalo. Tak to bolo doteraz a tak to bude až do skončenia jeho prezidentského mandátu. Napríklad aj tým, že v prezidentskom paláci nie sú žiadne otázky dovolené a nikto sa ich ani nahlas– na rozdiel od kriku v budove Úradu vlády – zo zástupcov médií ani nedožaduje. Je tiež v podstate jedno, či A. Kiska nebude kandidovať z rodinných alebo z obchodných alebo iných dôvodov. Vo funkcii ho beztak čaká ešte veľa úloh, medzi nimi aj vymenovanie deviatich sudcov Ústavného súdu.

Povedané dvomi vetami: do ukončenia pôsobenia v prezidentskom paláci môže A. Kiska urobiť ešte veľa dobrého, ale aj mnoho zlého. Aj preto treba s hodnotením jeho prezidentovania ešte počkať.